V podstate jediná stálica grunge rocku, čo dokázala odolať počiatočnému mamonu okiadzania z plnohviezdičkového debutu, prehratým bitkám s diktátom šoubiznisového trhu, vrtochom masového (ne)vkusu, občasným personálnym výmenám i nevraživosti kolegov.
Pre obchodníkov stále predstavujú jednu z mála istôt, že môžu pri ich mene vpisovať do objednávok väčšie cifry. Hoci nadprodukciou koncertných 2 CD titulov, takzvaných oficiálnych bootlegov, ktorými chceli vypáliť rybník pirátskej distribúcii, obsahujúcich záznamy ich koncertov, kvinteto muselo napáliť aj najskalnejších priaznivcov – veď kto by si kupoval osemdesiat obsahovo takmer totožných diskov, aby sa potom chválil, že vlastní kompletnú oficiálnu diskografiu kapely?
Projekt náhoda
Osudy rockových kapiel sú často podobné. Ak sa líšia, tak v detailoch spôsobených zhodou okolností a výsadným postavením frontmanov. „Eddie Vedder pôsobí ako ustráchané dieťa i škľabiaci sa diabol, vždy prinúti ľudí, aby zmĺkli.“ Speváka s takouto charizmou a navyše jedinečným hlasom by bol hriech nevyužiť, hoci na takom rock´n´rollu zasľúbenom kúsku zeme, akým je Kalifornia, ich možno nájdete neúrekom. Tri texty demo snímok pendlujúcich medzi zamračeným Seattlom a slnečným San Diegom na základe odporúčania Jacka Ironsa, vtedajšieho bubeníka Red Hot Chili Peppers, štyri stopy magnetofónu, na ktoré ich Eddie nahral, a päť dní spoločného skúšania rozhodli. Pumpár a surfista sa stal spevákom Mokkie Baylock (na Pearl Jam sa premenovali až neskôr). Po roku a pol ešte stále mladému grunge triumvirátu Nirvana – Alice In Chains – Soundgarden vyrástla ťažká konkurencia. Rivalita? Na projektoch Temple of The God a Mad Season si neskôr spoločne zahrali muzikanti zo všetkých kapiel s výnimkou „Cobainboys“.
Singles a single
To už mali svetovou slávou prekypujúci Pearl Jam za sebou spoluprácu na filme Singles režiséra Camerona Crowa, sedem miliónov predaných exemplárov prvého albumu Ten s hitmi Alive, Even Flow a Jeremy i agresívnejšiu dvojku Vs., okupujúcu ihneď po vydaní vrcholy rebríčkov bez toho, aby hudobníci podliezali novinárom v rozhovoroch (na tie zanevreli rovnako ako na vydanie singlov a videoklipov). Gesto nezávislosti? Takúto stratégiu začiatkom 70. rokov na starom kontinente lišiacky uplatnil už producent Peter Grant s Led Zeppelin, ale v USA sa predsa len podvolil, neskôr to skúsili aj Journey s LP Raised On Radio, ale títo komerčne úspešní a obľúbení pop rockoví hitmakeri si takúto frajerinu mohli dovoliť. Tak či onak, vždy išlo o marketingové ťahy, ktoré sa výnimočnosťou vybočujúcou zo zabehanej praxe gramofónových vydavateľstiev osvedčili vo všetkých prípadoch! Napokon Pearl Jam neodmietli robiť predskokana ani takým dinosaurom ako Rolling Stones. Od samého začiatku vydávajú nahrávky na značkách, ktoré sú súčasťou gigantu Sony, sen o nezávislosti má teda solídny „reálny“ základ. Každá revolúcia má svoje ekonomické zdôvodnenie, a rockové revolty patria k tým najpriehľadnejším.
Niekto zomrie…
… aby mohol žiť. Verš z piesne Immortality venovanej Kurtovi Cobainovi patrí aj Andrewovi Woodovi, heroínovej obeti a spevákovi kapely Mother Love Bone, v ktorej pôvodne hrávali i členovia Pearl Jam: basgitarista Jeff Ament a gitarista Stone Gossard. Song Immortality uzatvára album Vitalogy, ktorý, je tak trochu experimentom. Bez dlhších gitarových sól, plný moralizujúcich úvah z čias „Wild West Heroes“ o tom, ako zdravo žiť. Davea Abbruzzeseho za bicími strieda Jack Irons. V podobnom duchu i obale ako Vitalogy (teda s folkovými doplnkami a veľkolepým kolážovým dizajnom obalu) vychádza s dvojročným odstupom album No Code. Nahrával sa systémom „naživo v štúdiu“ a výsledkom bola uvoľnenejšia atmosféra. Nelogickosť generačného kastovania rocku dokázala spolupráca Pearl Jam (bez Eddieho) s Neilom Youngom. Spoločné koncerty a projekt Mirrorball z roku 1995 ukázali silné väzby grunge na 60. roky aj v čomsi inom ako v hudbe. Morálne hodnoty v šoubiznise veľmi neletia. Vedder a Co. sú tak trochu výnimkou. Začali dopredu prehratý boj s distribučnou sieťou Ticketmaster, ktorá predražovala vstupenky. Na nejaký čas sa stiahli do klubov a od samého začiatku sa nevyhýbali „spoločensky angažovaným“ námetom.
foto archív hudobných vydavateľstiev
Celý článok si prečítate v GOLDMAN Prémiovom vydaní 2019 Best of Music