Tyrannosaurus rex terorizoval všetko živé až na úplnom konci druhohôr, pred približne 68 až 66 miliónmi rokov. Tyranosauroidy, teda evolučná skupina, do ktorej „tyranský jašter“ patril, sa ale vyskytovala už pred približne 167 miliónmi rokov.
Tyranosaura delilo od najstarších známych zástupcov jeho vývojovej vetvy viac času, ako nás, ľudí, delí od neho. A v priebehu tých sto miliónov rokov si tyranosauroidy vyvinuli neuveriteľne pestrú paletu foriem. Takú pestrú, že pri niektorých skupinách sotva uveríte, že ich zástupcom v žilách kolovala krv impozantného T-rexa.
Malí operení fešáci
Prvé tyranosauroidy (napríklad čínsky Guanlong, ruský Kileskus alebo anglický Proceratosaurus) neboli obrovitými alfa predátormi. Dorastali do dĺžky dvoch či troch metrov a vážili toľko ako vlk. To je možno veľa na dravého cicavca, ale nie na dinosaura. Tieto malé archaické tyranosauroidy spolu radíme do čeľade Proceratosauridae. Na hlavách niesli vysoké ozdobné hrebene z tenkej kosti a hoci neskoršie vyspelejšie tyranosauroidy charakterizovali zakrpatené predné končatiny s dvomi prstami, proceratosauridy ich mali dlhé a trojprsté. Skameneliny príbuzného tyranosauroida (rod Dilong) naznačujú, že telo im pokrývalo primitívne, srsti podobné operenie. S perím, hrebeňmi, pomerne malými hlavami a dlhými trojprstými končatinami sa proceratosauridy príliš neponášali na ich slávneho severoamerického prasynovca z úplného konca druhohôr. Bližší pohľad na ich kostru však prezradí charakteristické anatomické znaky „dinosaurích tyranov“. Ide predovšetkým o predĺžené zadné končatiny, zrastené nosové kosti (zosilnili lebku – išlo o prispôsobenie na zvýšenú silu zahryznutia) a predné zuby, ktoré nadobudli v priereze tvar písmena D. Zrejme pomáhali zoškrabovať mäso z kostí.
Vývojová vetva proceratosauridov mala obdivuhodnú životnosť. Prežila cca 50 miliónov rokov (a možno viac), prčom poslední zástupcovia čeľade boli všetko iné, len nie zúbožené výhonky vymierajúcej evolučnej línie. Hoci žili pred 125 až 120 miliónmi rokov, teda v čase zlatej éry gigantických karnosaurov, dokázali narušiť ich desiatky miliónov rokov trvajúcu dominanciu medzi viactonovými dravcami. Zatiaľ poznáme prinajmenšom dva proceratosauridy, ktorým sa to podarilo, oba z Číny – Yutyrannus a o niekoľko miliónov rokov mladší Sinotyrannus. Dorastali do dĺžky 9 – 10 metrov, niesli metrové hlavy a vážili 1,5 – 2,5 tony. Pozostatky rodu Yutyrannus napriek značným rozmerom prekvapujúco vykazujú odtlačky operenia, ktoré pokrývalo väčšinu jeho tela (veľké zvieratá, napríklad nosorožce či hrochy, súvislú pokrývku tela strácajú) a mohlo byť dlhé až 20 cm. Na druhej strane, keď uvážime, že tvor obýval pomerne chladné lesy s priemernou ročnou teplotou iba 10 °C, rozsiahla telesná pokrývka nie je celkom nečakaná.
Pazúry ako háky
Kým archaické tyranosauroidy charakterizovali dlhé trojprsté predné končatiny, vyspelí zástupcovia skupiny ich mali zakrpatené a dvojprsté. Akýmsi evolučným prechodom bol v tomto smere Dryptosaurus. Na rodostrome mu patrila priečka kdesi medzi archaickými a vyspelými členmi tyranosaurieho klanu. Jeho predné končatiny tomu zodpovedali. Už boli skrátené (možno aj dvojprsté, to však nevieme s istotou), no zostávali mimoriadne silné a mali obrovské pazúry – vo fosílnom stave merajú 21 cm, no za živa, pokryté vrstvou rohoviny, museli byť väčšie asi o tretinu.
Dryptosaurus bol stredne veľký tyranosauroid. Meral asi 6,5 až 7 metrov a vážil približne tonu. Zatiaľ je jediným známym tyranosauroidom svojej vývojovej vetvy – bol súčasťou veľmi málo známej dinosaurej fauny východu Severnej Ameriky. Jeho pozostatky sa podarilo nájsť v New Jersey, tisíce kilometrov východnejšie od slávnych nálezísk lepšie známych dinosaurov, ktoré si nachádzajú cestu do encyklopédií. Od dinosaurov západu severoamerického kontinentu túto faunu do obdobia pred asi 72 – 69 miliónmi rokov oddeľovalo aj šíre vnútrozemné more.
Pinocchiovia
Paleontológovia neustále rozpoznávajú nové skupiny dinosaurov. Takouto „čerstvo“ vytýčenou skupinou sú Alioramini, štíhle (400 – 700 kg) „dlhonosé“ dravce z Ázie, dosahujúce 6 až 7 metrov. Skupinu zatiaľ zastupujú dva známe rody, mongolský Alioramus a čínsky Qianzhousaurus, oba spred približne 70 miliónov rokov. Ich lebky boli pomerne nízke a dlhé, medzi nozdrami a očnicami zdobené výraznými kostenými hrboľmi. V úzkych čeľustiach im rástlo veľa pomerne tenkých zubov, čo signalizuje odklon od špecializácie na lov pomocou ničivého stisku čeľustí. Podľa niektorých analýz mali veľmi blízko k najvyspelejším tyranosauridom.
Doslovne len pár zástupcov poznáme aj z vývojovej línie severoamerických albertosaurinov (Albertosaurinae). Jej dvaja známi zástupcovia Gorgosaurus (spred 77 – 74 miliónov rokov) a Albertosaurus (spred 71 – 68 miliónov rokov) boli štíhle tyranosauridy s predĺženými nohami a nižšími, kratšími lebkami. Obvykle merali 8 – 9 m a vážili okolo 1,5 tony. Hromadné nálezy albertosaura (ale nie gorgosaura) pozoruhodne naznačujú, že zástupcovia tohto rodu zrejme žili a lovili v skupinách. Išlo o veľmi pohyblivé tvory, kráčať dokázali rýchlosťou 15 až 21 km/h. Hoci skupinu zastupujú iba dva rody, oba boli svojho času široko rozšírené a pomerne hojné.
Tí najbližší
Najvyspelejšie tyranosauroidy (čeľaď Tyrannosauridae) okrem skupín Alioramini z Ázie a Albertosaurinae zo Severnej Ameriky tvorila ešte tretia podskupina, najbližší príbuzní samotného tyranosaura, zástupcovia Tyrannosaurinae (zástupcovia sa označujú ako „tyranosauriny“). Tí boli charakteristickí mimoriadne robustnou stavbou tela a nepomerne veľkými hlavami. Zo západu Severnej Ameriky sme okrem samotného tyranosaura poznali donedávna len jedného ďalšieho tyranosaurina, a to daspletosaura (9 m, 2,5 – 3 tony), svojho času považovaného za priameho predchodcu tyranosaura rexa. Jeho pozostatky boli identifikované v súvrstviach starých 77 – 74 miliónov rokov. Nálezy z posledných rokov však ukázali, že západ Severnej Ameriky sa pred 80 – 69 miliónmi rokov veľkými tyranosaurinmi takpovediac hemžil. Iste, rozšírením a hojnosťou mali navrch albertosauriny, no okrem nich tu existoval nie jeden, ale zrejme až tri druhy daspletosaurov (zvyšné dva, sú zatiaľ vedecky neopísané a podľa predbežných analýz môžu predstavovať samostatné rody).
Vďaka nedávnym objavom pribudol taktiež najstarší zástupca tyranosaurinov, 80 miliónov rokov starý Lythronax, nájdený v Utahu. Meral „len“ 7,5 m, vďaka mohutnej stavbe tela však vážil viac ako dve tony. Ďalším novým objavom je o čosi menší a podstatne štíhlejší Teratophoneus spred 77 miliónov rokov, taktiež nájdený v Utahu. Známy je z nedospelého jedinca, ktorý meral 6 m a vážil asi 700 kg. Teratophoneus mal pozoruhodne krátku lebku, jeho tvárová časť bola až o štvrtinu kratšia, ako u albertosaura (len pripomíname, že albertosauriny mali oproti iným tyranosaurom pomerne krátku lebku). Lebka teratofonea bola hlbšia, čo poskytovalo dodatočný priestor pre úpony žuvacích svalov, a teda silnejší stisk čeľustí. Zástupcu tyranosauirinov sa podarilo objaviť aj v rámci arktickej fauny dinosaurov. Bol ním Nanuqsaurus spred 69 miliónov rokov. Šlo o pomerne malého tyranosaurida, meral len cca 6 metrov, čo zrejme spôsobila izolácia na pomerne malom izolovanom kuse pevniny. Z Nového Mexika pochádza 74 miliónov rokov starý Bistahieversor, deväťmetrový, 2,5-tonový ekvivalent daspletosaura, oddelený od tohto a ďalších severných tyranosaurinov (resp. tyranosauridov) pohorím – rodiace sa Skalnaté hory.
Giganti
Ako si možno všimnúť, zatiaľ sme sa neprehupli z hmotnostnej kategórie nosorožca do hmotnostnej kategórie slona. No klan tyranosaura má aj v tomto ohľade čo ponúknuť, a to nielen T-rexa! Porovnateľných a zároveň blízko príbuzných (zástupcovia Tyrannosaurinae) gigantov poznáme z Ázie. 70 miliónov rokov starý Tarbosaurus nájdený v Mongolsku a Číne napríklad meral 10 – 12,5 m a vážil až 5 ton. Najväčšia lebka tarbosaura je dlhá cca 135 cm! Oproti svojmu mladšiemu severoamerickému príbuznému bol o čosi ľahšie stavaný a mal ešte viac zakrpatené predné končatiny.
O čosi starší (74 miliónov rokov) Zhuchengtyrannus je známy len z neúplných pozostatkov hlbokej čeľuste jediného jedinca, ktorý bol podľa všetkého asi 12 m dlhý. Z rovnakého súvrstvia poznáme aj nekompletný chrbtový stavec bližšie neurčeného tyranosaurida, ktorý bol prinajmenšom rovnako veľký ako najväčší chrbtový stavec najväčšieho známeho jedinca tyranosaura rexa prezývaného Sue.
Dušan Valent
foto SITA, wikipedia, archív
Celý článok si prečítate v zimnom dvojčísle GOLDMAN (2016)