Nočná aktivita, vyhľadávanie temných zákutí i podivný vzhľad majú na svedomí, že sa s netopiermi (Chiroptera) spája veľa povier. A predsa živočích, ktorý v mnohých mytológiách a náboženstvách predstavuje desivého nepriateľa sveta, je nesmierne užitočný.
Prví predchodcovia dnešných netopierov sa na Zemi objavili už v období paleocénu, približne pred 60 miliónmi rokov. Ich mohutné rozšírenie však nastalo v eocéne, o 10 – 15 miliónov rokov neskôr, čo dokazujú početné fosílie vo vrstvách hnedého uhlia z tohto obdobia. Dnes sú netopiere po hlodavcoch najpočetnejším radom cicavcov, ktorý tvorí takmer tisíc druhov. Skoro každý štvrtý cicavec na svete je teda netopier.
Teritórium
Netopiere sú rozšírené prakticky po celom svete. Výnimkou sú len studené polárne oblasti. Najhojnejšie sa vyskytujú v trópoch. Kým v Severnej Amerike žije okolo štyridsať druhov, v západnej Afrike ich narátali sto. Netopiere sa navzájom líšia veľkosťou, tvarom krídel a s tým súvisiacim spôsobom lietania a obživy. Najväčšie druhy, napríklad kalone, žijú v trópoch a subtrópoch. Merajú 40 cm, vážia 1,5 kg a rozpätie krídel dosahujú neuveriteľných 150 cm. Najmenšieho zástupcu tohto živočíšneho radu predstavuje netopier thajský, obývajúci juhovýchodnú Áziu. Jeho hmotnosť nepresahuje hranicu 1,5 gramu a rozpätie krídel má iba 15 cm.
Netopier je jediný cicavec na svete, ktorý vie skutočne lietať. Všetky ostatné okrídlené cicavce v skutočnosti iba plachtia. Navyše, sú to nesmierne šikovní a výkonní letci. Vo vzduchu zvládnu obdobné akrobatické kúsky ako vtáci. Rovnako dokážu prekonať obrovské vzdialenosti, neraz aj niekoľko tisíc kilometrov. Dosahujú i slušnú rýchlosť, až 50 km/h. A to všetko vďaka faktu, že sú dokonale prispôsobené na lietanie. Majú zrastené stavce, sploštené rebrá a mimoriadne predĺžené horné končatiny. Dvojvrstvová krídlová blana, patagium, v ktorej sa nachádzajú nervy a cievy, je vlastne pokračovaním kože chrbta a brucha. Je napnutá medzi prstami predných končatín a vzadu sa upína na nohy a chvost. Krídlo tvorí elastické väzivo a jemné svalové vlákna, dôkladne premasťované tukom, predovšetkým krátko pred letom. Vystužujú ho kosti výrazne predĺženého predlaktia a štyri dlhé prsty. Palec nie je súčasťou krídla. Je ukončený silným pazúrom, ktorým si netopier pomáha pri lezení po všetkých štyroch končatinách. Kosti krídel sú mimoriadne ľahké a majú podobnú štruktúru ako podmorský kábel. Vonkajšia vrstva pozostáva z pozdĺžnych fibríl, ktoré vzdorujú ohybnej sile a vnútorná trubica zase vyrovnáva napätie z tohto prekonávania. Vysokú manévrovateľnosť pri lietaní netopiere dosahujú aj vďaka tomu, že kolenné kĺby zadných končatín sa ohýbajú nielen dozadu, ale aj do boku.
Silné zadné nohy majú päť prstov vyzbrojených mocnými pazúrmi. Tie však nesmerujú dopredu, ale dozadu, podobne ako u vtákov. Vďaka tomu sa bez problémov dokážu uchytiť na skalných výbežkoch či konároch a zavesiť dolu hlavou. V tejto polohe sa udržia celé týždne, ba neraz aj mesiace počas zimného spánku.
Viacfunkčné krídla
Tvar krídel priamo súvisí so spôsobom života netopiera. Americký netopier tadarida guánová má dlhé úzke krídla ako stvorené pre lety na dlhé trate. Krídla hmyzožravých jedincov rodu Myotis, vyskytujúcich sa aj u nás, sú zasa krátke a široké, takže dokážu nečakane prudko zmeniť smer. Netopiere obývajúce tropické oblasti a živiace sa nektárom majú krídla, ktoré sa v prostriedku ohýbajú smerom nahor, takže nimi môžu rýchlo trepotať a udržať sa tak na jednom mieste nad kvetným kalichom. Väčšine druhov však krídla nestačia na to, aby dokázali vzlietnuť. Tadaridy, ktoré zvyčajne odpočívajú zavesené na strope jaskýň, sa preto pred letom musia vo vzduchu prepadnúť až o dva metre. A niektoré druhy upírov musia skočiť do vzduchu, až potom roztiahnu krídla. Keď je priveľká zima, slúžia im krídla neraz ako „kabát“. Netopier sa do nich zavinie, aby si udržal telesnú teplotu. Naopak, v extrémnych horúčavách sa nimi ovieva ako vejárom. Hmyzožravé druhy ich občas využívajú pri love ako účinnú pascu, do ktorej chytajú hmyz, predovšetkým motýle.
Spachtoši
Netopiere sú ozajstní spachtoši, denne prespia až dvadsať hodín. Aktívne sú výlučne za súmraku, úsvitu a počas noci. Cez deň spia ukryté na tmavých pokojných miestach, kde ich nič neruší. Najradšej vyhľadávajú jaskyne, banské šachty, povaly domov, kostolné veže, diery v stenách a murive, staré stavby, zrúcaniny, skalné štrbiny, dutiny stromov. Spia zásadne dolu hlavou, pričom sa pevne držia pazúrmi zadných nôh. V tejto polohe nemajú prakticky nijakú spotrebu energie, lebo ich hmotnosť je prenesená na šľachy pazúrov zadných končatín a svaly nie sú do tohto procesu zapojené.
Šetriče energie
V miernom pásme nemajú hmyzožravé netopiere v zime dostatok potravy. Niektoré druhy sa preto sťahujú do teplejších oblastí, pričom neraz prekonávajú vzdialenosti aj niekoľko tisíc kilometrov. Severoamerické netopiere napríklad odlietajú do Mexika. Iné druhy sa ukladajú na zimný spánok v jaskyniach alebo podzemných úkrytoch ako pivnice, banské štóly, v ktorých teplota ani v najväčších zimách neklesá pod bod mrazu. Počas zimného spánku (u druhov žijúcich v miernom pásme sa začína často už v septembri) sa nachádzajú v stave hibernácie. Ich telesná teplota vtedy klesá na 3 – 8 °C, výrazne sa spomaľuje metabolizmus, dýchanie a tlkot srdca, ktorý sa obmedzuje neraz len na štyri údery za minútu. Vďaka tomu nepotrebujú na prežitie veľa potravy a vystačia im len vlastné zásoby tuku nazhromaždené počas leta a začiatkom jesene. Pri vyrušení, alebo keď nečakane klesne teplota v ich zimovisku pod nulu, sa prebúdzajú a vydávajú sa hľadať iné miesto, kde by sa opätovne uložili na spánok. Každé prebudenie zo zimného spánku ohrozuje ich prežitie. Vedie totiž k nadmernej spotrebe energie, a tej má skutočne len na doraz. Ak je počas leta mimoriadne chladné počasie alebo ak netopiere trpia nedostatkom potravy, môžu na krátky čas výrazne znížiť svoju telesnú teplotu aj v tomto ročnom období, aby minimalizovali výdaj prepotrebnej energie. Niektorým druhom klesá telesná teplota dokonca aj počas odpočinku v priebehu dňa. Netopiere sú veľmi spoločenské zvieratá a platí to najmä o druhoch, ktoré obývajú jaskyne. Obrovské kolónie tadaríd, žijúcich na juhozápade USA, tvorí neraz až 60 miliónov jedincov.
Anna Kleinová
foto iStock
Celý článok si prečítate v GOLDMAN Prémiovom vydaní 2019 Best of Animal