„Ja neviem, Metallica a krátke skladby, to jednoducho nejde dokopy,“ hovorí Lars Ulrich, bubeník jednej z najvplyvnejších a komerčne najúspešnejších rockových skupín v histórii.
„Metallica je už niečo ako Nike alebo adidas. Ľudia vedia, že existujú lepšie veci, ale aj tak si kúpia túto renomovanú značku,“ skonštatoval jeden metalový fanúšik v internetovej diskusii. Naráža na fakt, že nový album metalovej legendy sa niekoľko týždňov držal na vrchole albumovej hitparády Billboard a aj v našich končinách sa už počas prvého týždňa vyšplhal na prvé priečky v predávanosti. Metalový svet týchto rockerov, ktorí spolu s kapelami Anthrax, Slayer a Megadeth patria k veľkej thrashmetalovej štvorke, jednoducho miluje…
Oplakávaný basák
Oficiálny dátum vydania deviatej štúdiovej nahrávky Metallicy bol 12. september 2008. O dva týždne neskôr si fanúšikovia kapely pripomenuli 22. výročie smrti basgitaristu Cliffa Burtona. Chlapíka, na ktorého bravúrnu hru mnohí dodnes nevedia zabudnúť a ktorý nahral s Metallicou prvé tri skvelé albumy. Bol to práve on, kto Metallicu vytiahol na povrch, hral s neuveriteľným nadšením a odhodlaním. Všetko okolo vzniku budúcich metalových stálic sa zbehlo začiatkom 80. rokov minulého storočia. Chvíľu trvalo, kým sa členovia kalifornskej metalovej formácie ustálili. Prvú stabilnejšiu zostavu tvorili James Hetfield (gitara, spev, texty), Dave Mustaine (gitara, spev), Lars Ulrich (bicie) a Ron McGovney (basgitara), ktorého zakrátko nahradil práve Cliff Burton. Mladík, ktorý nosil nemoderné zvonové nohavice, čítal H. P. Lovercrafta, učil sa hrať na klavíri a dokonca navštevoval fakultu na Chabot College. A dvadsaťroční spoluhráči James a Lars ho priam žrali. Počas práce na debute Kill ‚Em All (1983) nastali ďalšie personálne zmeny – Mustaina pre jeho problémy s alkoholom nahradil Kirk Hammett z kapely Exodus. Nasledovalo koncertné turné a nahrávanie ďalšieho albumu Ride the Lighting pod producentskou taktovkou Flemminga Rasmussena. Chalani boli na vrchole tvorivých síl. V skladbách sa príjemne spájala metalová a hardrocková tvrdosť s melodickosťou a podobne to bolo aj v prípade tretej štúdiovej nahrávky Master of Puppets. Dokonalé Cliffove sóla v niektorých skladbách znejú skalným fanúšikom v ušiach dodnes. Tak ako správa, že 26. septembra 1986 duša kapely a skvelý basák zahynul pri autobusovej nehode, keď sa s ostatnými členmi vracali z vystúpenia v Stockholme. „Videl som, ako autobus leží priamo na ňom. Videl som, ako mu trčia nohy. Pamätám si, že sa vodič pokúšal vytiahnuť deku, ktorá bola pod ním, aby ju použil pre ďalších ľudí. Zareval som: Vyser sa na to! Chcel som toho chlapa zabiť. Neviem, či bol opitý, alebo len nezvládol ľad na ceste. Len viem, že on šoféroval a Cliff už nebol medzi živými,“ spomína si na smutnú udalosť James Hetfield. Keď na Cliffovo miesto nastúpil Jason Newsted, nemal to vôbec ľahké. Cliff bol jednoducho nenahraditeľný a spoluhráči to dali prišelcovi pocítiť. Zvykol si. „Myslím, že nech sa deje, čo sa deje, každý človek potrebuje istý čas na to, aby prešiel náležitým procesom trúchlenia, keď je naňho uvalené niečo také traumatizujúce, ako je smrť brata. Trom členom Metallicy nikdy nebolo umožnené tým poriadne prejsť. Ja som sa ku kapele pridal tridsať dní po Cliffovej smrti, oni ešte ani poriadne nezistili, že Cliff je mŕtvy, pretože boli tridsať dní opití. Ani to nemali kedy zistiť a už som tam bol ja a hral som na jeho nástrojoch cez jeho zosilňovač. To, čo robili, robili podvedome, bez toho, že by vôbec vedeli, čo urobili,“ ospravedlňuje ich dodnes Jason, ktorý svoju prácu s basgitarou prvý raz oficiálne predviedol v roku 1997 na mini albume Garage Days Re-Revisited. Nahrávalo sa šesť dní v garáži bubeníka Larsa Ulricha.
Na výslní
Ďalší rok už uzrel svetlo sveta piaty štúdiový album …And Justice for All, ktorého názov inšpirovali slová prísahy americkej vlajke. Z tejto prelomovej platne pochádza aj sedemminútová balada One s vyšperkovanými, neuveriteľne rýchlymi gitarovými sólami, údernou melódiou i textom. Vďaka nej kapela získala v roku 1989 Grammy za najlepšiu metalovú skladbu a natočila k nej i svoj prvý videoklip. To bol však len začiatok v zbieraní hudobných cien. Do roku 2004 získali ďalších šesť Grammy. Jednu z nich za album, ktorému sa podaril neuveriteľný kúsok: viaceré jeho skladby chytili za srdce aj nemetalových fanúšikov. Museli si však naň počkať ešte tri roky.
Najprv štvorica absolvovala turné Damage Justice v roku 1989, ktoré začalo v Budapešti a končilo v Sao Paule, a hoci sa konečne zavrela do štúdia, premiéra novinky sa stále odkladala. No keď sa koncom leta 1991 objavila na trhu, spôsobila hotový ošiaľ a už počas prvého týždňa sa vyšplhala na prvé miesto hitparád. Piata radovka dostala jednoduchý názov Metallica, ale dodnes tento komerčne najúspešnejší počin kalifornských tvrdých chlapcov nik nenazve inak ako Black Album. „Nová krv vsakuje do zeme / A rýchlo mizne / V stálej nemilosrdnej bolesti / Mladý chlapec sa učí pravidlá / S časom sa končí detstvo / Tento bitý chlapec robil niečo zlé / Pripravený o všetky myšlienky / Mladý muž bojuje ďalej a ďalej, ako vie / Sľub, daný sebe samému / Že nikdy od toho dňa / Mu nič jeho nevezmú…“ spieval James svojím naliehavým hlasom úvodné slová skladby The Unforgiven, z ktorej po tele behali zimomriavky. Boli však aj ďalšie „blackalbumovky“, ktoré poslucháčom prenikli do žíl, až napokon pílili uši z každého kúta – Nothing Else Maters či Sad But True… Je to tak, Metallica sa stala kráľom diskoték 90. rokov a z aktuálnej nahrávky sa predalo štrnásť miliónov nosičov, za čo získali ocenenie Diamond Award.
Hviezdy
Kapela sa začala uberať komerčnejšou cestou, a to jej mnohí fanúšikovia nevedia odpustiť. Nastúpili aj hviezdne maniere, chalanom na koncertovanie už nestačilo normálne pódium, ale muselo mať tvar trojuholníka so zrezanými rohmi („snake pit“). Aby šou bola dokonalá, uchýlili sa k pyrotechnickým a svetelným efektom, na ktoré počas turné s Guns N´Roses doplatil James. V Montreale na vystúpení nečakane vybuchol ohňostroj a popálil ho tak, že na ostatných koncertoch mohol len spievať a dočasne (tak ako niekoľkokrát predtým, keď mal zranenú ruku) ho nahradil John Marshall. „Starnúť s hrdosťou“ – to si zaumienil Lars. Samozrejme, narážal na plynutie hudobného času. Potom členovia kapely šokovali, keď si všetci ostrihali vlasy, symbol ich hudobného žánru… a pustili sa do ďalšieho nahrávania. V júni 1996 vyšiel v Polygrame album Load, ktorý sa zrodil v The Plant Studios v Sausalite, neďaleko San Francisca pod vedením producenta Boba Rocka. O rok vzniklo pokračovanie nahrávky ReLoad a kapela sa vydala na turné spropagovať oba počiny. Nasledujúci rok sa už na trhu objavilo aj dvojcédečko s názvom Garage Inc., ktoré obsahuje všetky cover songy Metallicy, ale aj live video kazeta a prvé DVD kapely z koncertov vo Fort Worth v Texase.
foto archív hudobných vydavateľstiev
Celý článok si prečítate v GOLDMAN Prémiovom vydaní 2019 Best of Music