Škandál na počkanie
Niektoré rockové celebrity žijú presne podľa nepísaného vzorca sex, drogy, rock and roll a fakt, že dodnes prežili a navyše nahrávajú hudbu, sa nepovažuje len za medicínsky zázrak. Dokonca aj pankáči, ktorí neuznávajú nikoho, vzali na milosť rockovú legendu, hudobníka a šoumena, o ktorom zlé jazyky tvrdia, že si tyká so samotným diablom.
Ozzy Osbourne sa narodil v anglickom Birminghame ako jedno zo siedmich detí v chudobnej rodine robotníka a dostal meno meno John Michael Osbourne. Legenda vraví, že v detstve mal len jedno tričko, jedny nohavice a v dome nemali ani vodovod. Ako tínedžer sa Johny viackrát pokúsil o samovraždu, no väčšinou šlo len o demonštračné pokusy, ktorými chcel zaujať, hoci pri jednom z nich ho otec len tak-tak stihol odrezať s povrazu…
Ozzy za svoju prezývku vďačí láske k hororom a strašidelným rozprávkam. Príbeh Čarodej z krajiny Oz ho od malička natoľko fascinoval, že mu podľa neho spolužiaci vymysleli meno. A dodnes naň spomínajú ako na exhibicionistického čudáka, čo školu stále flákal a kamarátov po večeroch strašil v maske Draculu či Frankesteina (neskôr sa zistilo, že Ozzy je ťažký dyslektik a dysgrafik so sklonmi k agresívnemu správaniu). A tak mladý „výtržník“ v pätnástich usúdil, že sedieť v škole je pre neho celkom zbytočné. Stal sa z neho drobný, špinavý zlodej a čoskoro sa dostal aj do väzenia, pretože sa snažil neúspešne vykradnúť obchod s liehovinami.
Ozzy vyskúšal niekoľko zamestnaní – robil upratovača, predavača novín, vykosťoval na jatkách a mal šťastie, že ho bavila aspoň hudba. V tom čase bol taký chudobný, že nemal peniaze ani na topánky, často hladoval a chodieval bosý. A pretože beatlemánia v Británii práve naštartovala zrod veľkého množstva skupín, Ozzy usúdil, že hudbou sa dá slušne zarobiť. A založil kapelu Approach. Skupina nevydržala ani pol roka, podobne ako ďalšia zostava Music Machine, ktorú po rozpade Approach osamelý Ozzy posilnil. Depresívny chlap, ktorý putoval z opice do opice, si do výkladu mäsiarstva dal inzerát, že chce založiť zaujímavú novú kapelu a hľadá spoluhráčov.
Blízko k satanizmu
Písal sa rok 1967 a Ozzy si krátil čakanie na spoluhráčov do skupiny popíjaním a pofľakovaním sa po jazz-bluesových baroch. V ťažkej opitosti sa po záverečnej zoznámil s troma podobne starými a rovnako opitými chalanmi, ktorých názory ho hneď zaujali. Vtedy ešte nik netušil, že na hudobnom nebi práve vyšla budúca veľká hviezda. Preklínaný a zbožňovaný Black Sabbath. Tí traja vlasatí mládenci z Birminghamu sa volali Tony Iommi, Terence Butler a Bill Ward. Prvý sa živil opravovaním písacích strojov, druhý bol účtovník a tretí kamionista. Všetci už mali hudobné skúsenosti v kapelách, ktoré leteli aspoň v Británii. Len Ozzy bol outsider, no keďže solídne spieval, kapela začala intenzívne skúšať. Po pár týždňoch prijali do skupiny saxofonistu a gitaristu, ale nikto ich nechcel počúvať.
V pôvodnom zložení s názvom Earth vystúpili v noci 11. 4. 1968 v birminghamskom klube Henry´s Blueshouse, kde presvedčili manažéra J. Simpsona, že majú talent. Ten ich napokon vyhnal po vzore Beatles na turné po hamburských nočných kluboch. Po návrate sa kapela premenovala na Black Sabbath, prijmúc Butlerov návrh, ktorý sa tiež ako Ozzy rád vyžíval v satanizme a v hororoch.
Na manažérov návrh Ozzyho partička prepojila kresťanské kríže so satanskými symbolmi, pohanské rituály s biblickými motívmi a čiernu mágiu s prvkami mystiky. V muzike zmiešali majstrovsky zemitý rhythm and blues s nastupujúcim hard rockom do podoby raného heavy metalu. Simpson potom objednal na dva dni londýnskom Regent Sound Studio a s firmou Vertigo podpísal zmluvu na vydanie eponymného albumu Black Sabbath, ktorý v máji 1970 natočili za 600 libier a dva dni.
Hoci Black Sabbath nemal od roku 1969, kedy začali koncertovať, žiadnu podporu médií (v rádiách ich nehrali a časopisy o nich nepísali), hneď v prvý deň sa predalo päťtisíc kusov ich platne. Od neznámej kapely to bol nečakaný a veľký úspech. Ešte v roku 1970 vyšiel legendárny album Paranoid a Británoiu zalomcovala sabbathománia. Fanúšikov nefascinovali ani tak temné albumy kapely, ako ich koncerty, kde nadovšetko vyčnieval osobitý Ozzy. Ten hypnotizoval divákov svojimi strnulými pózami, vypúlenými očami a šialeným maskovaním. Kritika sa však z kapely vysmievala a Black Sabbath upadal do problémov – všetci jej členovia si veľmi rýchlo zvykli na nadmernú konzumáciu drog a alkoholu. Samozrejme, aj tu opäť dominoval Ozzy, ktorý začal byť nepríjemne slávny pódiovými extravaganciami, hraničiacimi s morbídnosťou. Na divákov počas koncertu bežne hádzal kusy mäsa z prasiat, polieval ich vedrami krvi, pľuval na nich a rád sa obnažoval. Z drog sa niekoľkokrát psychicky zrútil a boli dni, keď nevedel, kde sa nachádza, ani ako sa volá. Na turné sa strácal a býval aj zopár dní nezvestný, čo odmietal akokoľvek komentovať. Polícia ho niekoľkokrát zatkla za močenie a fajčenie marihuany na verejnosti. Keď sa dozvedel, že mu zomrel otec, upadol do bezvedomia a museli ho hospitalizovať. Už v tridsiatke bol Ozzy ťažký alkoholik a stále menej mu záležalo na osude kapely. Hoci sa ešte na moment vzchopil a podieľal sa na nahrávaní albumu Never Say Day, práve táto platňa sa považuje za najmenej vydarenú.
Správa o odchode Ozzyho od kapely vyvolala u fanúšikov sklamanie a protestovali proti novému spevákovi, maličkému Ronnie James Diovi (ex-Rainbow). Ďalší sabbathovský album Heaven And Hell však napodiv zaznamenal obrovský úspech. Ozzy sa v tom čase z alkoholu skoro zbláznil a mal paranoju, že ho všade prenasledujú upíry. Napriek tomu však začal žiť so Sharon Arden, dcérou bývalého manažéra Black Sabbathu. Už po pár týždňoch Sharon porobila so svojím priateľom veľký poriadok. Nedobrovoľne nastúpil na protialkoholickú a protidrogovú liečbu a šiel si do Ameriky hľadať spoluhráčov do novej kapely. Basgitarista Bob Daisle (ex-Rainbow), Lee Kerslaek (ex-Uriah Heep) a gitarista Randy Rhoads, to bola zostava, s ktorou v roku 1980 vydal album Blizzard of Ozz. Už o pár mesiacov bola platňa zlatá a Ozzy späť v hre.
Skupina sa však rozpadla a slávny spevák opäť v médiách naplno zabodoval, keď pri podpise zmluvy so šéfmi Columbia Records odhryzol hlavu bielej holubici a pokojne pritom fajčil cigarku a popíjal Bloody Mary. Album Diary A Madman (1981) mu nielenže vyniesol platinovú platňu v USA, ale zaujala najmä textami. Tie podrobne popisujú najhoršie nočné mory šialenca Ozzyho.
Škandály a problémy
Na americkom turné nechal postaviť na pódiu hrad, kde pobehoval aj trpaslík Ronnie. Jasná narážka na jeho vzrastom maličkého nástupcu v skupine Black Sabbath – Ronniho Dia. A potom vyrobil megaškandál! Pri koncerte v Iowe mu odviazaný fanúšik na pódium hodil živého netopiera a Ozzy mu okamžite odhryzol hlavu. A hodil chlapíkovi späť. Netopier mu však ešte stačil prehryznúť peru, a tak Ozzy niekoľko týždňov trpel panikou, či sa nenakazil besnotou, ktorou sú netopiere bežne infikované. Turné po USA však prinieslo aj inú, väčšiu katastrofu. Pri zastávke na Floride si gitarista Rhoads a Ozzyho dvorná kaderníčka Rachel šli zalietať na motorovom lietadielku, no stroj sa hneď po štarte pred šokovaným zvyškom kapely zrútil na zem a zhorel. Ozzy sa psychicky zložil a turné bolo prerušené. Napriek tomu sa 4. júla 1982 oženil so svojou milovanou Sharon.
Jeho svokor a manažér Don Arden aj v tomto pohnutom a emóciami vybičovanom období trval na tom, aby slávny spevák dodržal zmluvu a nahral plánovaný počet albumov. Živý dvojalbum Speak Of The Devil bol potom iba východiskom z núdze – obsahuje výhradne staré hity Black Sabbathu a kritika Ozzymu zaň právom vyčítala, že parazituje na sláve svojej bývalej skupiny.
Sharon na scéne
Necelý rok po havajskej svadbe sa Sharon pohádala s otcom a stala sa jedinou osobou, ktorá dodnes pozorne sleduje a usmerňuje Ozzyho umeleckú kariéru. Donútila ho zmeniť kapelu a po nahraní platne Bark At The Moon vyraziť na jeho dovtedy najdlhšie turné. Ako inak, aj to sa skončilo Ozzyho zrútením, pretože zasa celkom podľahol démonom alkoholu a drog. Svoj podiel na jeho stave mali aj „fanúšikovia“, keďže počas turné dostal niekoľko desiatok listov a telefonátov, v ktorých sa mu vyhrážali, že zabijú nielen jeho, ale aj všetkých jeho blízkych. Navyše musel čeliť súdnemu procesu, kde ho obvinili, že je zodpovedný za smrť Američana, ktorý sa zabil po vypočutí jeho piesne Suicide Solution. Pološialený spevák utiekol od rodiny, oholil si hlavu a skoro sa upil na smrť. No potom znovu nastúpil dlhú liečbu na protidrogovej klinike B. Fordovej. Už čistý nakoniec oslnil 13. júla 1985 na charitatívnej akcii Live Aid, kde si zahral aj s pôvodnými členmi Black Sabbath.
Po celú dobu kariéry mal Ozzy problémy s katolíckou cirkvou, tie však aj sám rád živí a vyvoláva. Po nadšene prijatej platni The Ultimate Sin sa spojil s talentovaným gitaristom Zakkom Wyldom a aj jeho zásluhou chytil druhý dych. No album No Rest For The Wicked, ktorého názov by sa voľne dal preložiť ako „Žiaden pokoj pre svätuškárov“, mu na popularite príliš nepridal. Navyše, platňu promoval pomerne bizarným klipom ku skladbe Miracle Man. V jednom zo známych londýnskych kostolov nechal do sakristie nahnať 130 veľkých prasiat. Napriek týmto stálym provokáciám však občas ukazuje aj svoju „ľudskú“ tvár. V Anglicku sponzoruje niekoľko útulkov pre opustené zvieratá, dlhodobo podporuje svetový fond pre záchranu prírody a, samozrejme, pomáha aj útulkom pre bezdomovcov. Boduje aj ako amatérsky herec, napríklad vo filmoch Trick Of Treat či Private Parts, kde si zahral s nemenej divokými muzikantmi Iggy Popom a Slashom.
Ozzy sa neskôr stal hviezdou moskovského rockového megafestivalu, kde vystúpil spolu so Skid Row, Mötley Crüe, Scorpions, Cinderellou a Bon Jovim. Potom jeho priaznivcov zaskočila správa, že ho obvinili z pokusu o vraždu manželky, ktorú po rodinnej hádke skoro zaškrtil. Obvinenie však Sharon stiahla a Ozzy sa v tichosti podrobil ďalšej protialkoholickej a protidrogovej kúre.
Návrat Black Sabbath
V septembri 1991 vyšla platňa No More Tears, po ktorej Ozzy vyhlásil, že navždy končí s koncertovaním. Posledné turné na jeseň roku 1992 v kalifornskom Costa Mesa zakončil vystúpením s Black Sabbath v pôvodnej zostave. Turné však, samozrejme, nebolo jeho posledným, pretože Ozzy sa dodnes rád na pódiu predvádza ako obdivovaný exhibicionista a hlavne spevák par excellance, hoci už nie je najmladší. Odvtedy dodnes stihol vypredať niekoľko desiatok štadiónov a posledné roky sa nesú v znamení návratu pôvodnej zostavy Black Sabbath. Zostavy, s ktorou minulý rok nahral album celkom nových piesní s názvom „13“, čo jeho fanúšikovia prijali s obrovským nadšením, keďže poslednou spoločnou platňou bola koncertná výberovka Reunion (1998), zložená len zo starých hitov. Aj dnes je šesťdesiatpäťročný Ozzy vzhľadom na svoj vek a hlavne sebadeštrukčný spôsob života v neobvyklej forme. Vraj každý deň cvičí, v deň koncertu drží diétu, stále sa snaží obmedzovať drogy i pijatiku. A radšej než muziku si doma púšťa video a užíva si rodinný život.
Rodina na predaj
Možno to bola Sharon, či skôr nedostatok peňazí na účte, ktorý prinútil Ozzyho vstúpiť do kontroverzného televízneho projektu, ktorý polovicu jeho fanúšikov dokonale popudil. The Osbournes bol americký televízny reality program, ktorý predstavil domáci život speváka a jeho rodiny. Seriál mal premiéru na MTV 5. marca 2002 a vo svojej prvej sezóne bol najviac sledovaným seriálom všetkých čias na MTV. Finálnu epizódu seriálu odvysielali 21. marca 2005. Okrem Ozzyho manželky Sharon sa predstavili divákom aj ich deti Jack a Kelly. Rocker má aj ďalšiu dcéru – Aimee, tá sa však odmietla podieľať na tejto šou a rodičov verejne kritizovala, že sa na podobnú vec dali nahovoriť, hoci príliš nespomenula, že rodina za svoje odhaľovanie súkromia zinkasovala vyše 20 miliónov dolárov.
Tak ako Ozzy, aj jeho rodina je dodnes v hľadáčiku objektívu médií. Hoci Ozzy so Sharon už nežije, svojim deťom pomáha, hoci sú už dávno dospelé. Jack, ktorý chvíľu koketoval s povolaním hudobníka, to potrebuje asi najviac. Trpí totiž roztrúsenou sklerózou. Naopak, dcéra Kelly, ktorá dlhé roky bojovala s nadváhou aj bulímiou a mala problémy s drogami, je dnes vychytená módna návrhárka, ba aj herečka, speváčka a textárka.
No pre fanúšikov Ozzyho hudby je oveľa podstatnejšie, že ho môžu uvidieť zasa na ďalšom turné či na jeho vlastnom festivale Ozzfest (organizuje ho od roku 1996). Lebo sú presvedčení, že navždy zostane tým chlapíkom, ktorý si tyká so samotným satanom a čert mu pripaľuje jointa…
Povedal Ozzy
* Viem, že som úplný blázon… (1975)
* Nie som spevák! Skôr šoumen, blázon a samotár… (1980)
* Neslávim Halloween každý rok. Mám ho každý večer. (1988)
* Nemám žiadne koníčky, nepracujem v záhradke, ani nezbieram známky. Zbieram fľaše od vypitého piva a súdne obsielky. (1989)
* Na pódiu vyzerám ako monštrum. Doma som len poslušné morča… (1989)
* Jedna z vecí, ktoré ma prekvapujú, je, že ešte aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí sa ma spýtajú: Ozzy, fakt si vtedy na pódiu odhryzol tomu živému netopierovi hlavu? Teda, ak to neviete, tak ste museli doteraz žiť niekde v jaskyni. (1990)
* Myslím si, že ja a moja žena Sharon sme boli stvorení jeden pre druhého. Veď kto iný by dobrovoľne chcel žiť so mnou? (1990)
* Bývam v takom bohom zabudnutom kúte, že môžem bežať aj 50 kilometrov, kým by som stretol živého človeka. (1991)
* Od počiatku kariéry som sa zmenil len tak, že som to prežil. (1992)
* Najviac v živote nenávidím vyhadzovať kamarátov z kapely. (1992)
* Nikdy som nevidel UFO, ale verím, že existuje. Bolo by hlúpe a domýšľavé myslieť si, že sme jediným inteligentným životom, ktorý sa rúti galaktickým priestorom. (1994)
* Ak stúpate hore, stretnete veľa ľudí, ktorých by ste nemali utláčať. Stretnete ich totiž všetkých zas, keď spadnete na dno. (1999)
Diskografia
(s Black Sabbath)
1970 – Black Sabbath
1970 – Paranoid
1971 – Master of Reality
1972 – Black Sabbath, Vol. 4
1973 – Sabbath Bloody Sabbath
1975 – Sabotage
1976 – Technical Ecstasy
1976 – We Sold Our Soul for Rock ´n´Roll
1978 – Never say Die!
1998 – Reunion
2002 – Past Lives
2013 – 13
Sólové albumy
1980 – Blizzard of Ozz
1981 – Diary of a Madman
1983 – Bark at the Moon
1986 – The Ultimate Sin
1988 – No Rest for the Wicked
1991 – No More Tears
1995 – Ozzmosis
2001 – Down to Earth
2005 – Under Cover
2007 – Black Rain
2010 – Scream
František Kosiba
foto SITA, archív