V polovici 17. storočia sa Japonsko bránilo otvorenému kontaktu so západnými krajinami. Kresťanstvo stálo mimo zákon a kresťania museli svoju vieru skrývať. Šíritelia viery zo starého kontinentu narážali v krajine vychádzajúceho slnka na drsný svet, v ktorom platili prísne zákony samurajov. Kto ich narušil, musel rátať s najťažším trestom.
Portugalskí jezuiti, otec Rodrigues a otec Garupe, sa vydávajú do Japonska s nebezpečným cieľom: nájsť svojho učiteľa, otca Ferreiru, ktorý sa podľa útržkových správ zriekol viery. Chýry hovoria, že japonskí feudáli a vládnuci samurajovia sa rozhodli kresťanstvo zo svojej zeme vykoreniť a šíriť slovo božie sa stalo k najťažším zločinom. Keďže kresťanov začali prenasledovať, mučiť, ba aj popravovať, tí sa buď musia zrieknuť svojej viery, alebo čelia dlhej agónii a smrti. Mladých mníchov čaká teda skúška viery a vytrvalosti, na ktorú však možno nie sú pripravení.
Japonský román
Dramatický život kresťanov v Japonsku sa rozhodol opísať vo svojom historickom filme oscarový Martin Scorsese. A inšpiroval sa nielen rovnomenným románom japonského spisovateľa Šúsaku Endóa (1966), ale tiež súčasnosťou – napokon, aj v 21. storočí sa stále nájdu krajiny, kde sú kresťania vystavení prenasledovaniu i zabíjaniu. Podobne ako Endó vo svojej knihe, aj Scorsese skúma duchovné otázky „Božieho mlčania“ tvárou v tvár ľudskému utrpeniu. Na snímke mu asistovali vynikajúci odborníci – kameraman Rodrigo Prieto (Vlk z Wall Street), trojnásobný držiteľ Oscara za výpravu Dante Ferretti (Hugo a jeho veľký objav), trojnásobná držiteľka Oscara za strih Thelma Schoonmaker (Vlk z Wall Street), riaditeľka kastingu Ellen Lewis (Vlk z Wall Street) či hudobní skladatelia Kim Allen Kluge a Kathryn Kluge. Scorsese sa s témou prenasledovaných kresťanov v Japonsku prvýkrát zoznámil v roku 1988, keď sa na špeciálnom premietaní filmu Posledné pokušenie Krista pre duchovných predstaviteľov New Yorku zoznámil s arcibiskupom Paulom Moorom. Ten mu daroval Endóovu knihu Mlčanie, ktorá vyšla v roku 1966 a získala prestížne ocenenie Tanazaki Prize (v Japonsku sa jej predalo viac ako 800.000 kusov). Kniha naň urobila veľký dojem: „Hlavnú tému Endóovej knihy som poznal od detstva. Bol som vychovaný v hlboko veriacej katolíckej rodine a náboženstvo bolo každodennou súčasťou môjho života.“ Scorseseho úcta ku knihe vzrastala každým jej ďalším čítaním, až napokon začal pracovať na scenári spoločne Jayom Cocksom. Filmovú adaptáciu Mlčania plánoval ako najbližší projekt. Stále však nebol celkom spokojný so scenárom, navyše problémom bol i nedostatok financií. Trvalo viac ako pätnásť rokov, kým scenáristická dvojica vyriešila oba problémy.
Muži cirkvi
Scorsese: „Kresťanstvo sa zakladá na viere, ale pokiaľ budete študovať jeho históriu, zistíte, že sa v priebehu času muselo prispôsobovať znovu a znovu, aby viera mohla kvitnúť. Viera je paradox, ktorý môže byť veľmi bolestivý. Na prvý pohľad je protikladné veriť a zároveň klásť otázky. Napriek tomu verím, že tieto dve veci idú ruka v ruke. Jedna vyživuje druhú. Kladenie otázok môže viesť k veľkej osamelosti, ale pokiaľ to koexistuje s vierou, pravou vierou, môže to skončiť v radostnom pocite spolupatričnosti. A toto Endóova kniha vystihuje veľmi citlivo. Postava otca Rodriguesa predstavuje to, čo možno nazvať ako ´najlepšie a najčistejšie z katolíckej viery´.“ Rodrigues, „muž cirkvi“, oddaný bojovník, neochvejný v odhodlaní, neotrasiteľný vo viere, sa ocitne uprostred nepriateľskej kultúry, ktorá sa snaží zbaviť kresťanstva. „Mlčanie sa odohráva v roku 1643, pričom prví misionári do Japonska prišli takmer o sto rokov skôr, ešte v polovici 16. storočia. V skutočnosti prvý kresťanský misionár, ktorý vstúpil do Japonska, bol Frances Xavier, zakladateľ jezuitského rádu v dobe politickej nestability, v období, kedy rôzne klany bojovali o kontrolu nad národom. Po celé desaťročia boli misionári všeobecne vítaní a tolerovaní. Okolo roku 1600 sa počet Japoncov, ktorí konvertovali na kresťanstvo, odhadoval na 200 – 300.000 ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev.“ Scorsese vo svojom diele detailne „skúma“ aj japonskú verziu Judáša (Kichijiro) a kladie si otázky: Aká bola rola Judáša? Čo od neho Kristus očakával? Čo by sa od neho očakávalo dnes? Mlčanie ponúka príbeh muža, ktorý sa veľmi bolestivo učí, že Božia láska je tajomnejšia, než si myslel, že Boh necháva na ľuďoch mnoho, a predsa si uvedomuje, že Boh je vždy prítomný, a to aj v jeho mlčaní.
Otec Rodrigues
Scorsese: „Herec, ktorý by stvárnil Rodriguesa, mal mať schopnosť a porozumenie riešiť zložité otázky, ktoré postavu definujú. Takisto sme museli hľadať niekoho, kto by takúto postavu hrať chcel. V priebehu rokov som hovoril s mnohými hercami. Niektorí hneď povedali, že o takýto projekt záujem nemajú,“ približuje Scorsese. A keď si už aj režisér niekoho vytipoval, kvôli odkladaniu natáčania z roka na rok herec napokon – zostarol. Otec Rodrigues je totiž mladý, má okolo dvadsať rokov. Keď sa konečne podarilo zabezpečiť dostatok financií na nakrúcanie, Scorsese natrafil na Andrewa Garfielda: „Garfield mal čerstvú nomináciu na cenu Tony za výkon na Brodwayi v hre Smrť obchodného cestujúceho a exceloval v komiksovom akčnom filme Amazing Spider-Man. Mal správny vek, no ešte dôležitejšie bolo moje presvedčenie, že tú rolu dokáže zvládnuť.“ Andrew Garfield: „Príbeh konfrontuje hlboké, ťažké témy. Je nadčasový, má obrovský presah do súčasnosti a je doslova nabitý emóciami. Hlavná postava zápasí s veľkými a dôležitými otázkami, tak ako my všetci: Ako žiť zmysluplný život, život viery? Potáca sa v pochybnostiach.“ Rola Rodriguesovho kolegu, otca Garupa, pripadla charizmatickému, Adamovi Driverovi, ktorý zaujal v sci-fi ságe Star Wars: Sila sa prebúdza (2015) a rolu otca Ferreira stvárnil Liami Neeson. Mimochodom, pod Scorseseho režisérskou taktovkou si už zahral vo filme Gangy New Yorku (2002). Hlavnú hereckú trojicu doplnil írsky herec Ciarán Hinds (otec Valignano) a japonskí herci Tadanobu Asano (tlmočník), Issei Ogata (samuraj Inoue), Shinya Tsukamoto (Mokichi), Yoshi Oida (Ichizo), Yosuke Kubozuka (Kichijiro), Ryô Kase (Joao / Chokichi) a Nana Komatsu (Monica / Haru).
Tomáš Szmrecsányi
foto Magic Box
Článok si prečítate vo februárovom čísle GOLDMAN (2017)