Filmoví mutanti sa vracajú na scénu. Tento mesiac sa na strieborné plátna dostáva dlho očakávaná novinka z dielne 20th Century Fox a Marvel Entertainment. Najnovší počin X-Men: Apocalypse sa zrealizoval pod taktovkou jednej z ústredných postáv franšízy Bryana Singera, ktorý stál aj pri zrode prvej filmovej adaptácie v roku 2000.
Ako množstvo iných filmových superhrdinov aj X-Meni majú svoje korene v komiksovom svete. Život im vdýchli autori komiksu „The X-Men“ (1963) Stan Lee a Jack Kirby, ktorí v čase vydania svojej prvotiny ešte nemohli tušiť, že z ich predlohy sa raz stane jedno z najstráženejších intelektuálnych vlastníctiev organizácie Marvel Comics. Stan Lee rozmýšľal popri všetkých tých „hulkoch“, „thoroch“, „ironmanoch“ či iných svojich úspešných nápadoch nad niečím výnimočným, čo by sa odlišovalo od zbytku komiksového panteónu. Po rokoch si na prvotný podnet spomína nasledovne: „Nemohol som nechať všetkých pohrýzť rádioaktívnym pavúkom alebo vystaviť silnému žiareniu. Tak som zaradil zbabelú spiatočku a povedal som si – prečo by nemohli byť rovno mutantmi? Prečo by sa tak jednoducho nemohli narodiť?“
Nový príbeh sa mal pôvodne nazývať „Mutants“, no jeden zo zodpovedných vedúcich komiksového vydavateľstva ho odmietol, a tak Lee prišiel s alternatívou, odvodenou od „génu X“, údajného neznámeho génu, spájaného s mimovoľnými mutáciami. Univerzum X-Menov sa zrodilo…
Leitmotív
Už prvé komiksy načrtli tematiku, ktorá sa neskôr stala ústredným motívom celej franšízy: svet mutantov, ľudského poddruhu, ktorého príslušníci sa narodili so špecifickými mutáciami, odlišujúcimi ich od zbytku populácie. Mutácie predstavujú spásu i prekliatie zároveň: kým na jednej strane im zabezpečujú rozličné evolučné výhody v porovnaní s bežnou populáciou (v závislosti od typu mutácie), na strane druhej prinášajú celospoločenské napätie, ba dokonca intoleranciu zo strany väčšiny. Práve vzťah voči nej sa stáva jablkom sváru medzi dvoma mocnými vodcami hnutia mutantov: kým Charles Xavier (známy ako Profesor X), disponujúci výnimočnými telepatickými a sugestívnymi schopnosťami, zastáva umiernené pozície a presadzuje mierovú koexistenciu ľudí a mutantov, jeho arcinepriateľ Magneto považuje väčšinovú populáciu za hrozbu a hlása preto potrebu otvorenej konfrontácie. Vo väčšine tém sa ich tézy ocitajú v nezmieriteľnej opozícii, no určité okolnosti ich z času na čas nútia ku spolupráci v partikulárnych prienikových oblastiach. Obaja vodcovia sa pri realizácii svojej línie spoliehajú na vlastné tímy mutantov, a tak sa v prvých komiksoch objavili postavy ako Kyklop, Jean Grey, Beast, Angel či Iceman (absolventi Profesorovej školy pre mimoriadne nadané deti s rozličnými mutáciami), resp. členovia Magnetovho Bratstva ako Mastermind, Quicksilver, Toad a Scarlet Witch.
Komiks spočiatku zaostával za očakávaniami a v predaji nezaznamenal uspokojivé výsledky, vydavateľstvo sa preto zameralo na hľadanie ideálnej zostavy autorského tímu. Na istý čas dokonca vydávanie komiksu úplne pozastavilo. Potom v roku 1975 dvojica Len Wein – Dave Cockrum dostala možnosť uplatniť v príbehu svoje nápady. Vďaka novým postavám a niekoľkým vydareným zásahom do dejovej línie sa im podarilo príbeh úspešne resuscitovať. Komiks, najnovšie vydávaný pod názvom „Giant-Size X-Men“, ponúkol množstvo nových charakterov: pod Kyklopovým vedením sa ocitli Colossus, Nightcrawler, Storm, Thunderbird, Banshee a Sunfire. Na scéne sa uviedol i neskorší ústredný hrdina filmových adaptácií Wolverine. V aktualizovanej podobe sa do deja vrátila aj Jean Grey, tentoraz už pod menom Phoenix. Medzi novinky patrila aj väčšia diverzita postáv – keďže pochádzali z rozličných kultúrnych či spoločenských zázemí, ich filozofia a presvedčenie sa rôznili: v novej zostave sa tak objavil Colossus zo ZSSR, Storm prišla z Kene a svoje zastúpenie v podobe Thunderbirda mal aj indiánsky kmeň Apačov. Toto „vytuningovanie“ sa vydavateľovi oplatilo, komiks sa utešene predával a príbeh sa čoskoro dočkal i nekomiksových adaptácií.
Od komiksu k filmu
Komiks položil základný kameň univerza X-Menov. Príbehovú líniu začali rozvíjať Lee s Kirbym v prvých pokusoch, neskorší autori ju výrazne dotvorili prostredníctvom nových postáv, ktoré sa čoskoro stali neodmysliteľnou súčasťou franšízy. Príspevky autorov spriaznených komiksových vesmírov zohrali taktiež istú rolu pri dotváraní príbehu – flexibilný svet superhrdinov totiž nepozná hraníc a niektoré prvky a postavy z univerza X-Menov prenikli aj do iných projektov (napríklad animované seriály či videohry Spiderman).
Tvorivá sila autorov z rozličných sfér zábavného priemyslu podnecovala príbeh k vyháňaniu nových vetiev v podobe najrozličnejších pokračovaní, sequelov, prequelov a spinoffov, či už vo forme kníh, videohier, animovaných seriálov a napokon aj filmov… Potenciál príbehu vytušila produkčná spoločnosť 20th Century Fox, ktorá si zaobstarala práva na filmovú adaptáciu ešte v roku 1994. Spočiatku istý čas otáľala s realizáciou, resp. uprednostňovala iné projekty. Projekt prešiel rukami viacerých scenáristov, no produkčná spoločnosť neprejavila úplnú spokojnosť so žiadnou z predložených verzií. Napokon až tím okolo režiséra Bryana Singera (spoločne so scenáristami Davidom Hayterom a Tomom DeSantom) jej ulahodil ponúknutým scenárom a nakrúcanie historicky prvej filmovej snímky, nazvanej jednoducho „X-Men“ (2000), sa konečne mohlo začať. Tá ponúkla silnú hereckú zostavu: Patricka Stewarta ako Profesora X, Hugha Jackmana ako Wolverina, Halle Berry v úlohe Storm…
Wolverin prichádza
V prípade Jackmana sa rola vo filme ukázala ako vstupenka do prvej ligy, pritom úlohu jedného z najpopulárnejších mutantov údajne získal iba tri týždne pred začiatkom nakrúcania. Film zachytáva konflikt medzi Profesorovými X-Menmi a Magnetovým Bratstvom ohľadom návrhu zákona jedného zo zákonodarcov, ktorý sa snaží do legislatívy pretlačiť povinnosť oficiálnej registrácie každého mutanta. Magnetovi radikáli plánujú svoju nepriateľskú politiku voči ľudstvu realizovať pomocou Tuláčky, najnovšieho prírastku Profesorovej Školy pre nadaných, ktorá disponuje vzácnou schopnosťou – dotykom preberať schopnosti iných mutantov. Pomocou nej chcú väčšinu svetových lídrov pretransformovať na mutantov (a časom aj polovicu ľudstva). Profesorovi X-Meni neostávajú nič dlžní svojej povesti advokátov mierového spolužitia ľudí a mutantov a Magnetovi urobia rázny škrt cez rozpočet aj vďaka Wolverineovmu odhodlaniu.
Efektne natočený a kvalitne obsadený film sa stal trhákom a produkčnej firme sa náklady niekoľkonásobne vrátili, Jackmanove telefónne číslo sa ocitlo v hľadáčiku čoraz väčšieho počtu producentov či režisérov, ba aj Patrick Stewart sa vďaka dôslednému stvárneniu Profesora X začínal zbavovať večnej nálepky Kapitána Picarda zo Star Treku. Tvorcovia doň zároveň zakomponovali aj niekoľko nenápadných prejavov pocty voči „otcom zakladateľom“ franšízy či predstaviteľom iných (nefilmových) odnoží X-Menov: menšie cameo si strihol spoluautor prvého komiksu Stan Lee (ako chlapík kupujúci si hot-dog na pláži), v drobnej úlohe kamionistu sa zasa predstavil George Buza, dabujúci jednu z postáv animovanej verzie X-Menov…
Úspešné sequely
Po úspešnej pilotnej adaptácii nasledovali pokračovania. V „X2“ (2003) sme mohli vidieť taktické spojenie X-Menov s Magnetovým Bratstvom, ktoré podnietil nepriateľsky naladený vládny operatívec William Stryker, poverený „konečným riešením“ otázky mutantov. Znesvárené mutantské frakcie sú pod vplyvom nepriaznivých okolností nútené svoje konflikty dočasne odložiť bokom, aby zabránili celosvetovej genocíde. Film v celosvetových tržbách (vyše 400 miliónov dolárov) prekonal svojho predchodcu…
Ďalšia časť „X-Men: The Last Stand“ nasledovala o tri roky a mutanti v nej čelia novej hrozbe: séru vyvinutému na potlačenie mutácií. Nové podmienky opäť narúšajú krehké spojenectvo oboch línií mutantov z predošlej časti, pričom nový rozmer do konfliktu pridáva Magneto, ktorému sa podarí oživiť niekdajšiu príslušníčku X-Menov: zo Jean Grey sa stáva Phoenix, jeho nový tajný tromf. Tretie pokračovanie si pripísalo hneď niekoľko superlatívov: prepracovalo sa na čelo najdrahších filmov v histórii (aj keď prvú pozíciu si udržalo iba krátko, po niekoľkých mesiacoch ho predbehlo druhé pokračovanie „Pirátov z Karibiku“) a i tržby sa ukázali ako uspokojivé – stúpajúca tendencia predošlých častí zostala zachovaná. Aj napriek udivujúcim efektom, na ktorých sa spolupodieľalo jedenásť špecializovaných firiem, reakcie recenzentov vyzneli skôr rozpačito. Mnohí kritici ohŕňali nos predovšetkým v otázke výstavby deja či preexponovanosti v dôraze na charaktery jednotlivých postáv. Podpísala sa na tom aj zmena režiséra: Singer si „odskočil“ za lákavejším filmovaním Supermana, žezlo tak po ňom prebral Brett Ratner.
Rosomákove sólo
Trojročné odstupy tvorcovia zachovali aj naďalej a v roku 2009 vyšiel „X-Men Origins: Wolverine“, ktorý odhaľuje pozadie jedného z hlavných hrdinov, vrátane jeho minulosti, dovtedy zahalenej rúškom tajomstva. Dozvedáme sa o jeho komplikovanom súrodeneckom vzťahu so Sabretoothom, ktorý sa neskôr stáva členom antagonistického Bratstva. Zisťujeme tiež dôvody, ktoré viedli k získaniu skeletu z adamantia, zároveň sa tak odkrýva aj pravda o jeho niekdajšej spoluúčasti na tajnom projekte Williama Strykera. Nakrúcanie sprevádzali neustále komplikácie, termíny niektorých scén sa museli opakovane posúvať pre nepriazeň počasia či Jackmanovu vyťaženosť, navyše – v čase začiatku nakrúcania nebol skompletizovaný ani samotný scenár, ktorý sa tak kreoval za pochodu. Situáciu neuľahčovalo ani vzrastajúce napätie medzi produkčnou spoločnosťou a novým režisérom Gavinom Hoodom. Nepriaznivý sled udalostí napokon vyvrcholil únikom surového materiálu z nakrúcania na internet krátko pred premiérou. Ani samotný výsledný efekt nepriniesol veľa radosti – recenzie nenašli zľutovania, okrem presvedčivého stvárnenia hlavnej postavy v podaní sebavedomého Jackmana nenašli žiadny iný dôvod na pochvalu a na tvorcoch nenechali jednu nitku suchú. Vložené náklady sa síce opäť vrátili v podobe tržieb presahujúcich 370 miliónov dolárov, ale odfláknutý príbeh spôsobil menšie sklamanie fanúšikovskej obce a ohrozil budúcnosť ságy.
Opäť v plnom lesku
Zmenené podmienky a potreba prinavrátiť franšíze stratený lesk ovplyvnili nemenný trojročný interval a prequel „X-Men: First Class“ sa dostal na plátna svetových kín už v roku 2011. Režisérskej taktovky sa tentoraz chopil Michael Vaughn, ktorého pôvodne zvolili už v roku 2006 za prvého náhradníka za Singera (napokon sa však aj on vtedy ospravedlnil pre nabitý program). Vrátil sa aj Bryan Singer, tentoraz v úlohe spoluproducenta, no ako nespochybniteľná autorita vo svete X-Menov sa spolupodieľal aj na výstavbe dejovej línie. A jeho rukopis sa okamžite prejavil: vitálny, dynamický dej, časovo zasadený do minulosti, predchádzajúcej doterajším dielom. Navyše, vnáša viac svetla do tajuplnej minulosti vzájomného vzťahu medzi Profesorom X a Magnetom, pričom zaujímavý rozmer prináša aj zasadenie príbehu do geopolitického kontextu kubánskej krízy v roku 1962. Obaja neskorší vodcovia znepriatelených mutantských frakcií sa ako mladíci ocitajú v konfrontácii s Hellfire Club, elitným spolkom extrémne bohatých a mocných ľudí, ktorého najužší kruh, napojený na niekdajších nacistických pohlavárov, sa snaží o rozpútanie svetovej vojny a získanie celosvetovej dominancie. Franšízu sa podarilo oživiť atraktívnym kokteilom, obsahujúcim množstvo narážok na reálne politické udalosti: od kubánskej krízy (keď sa svet ocitol na pokraji atómového holokaustu) a iných aspektov studenej vojny až po tajnú operáciu Paper Clip (začlenenie bývalých nacistických vedeckých štruktúr do amerických tajných služieb za účelom ďalšieho rozvíjania ich vedeckých a technických programov).
Späť v prítomnosti
Po dvoch prequeloch, osvetľujúcich pozadie najdôležitejších postáv, sa tvorcovia rozhodli vrátiť ságu do prítomnosti – snímku „The Wolverine“ (2013) tak zasadili do udalostí nasledujúcich po „X-Men: The Last Stand“ (2006). Dej sa opäť zameriava výlučne na nesmrteľného Wolverinea, ktorý opúšťa zbytok X-Menov a odchádza do Japonska. Tam ho prenasledujú mučivé spomienky na Jean Grey, ktorú musel zabiť v jednej z predchádzajúcich častí. Šéf technologického komplexu Yashida si robí zálusk na transfer jeho schopností na seba, aby utiekol smrtke z lopaty (trpí totiž rakovinou). Film tak ponúka hlavného hrdinu v nezvyčajnej polohe: prichádza o časť svojej schopnosti bezbrehej telesnej regenerácie, čo ho činí zraniteľným a smrteľným… Film sa ukázal ako trefa do čierneho a kritiky spolu s tržbami mohli tvorcov hriať pri srdci. Impozantné bolo i stvárnenie hlavného protagonistu v podaní Hugha Jackmana, predovšetkým však jeho zjav – počas intenzívnej šesťmesačnej prípravy na filmovanie prijímal rady ohľadom výživy a fyzickej prípravy aj od samotného Dwaynea Johnsona.
Ďalšie pokračovanie „X-Men: Days of Future Past“ (2014) sa stalo prehliadkou všetkých protagonistov, známych už z pôvodnej trilógie. Pozorných divákov naň navnadila už záverečná scéna „The Wolverine“ uprostred titulkov: Wolverine sa vracia do Štátov, pričom na letisku ho spoločne čakajú Profesor X a Magneto, informujúc ho o novej hrozbe pre rasu mutantov. V samotnom pokračovaní sa potom dozvedáme, že ňou majú byť Sentineli, špeciálne roboty, skonštruované na lokalizáciu a elimináciu mutantov. Wolverine preto podniká návrat do roku 1973, aby zmenil chod dejín a zabránil najhoršiemu.
Na filme opäť zanechal svoju pečať aj Bryan Singer, ktorý si po rokoch zasadol na režisérsky stolec. Výsledok ohromil: tržby dosiahli fenomenálnych 747 miliónov dolárov (šiesty najúspešnejší film roka). Ani kritici nešetrili chválou: ocenili invenciu pri výstavbe príbehu, štandardne kvalitné vizuálne efekty, dynamiku akčných scén, ale aj tematické vsuvky a herecké výkony. Produkčná firma sa preto čoskoro pustila do ďalšieho počinu: „Deadpool“ (2016) predstavuje spinoff, zameraný na postavu bývalého príslušníka špeciálnych zložiek Wadea Wilsona (v podaní Ryana Reynoldsa). Toho vláda zahrnula do tajného experimentu, následkom ktorého došlo k prebudeniu latentných mutácií, dovtedy driemajúcich v jeho organizme. Tak sa z neho stal Deadpool, postava, ktorú tvorcovia uviedli už v prvom Wolverinovi (2009). Spinoff zaznamenal triumfálny úspech – v tržbách predbehol aj predchodcu a prepracoval sa tak na pozíciu historicky najúspešnejšieho počinu z dielne franšízy (pričom náklady boli najnižšie).
Tomáš Bóka
foto CinemArt, SITA, archív
Celý článok si prečítate v májovom čísle GOLDMAN (2016)