Francúzske rendez-vous
Už budúci mesiac sa na francúzskych trávnikoch rozpúta súboj najlepších reprezentačných tímov Európy o kontinentálny titul. Na šampionáte sa premiérovo od rozpadu federácie predstaví aj slovenský národný tím. Ostro sledovaný turnaj sľubuje bohaté športové zážitky a horúce futbalové leto.
Európsky šampionát sa začne 10. júna a skončí presne o mesiac, 10. júla. Zmeria si na ňom sily 24 najlepších európskych národných celkov, pričom takýto počet sa predstaví vôbec prvýkrát v histórii (na posledných piatich ME hralo 16 mužstiev). Túto zmenu inicioval Michel Platini, predseda Únie európskych futbalových asociácií (UEFA), aby umožnil aj krajinám z nižších priečok európskeho rebríčka bojovať o účasť na záverečnom turnaji. Navyše, rozdiely medzi jednotlivými reprezentáciami sa v posledných dvoch dekádach zotreli natoľko, že pri zachovaní pôvodného počtu účastníkov by hrozilo, že sa mnohé kvalitné celky na záverečný turnaj jednoducho neprebojujú pre zvýšenú konkurenciu.
Kvalita a marketing
Mnohé krajiny sa z pozície futbalových trpaslíkov postupne prepracovali do kvalitného druhého sledu, a tak postaviť naraz 24 konkurencieschopných mužstiev nepredstavuje pre súčasnú futbalovú Európu žiadny problém (a to i napriek faktu, že ide o takmer polovicu všetkých krajín – do kvalifikácie sa zapojilo celkovo 53 tímov, Francúzi ako usporiadatelia mali účasť istú). V neposlednom rade svoju úlohu zohral aj marketing – viac mužstiev znamená viac zápasov, viac hviezd a vyššie príjmy pre usporiadateľov, médiá i investorov. A napokon krajinám, ktoré sa doteraz na vrcholnom fóre objavovali iba sporadicky (alebo vôbec), účasť na špičkovom turnaji prinesie skúsenosti, ktoré budú môcť následne pretaviť do ďalšieho progresu. Očakáva sa teda, že rozšírený model prinesie oživenie a silný impulz pre ďalší rozvoj hry ako takej.
Mužstvá budú rozdelené do šiestich štvorčlenných skupín, pričom vyraďovacia fáza bude kvôli zvýšenému počtu mužstiev doplnená o osemfinále. Doň sa prepracujú dva najlepšie tímy z každej skupiny, tie doplnia štyri najúspešnejšie celky z tretích miest. Turnaj vyvrcholí finálovým zápolením 10. júla na Stade de France v Saint-Denis. O organizátorské práva sa okrem Francúzov zaujímali aj Taliani a Turci (pôvodne aj Nóri so Švédmi, tí však svoju spoločnú kandidatúru stiahli), pričom konečné rozhodnutie padlo ešte v máji roku 2010. Krajina galského kohúta bude hostiť EURO tretíkrát v histórii (po rokoch 1960 a 1984). Očakávaná návštevnosť sa pohybuje v závratných cifrách: na milión lístkov pripadalo 11-násobne viac záujemcov, pričom žiadosti prišli z 209 krajín sveta. Nespochybniteľnú dominanciu futbalu v rebríčku popularity kolektívnych športov potvrdzuje aj fakt, že signál sa chystajú šíriť televízne spoločnosti z vyše 200 krajín sveta. UEFA odhaduje kumulatívny finančný prínos z očakávanej návštevy na miliardu eur.
Najväčší favoriti
Titul obhajujú Španieli, ktorí triumfovali na posledných dvoch šampionátoch – v roku 2008 vo viedenskom finále porazili Nemecko najtesnejším rozdielom 1:0 a o štyri roky nato v Kyjeve rozprášili taliansku Squadru Azzuru 4:0. Medzitým stihli získať aj titul majstra sveta, keď v júli 2010 svoju spanilú juhoafrickú jazdu zakončili víťazstvom nad sebavedomým Holandskom 1:0. Na posledných MS v Brazílii však La Furia Roja“ prepadla na celej čiare, keď po nepríjemnom revanši od Holanďanov a ďalšej studenej sprche od Chile neprekročili ani skupinovú fázu. Nečakané zlyhanie sa budú snažiť odčiniť na Euro 2016, veď napokon mužstvo vyskladané z najväčších hviezd Primery Division si nemôže klásť iné ako najvyššie ciele.
Zuby si brúsi aj nemecká Nationalelf, ktorá si pred dvoma rokmi na legendárnej Maracane zaknihovala po víťazstve 1:0 vo finále s Argentínou titul majstra sveta. Nemci navyše držia fenomenálny rekord: na ME sa predstavia už dvanásty raz za sebou. Medzi favoritov sa radia aj Angličania, ktorí ako jediní prešli kvalifikáciou bez straty kvetinky: 10 víťazstiev a skóre 31:3 hovoria jasnou rečou. Fanúšikovia Albionu sú po úspechu hladní ako nikdy predtým: naposledy sa ich krajina dostala do bojov o medaily pred dvadsiatimi rokmi na domácom Euro, keď v pamätnom semifinálovom penaltovom rozstrele vypadli s úhlavnými rivalmi, Nemcami. Odvtedy niekoľkokrát aj napriek najvyšším očakávaniam zlyhali.
Skvelou generáciou hráčov v súčasnosti disponuje aj Belgicko, čo ho radí medzi favoritov turnaja. Menšia kuriozita: Belgičania sa na ME predstavia po šestnástich rokoch, čím zachovali šestnásťročný interval (ich posledné dve účasti sa datujú do rokov 1984 a 2000). Tradične dúfajú aj Taliani (majstri sveta z roku 2006 a vicemajstri Európy z roku 2012), ale aj Portugalci, ktorí majú vo svojom strede zbraň najťažšieho kalibru: Cristiana Ronalda. Tomu chýba k dokonalosti snáď už len reprezentačný úspech: jeho doteraz najlepším výsledkom bolo striebro na domácom šampionáte v roku 2004 (titul vtedy Portugalcom senzačne vyfúkli Gréci), okrem toho ešte so svojimi spoluhráčmi dvakrát skončil tesne pred bránami finále (na MS 2006 a ME 2012). Bookmakeri však najviac favorizujú domáce Francúzsko, ktoré je na vlastnej pôde tradične silné. Predošlá generácia hráčov na čele so Zinedinom Zidanom triumfovala na domácich MS 1998 (o dva roky neskôr získala aj európsky primát). Ich konečnou zastávkou na dvoch posledných vrcholných podujatiach (ME 2012 a MS 2014) bolo zakaždým štvrťfinále, no na domácej pôde mieria nepochybne vyššie.
Chýbajúce bašty
Ani rozšírené účastnícke pole nestačilo na účasť niektorým tradičným baštám. Obrovským šokom bolo slabučké kvalifikačné účinkovanie Holandska, ktoré si na dvoch z troch posledných veľkých turnajov zahralo o medaily. V skupine ho predbehli Česi, Islanďania i Turci a Oranjes tak zostali iba štvrtí. Skúsený tréner Guus Hiddink rezignoval na svoju funkciu ešte pred koncom kvalifikačného cyklu, katastrofe prvej neúčasti od MS 2002 však nedokázal zabrániť ani novovymenovaný kouč Danny Blind. Ten prebral národný tím v nelichotivej situácii, v ostrom kontraste s jeho niekdajším hráčskym pôsobením v Ajaxe Amsterdam v 90. rokoch, kedy sa pred nastupujúcou holandskou generáciou triasol celý futbalový svet. Holandský futbal v súčasnosti zažíva výrazný úpadok, ktorý sa prejavuje aj na klubovej úrovni neschopnosťou holandských celkov preraziť v silnej kontinentálnej konkurencii.
Totálne vybuchli aj Gréci, ktorí doteraz patrili medzi pravidelných účastníkov záverečných turnajov a na posledných dvoch podujatiach vždy postúpili do vyraďovacej časti. V kvalifikačnej skupine však nepochopiteľne zlyhali, keď po sérii zahanbujúcich prehier skončili na beznádejnom poslednom mieste (i za Faerskými ostrovmi). Nebyť záverečného víťazstva nad Maďarskom, ich kolónka víťazstiev by zívala prázdnotou. Trojicu tímov z prvého koša, ktorým sa nepodarilo postúpiť na záverečný turnaj, uzatvára nevyspytateľná Bosna a Hercegovina. Silná generácia hráčov na čele s Edinom Džekom sa pritom pred dvoma rokmi po suverénnej kvalifikácii (jedinú prehru zaznamenali so Slovenskom) premiérovo predstavili na MS v Brazílii, no svoju pozíciu európskej šťuky však už v následnom cykle nepotvrdili: najsamprv ich do baráže poslal Wales, v nej zasa balkánskemu tímu vypálili rybník húževnatí Íri. Silnú pozíciu ostrovného futbalu potvrdili aj Angličania a Severní Íri, z tradičných ostrovných reprezentácií tak na Euro bude absentovať iba Škótsko, to na postup márne čaka od ME 1996 a MS 1998.
Tentoraz nevybuchne ani dánsky dynamit (senzačný víťaz z roku 1992, vtedy Dáni na poslednú chvíľu zaskakovali za suspendovanú Juhosláviu). V „bratovražednej“ baráži im cestu zahatali mimoriadne disponovaní Tre kronor na čele so Zlatanom Ibrahimovičom. Chýbať budú aj Slovinci, ktorí tentoraz nepotvrdili svoju povesť špecialistov na baráže (predtým ju úspešne absolvovali pri všetkých troch účastiach na vrcholných podujatiach) a museli skloniť hlavy pred umením Ukrajincov. Z tradičných futbalových krajín sa naďalej neúspešne pretĺkajú Srbi, Bulhari i Nóri, ktorí sa musia otriasť z nepríjemného šoku, keď sa po priaznivom rezultáte žrebu barážových dvojíc cítili už ako istí účastníci ME – Maďari im však nečakane pripravili studenú sprchu…
Kompletná V4
Euro 2016 ešte ani nezačalo a už si pripísalo niekoľko historických primátov. Napríklad na záverečný turnaj sa prebojovali všetky štyri krajiny tzv. Vyšehradskej štvorky: Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko. Účasť našich susedov uzatvárajú Rakúšania a Ukrajinci, ktorí taktiež úspešne prešli sitom kvalifikačnej eliminácie. Najmä pre Maďarov bude mať šampionát špeciálnu príchuť: krajina s mimoriadne bohatou futbalovou históriou sa po rokoch mizérie na takomto fóre predstaví prvýkrát od MS 1986. Pre ich poslednú účasť na európskom šampionáte musíme načrieť ešte hlbšie do historických prameňov, až do roku 1972.
Česi potvrdili pozíciu pravidelného účastníka ME (nebudú na nich chýbať už šiestykrát v rade, v tejto štatistike ich predbehli iba Nemci, Španieli, Taliani, Portugalci a Francúzi), Euro im navyše vyslovene pristane: v roku 1996 vyrazili dych celému futbalovému svetu spanilou jazdou, ktorú zastavil až zlatým gólom vo finálovom predĺžení Nemec Oliver Bierhoff; v roku 2004 zasa predvádzali bezkonkurenčne najkrajší futbal, až kým v semifinále nenarazili na nepriepustný grécky betón. Poliaci po posledných nevydarených vystúpeniach veria v úspešný postup do vyraďovacej fázy, v skupine s Nemeckom, Ukrajinou a Severným Írskom to akiste pre nich nebude nereálny cieľ.
Slovenské nádeje
Oficiálne zdroje radia medzi debutantov na Euro aj Slovensko, čo je však prinajmenšom diskutabilné – za všetky fakty postačí, keď prehovorí jeden jediný: na pamätnom víťazstve československého tímu v roku 1976 v Belehrade sa podieľalo šestnásť Slovákov a iba šesť Čechov (pomer v základnej jedenástke finálového zápasu: osem ku trom). Keďže UEFA neprihliada na etnické pozadie jednotlivých hráčov a jedine Česko považuje za nástupnícku krajinu, všetky úspechy československého futbalu zdedili Česi…
Definitívnu 23-člennú slovenskú nomináciu oznámi reprezentačný tréner Ján Kozák 31. mája, v deň uzávierky pre zverejnenie súpisiek (po tomto dátume sú možné dodatočné úpravy iba v prípade zranení). Svoje účinkovanie začneme v Bordeaux 11. júna proti nebezpečnému Walesu. Naši reprezentanti rozložia svoj stan v 25-tisícovom mestečku Vichy, kde budú trénovať a tráviť čas medzi jednotlivými presunmi na zápasy. Do šampionátu odohrajú ešte dva prípravné zápasy: 29. mája v nemeckom Augsburgu si zmerajú sily s úradujúcim svetovým šampiónom a 4. júna v Trnave privítajú Severné Írsko.
Výber partnera pre záverečnú generálku nezapríčinila náhoda: keďže ruka francúzskeho svetového šampióna Davida Trezegueta nám v decembri prisúdila do skupiny hneď dvoch zástupcov ostrovného futbalu (Anglicko a Wales, tretím do partie je Rusko), ideálnejšieho súpera v záverečnej fáze prípravy si naši tréneri sotva mohli predstaviť. Bookmakeri nám síce veľké šance nedávajú (vo väčšine predpovedí sa v predpokladanom rebríčku pod nami umiestnili iba Rumuni, Maďari, Severní Íri a Albánci), no slovenský tím rozhodne nezostáva bez šancí. Viackrát v histórii dokázal, že mu práve poloha nenápadného mužstva vyhovuje najviac. Navyše, proti súperom z Ostrovov dokážeme zahrať i víťaziť. Aj silných Rusov sme už tiež raz šokujúco pokorili na ich vlastnej pôde (v septembri 2010 v kvalifikačnom zápase).
Jadro nášho tímu hrá spolu dlhodobo, vo svojom strede má veteránov z MS 2010. Zohranosť indikuje aj fakt, že sedem z desiatich hráčov s historicky najvyšším počtom štartov za Slovensko sa zapojilo aj do poslednej kvalifikácie. Na zatiaľ jedinom vrcholnom podujatí, ktorého sme sa zúčastnili, sme vyrazili dych celému svetu vyradením úradujúcich svetových šampiónov Talianov. Podobný husársky kúsok sme vyviedli aj úradujúcim majstrom Európy Španielom v poslednej kvalifikácii, počas ktorej sme dokázali zvíťaziť aj na horúcej ukrajinskej pôde. A ešte pripomeňme, že keď sa Československo s ôsmimi Slovákmi vo svojom strede stalo majstrom Európy (1976), porazilo vo finále vtedy úradujúcich majstrov sveta z roku 1974 – Nemecko. Mimochodom 2 góly riadnom hracom čase strelili Slováci Dobiáš (Spartak Trnava) a Švehlík (Slovan Bratislava). V penaltovom rozstrele potom úspešne premenili svoje príležitosti: Masný a Ondruš (Slovan Bratislava), Jurkemik (Inter Bratislava), Nehoda (Dukla Praha) a Panenka (Bohemians Praha) – ten, hoci posledný v poradí, chladnokrvne realizoval svoj jedenástkový „dloubák“, na ktorý má odvtedy futbalový copyright a ktorý mu dodnes nevie odpustiť nemecký fenomenálny brankár Meier, keďže sa cítil zosmiešnený.
Naša zostava síce v porovnaní s najkvalitnejšími celkami starého kontinentu nedisponuje takým hráčskym umením, koncentráciou talentu, skúsenosťami či ťažkými kalibrami na palube (azda okrem Hamšíka či Škrtela), no proti silným súperom sa dokáže vyhecovať k heroickým výkonom. Navyše, netreba zabúdať, ako dopadli európske šampionáty 1992 či 2004 – Dánom ani Grékom tiež nikto neveril…
Tomáš Bóka
foto SITA, www.uefa.com, archív
Celý článok si prečítate v májovom čísle GOLDMAN (2016)