Piraňa. Názov tejto juhoamerickej ryby sa stal pojmom vyvolávajúcim hrôzu. S jej menom sa spájajú predstavy zdrapov mäsa v krvavej vode či na kosť ohlodanej obete. Pirane majú dokonca horšiu povesť, ako žraloky a murény. Poviedky o zlatokopoch, ktorí vypadli z člna a o pár dní sa z nich našla iba kostra so zachovanými nohami, chránenými v tvrdých čižmách, sú bežné po celej Amazónii…
Správy o zvyklosti, že pri preháňaní stáda cez rieku pastieri obetujú najslabšiu kravu a pokým ju pirane ohlodávajú, rýchle preženú ostatné kravy, sa dostali aj do serióznych cestopisov a populárno-vedeckých kníh. Skutočnosť je však iná.
V posledných desaťročiach sa veda začala pozornejšie zaoberať týmito hrôzostrašnými rybami a zistilo sa, že vo vodách Južnej Ameriky – od povodia Orinoka až po subtropickú oblasť Rio Paraguay – žije 39 druhov piráň, v zoologickom systéme zaradených do radu Characiformes, čeľade Characidae, podčeľade Serrasalminea. Jednotlivé druhy sa líšia veľkosťou, sfarbením, výskytom aj potravnými nárokmi. V zásade však všetky druhy majú z bokov silne sploštené telo, s vysokým chrbtom, veľkú a mimoriadne silnú svalnatú hlavu, mimoriadne silnú spodnú čeľusť a nesmierne ostré zuby.
Veľa druhov
Pomocou vysokoobrátkovej kamery pracovníci Zoologického ústavu Harvardskej univerzity zistili, že pirane dokážu zacvaknúť svoje strašné čeľuste za 5/1.000 sekundy. To je oveľa rýchlejší pohyb, ako privretie mihalníc, ale tento strašný aparát žiaden druh nepoužíva výlučne k odhrýzaniu mäsa. Priemerná veľkosť piráň sa pohybuje medzi 28 – 32 cm, len pirane rodu Palometa môžu dorásť až do dĺžky 40 cm. Niektoré druhy sú veľmi vzácne, žijú len na obmedzenom území, iné sú rozšírené po celej Južnej Amerike. Pritom nebola zistená výrazná konkurencia medzi húfmi jednotlivých druhov, napríklad v malej riečke Cano Maporal vo Venezuele žije pospolu sedem druhov. Pirane sú vyložene ryby tropického pásma. V povodí Amazonky žije 25 druhov, v povodí Orinoka 16, v riekach Quajany 9 v systéme Paraguay-Paraná 3 druhy a v rieke Sao Francisco iba dva druhy. Smerom na juh, kde v subtropickom podnebí, sa môžu objaviť aj relatívne chladnejšie zimy, sa počet druhov znižuje. Najbežnejším, najviac rozšíreným a najpočetnejším druhom je piraňa červenobruchá (Pygocentrus nattereri). Dorastá do dĺžky 30 cm a dosahuje váhu 3 – 3,5 kg. Práve tento druh sa stal hrdinom strašlivých bájok a hororových hollywoodskych filmov.
Tropické rieky
Život týchto rýb je úzko previazaný s vegetačnými obdobiami tropických brazílskych riek. Tieto rieky majú voľný tok, žiadne spevnené brehy neobmedzujú ich šírku, ktorá sa v priebehu roka v období sucha zužuje a v období dažďov sa rozlievajú do nekonečných šírok s množstvom ramien, jazierok a močiarov. Juhoamerické rieky dodnes lemujú mnoho kilometrov široké tropické lužné lesy, tzv. várzea. Keď sa várzea začne plniť prívalovou vodou, všetky stromy rozkvitnú, zazelenajú sa a veľmi rýchlo dozrievajú ich plody (zväčša oriešky). Zátopy prinášajú do várzeí úrodnú prsť (tak ako na všetkých veľkých riekach vo všetkých svetadieloch – Níl, Brahmaputra, Ganga, Eufrat, Tigris Jang-c’-ťiang…), pričom množstvo druhov stromov, krov a lián, ktorých plody padajú pri záplavách do vody, tvoria podstatnú časť potravy amazonských rýb. Nesmierne bohatstvo života v oblasti várzeí doslova fascinuje a snáď iba odborník dokáže pochopiť, čo znamená, keď jediný človek, Dr. Goulding, za osem rokov výskumu oblasti várzeí popísal 400 nových, doteraz neznámych druhov rýb, z ktorých vyše 300 druhov je prevažne rastlinožravých a potravne úplne závislých na povodniach, ktoré umožňujú dostať sa do zaplavenej oblasti a tam sa vykŕmiť. K takýmto rybám patria aj pirane.
Bez plodov a semien, ktoré v období dažďov padajú do vody, by všetko rybné bohatstvo Amazonky vôbec nemohlo existovať. K tomu treba dodať, že ryby tvoria 70% bielkovín v potrave chudobných obyvateľov povodia Amazonky. Tak ako iné amazonské ryby, aj pirane sa dokonale zžili s pravidelným rytmom obdobia dažďov a záplav. Napríklad pohlavné žľazy sa im aktivujú a začínajú sa neresiť iba pri určitom, veľmi vysokom tlaku vzduchu, aký v Amazónii prináša predzvesťou búrok a obdobia dažďov. Ikry tak budú nakladené na počiatku dažďového obdobia a mladé rybky sa vyliahnu v čase záplav a najväčšieho bohatstva živín vo vode.
Obdobie párenia
Na množstvo dozrievajúcich plodov sa vrhajú kŕdle vtákov, opíc aj drobných hlodavcov, za nimi do várzeí prichádzajú aj ich prirodzení nepriatelia A nastáva čas aj pre pirane, svojím chrupom bez problémov rozdrvia škrupiny napadaných orieškov a na ich jadrách sa výdatne kŕmia. Na začiatku obdobia hojnosti sa začínajú aj páriť. Samice pohlavne dozrievajú v druhom roku života, samce v treťom. Samica vypúšťa ikry na chránenom mieste, spravidla medzi zaplavené korene stromov, samec už čaká na tento okamih, vypúšťa na vajíčka spermie a potom obaja rodičia spoločne strážia nakladené vajíčka, kým sa z nich nevyliahne rybí plôdik a malé rybičky sa nezačnú samostatne rozširovať do okolia. Pirane sa dožívajú priemerne okolo 15 rokov, ale vo veľkých akváriách v ZOO vraj až 30 rokov.
Všežravé ryby
Pirane nie sú vyložené mäsožravce. Ako všežravce sa živia vodnými rastlinkami, inými rybami, rakmi, krabmi, lastúrnikmi, hadmi aj červami. Pri ich potravnej aktivite bol spozorovaný nesmierne zaujímavý zjav: rakovi odhryzli klepeto, červovi zadnú časť tela, žabke nohu, teda vo všeobecnosti svoju korisť neusmrtili a nezožrali ju celú. No a my vieme, že odhryznuté časti tela týmto živočíchom po čase znovu dorastajú. Takže pirane sa doslovne pasú na svojej koristi. Pravda, v žiadnom prípade nepohrdnú ani teplokrvnou korisťou. Ak vypadne do vody mladé vtáča z hniezda nad vodou, spadne myšička či nejaký chrobák, stáva sa ich korisťou. Väčšiu korisť, hlavne teplokrvné živočíchy vrátane človeka, napáda len ojedinele, v čase nízkych hladín riek, a teda v čase hladu. Seriózne správy uvádzajú, že útok obvykle nebýva hromadný (ako to opisuje bulvárna tlač), piraňa sa priblíži, zahryzne sa a bočnou obrátkou vytrhne nahryznuté sústo (tak ako žraloky), s ním potom odpláva do bezpečia a tam ho zožerie. Napriek tomu nájde sa dosť chudobných ľudí v okolí riek, ktorí s určitou hrdosťou ukazujú jazvy po uhryznutí piraňou alebo kýptik odhryznutého prsta. Ide zväčša o rybárov, ktorí o prst prišli pri neopatrnom zaobchádzaní s ulovenými piraňami. Piranie mäso je totiž veľmi chutné a s obľubou sa konzumuje v celej Amazónii. A jazvy na tele môžu pochádzať aj od útoku pirane… avšak oveľa častejšie človeka vo vode napáda istý druh sumca, ktorý sa ukrýva na dne v mútnej vode, odtiaľ bleskurýchle vyráža, vytrhne kus mäsa a zasa zmizne v mútnej vode. Ak by sa však dajaký domorodec priznal, že mu ranu spôsobil sumec, tak by sa pre svoju neopatrnosť a neznalosť života v rieke iba vystavil posmechu, a tak radšej tvrdí, že ho prepadla piraňa. Ak sa aj stane, že piraňa uhryzne človeka vo vode, tak nejde o húf hladných rýb, ale iba samčeka, ktorý si v období párenia chráni revír a svoju mlaď a vrhá sa na skutočných i domnelých sokov a dravcov.
V súlade so svojou všežravosťou pirane rady konzumujú aj zahnívajúce mäso utopených veľkých cicavcov – tie potom skutočne oberú až na kosť. Plnia tým však dôležitú úlohu v živote riečneho ekosystému, zabraňujú hnitiu, znehodnoteniu vody a šíreniu epidémií. A nezabudnime, že aj pirane sú platnou súčasťou potravných reťazcov vo vodnom ekosystéme, aj ony majú prirodzených nepriateľov: krokodíly, kajmany, anakondy, vydry (vydra obrovská – Pteronura brasiliensis) či veľké dravé vtáky.
Karol Pachinger
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v zimnom dvojčísle GOLDMAN (2016)