Pod priestrannou terasou rázovitej cyperskej taverny pulzuje v horskej dedinke Tochni po zotmení ešte stále rušný život. Dedinčania dnes oslavujú svoj najväčší cirkevný sviatok. Z údolia doliehajú zo serpentínových uličiek zvuky končiacej omše z malebného pravoslávneho kostola a sentimentálne sa miešajú s vôňou dreveného uhlia, pripraveného na grilovanie miestnych špecialít…
Taverna v malebnom agroturistickom zariadení Tochni Cyprus Villiges po zotmení pozvoľna ožíva. Po horúcom dni pod rozpáleným cyperským slnkom sa teploty stávajú príjemnejšími a neodmysliteľný podvečerný vánok začína so sebou prinášať okrem úľavy aj prvé záchvevy vôní z miestnej kuchyne. Prestreté stoly, pod ktorými sa už labužnícky vystierajú pestované a priateľské cyperské mačky, sa premieňajú na prístavy, za ktorými nachádzajú útočisko vyhladovaní labužníci. Jednotlivých chodov je pri tradičnej cyperskej večeri nespočetné množstvo. Tak, ako v mnohých iných stredomorských krajinách, aj tu je dobrým zvykom, ponúknuť hosťovi viac, ako reálne môže zjesť. Také sú pravidlá pohostinnosti, ktoré striktne dodržiavajú Cyperčania doma, aj v gastronomických zariadeniach.
Zo všetkého niečo
Pán Sofronis, majordómus Taverny Tochni, prichádza pozdraviť svojich zákazníkov a postupne ich oboznamuje so špecialitami, ktoré sa postupne množia na priestranných stoloch. Netrvá dlho a aj my musíme začať používať trik, ktorý sme si už na Cypre za pár dní stihli osvojiť: presýpame zvyšky predjedál „meze“ na poloprázdne tanieriky, aby sme ich mohli poukladať na kôpku a vytvoriť tým priestor pre ďalšie chody. „Meze“ pozostávajúce z teplého, čerstvo upečeného bochníka bieleho chleba, tsatsiki, sezamovej, syrovej a ružovej ikrovej pomazánky, nasledované grilovaným baklažánom a cuketou plnenými syrom feta a vynikajúcim grilovaným cyperským syrom halloumi, vzápätí striedajú drobné chuťovky z morských plodov a cestoviny. Obligátnou súčasťou každého takéhoto hodovania sú cyperské vína, ktoré nenápadne napomáhajú vysporiadať sa s nečakaným množstvom dobrôt. Ako hlavné jedlo sa dnes podáva jahňacie „kleftiko“, pripravené pomalou metódou pečenia na drevenom uhlí, spolu s neuveriteľnými cyperskými zemiakmi. V surovom stave dosahujú v priemere veľkosť až 20 cm a vďaka vysokému obsahu železa v pôde, majú mimoriadne intenzívnu chuť, ktorú tunajší kuchári dokážu majstrovsky podporiť zmesou domácich byliniek.
Pomaly a hojne
Nad množstvom jedla a vína, ktoré sa tu počas niekoľkohodinovej večere spotrebujú, sa nikto nepozastavuje a od stola sa zvyčajne nikto neponáhľa. Hodovanie je totiž potrebné ukončiť niečím sladkým (odporúčame ochutnať baklavu alebo sladké vyprážané guľôčky lokmades s medom). Zaiste však dobre padne aj pohárik niečoho na vytrávenie. Populárna je najmä miestna „zivania“, alebo osviežujúce „sour brandy“. K všeobecnej pohode v taverne prispieva príjemná grécka hudba, neformálna usmiata obsluha a už spomínané „domáce“ mačky. Po niekoľkých hodinách strávených v taverne pána Sofronisa pochopíte, že pokiaľ ide o jedlo a pitie, je Cyprus krajinou nekonečnej hojnosti. A keď sa odvážite sa posťažovať na veľké množstvo jedla, dočkáte sa potmehúdskej odpovede: „Nejeme tu zase až tak veľa, máme tu len malé stoly…“
Taverna Tochni, Mersinies 3, Tochni (Larnaca), Cyprus
https://www.facebook.com/CyprusVillages.TochniTaverna/info
www. cyprusvillages.com.cy
text: Marcela Heglasová, foto: Cyprusvillages, archív