Ich teritóriom je priestor medzi žrďami a ich úlohou je deptať súperových strelcov. Prvoradý cieľ brankára predstavuje brániť gólom a ak zatiahne roletu, dáva svojmu tímu šancu zvíťaziť. Nájdu sa však aj takí, ktorí ponúkli bonus v podobe gólu v súperovej sieti. Niektorí dokonca opakovane.
Občas sa nájdu gólmani, ktorí presiahnu hranice svojho remesla a sami sa stanú ofenzívnou hrozbou. U niektorých šlo len o súzvuk priaznivých okolností a bizarného šťastia v podobe jedného streleného gólu. História futbalu však vyprodukovala aj osobitú sortu brankárov-špecialistov, ktorí opakovane strieľajú góly z pokutových či priamych kopov. Poniektorým sa pošťastil aj gól z hry.
Strelec Ceni
Absolútnym šampiónom v streľbe gólov spomedzi brankárov je Brazílčan Rogério Ceni (1973). Vo svojej bohatej kariére (na seniorskej úrovni v rokoch 1993 – 2015) dokázal v rôznych ligových či medzinárodných súťažiach nastrieľať neuveriteľných 131 gólov! Ceni patrí medzi unikáty vo viacerých ohľadoch, nielen strieľal góly, ale celú vrcholovú kariéru strávil vo farbách jediného tímu, FC S?o Paulo. V reprezentácii si zaknihoval iba 16 štartov, keďže zostavovatelia tímu Kanárikov väčšinou uprednostnili ortodoxnejších gólmanov ako Taffarel, Marcos alebo Dida. Pritom Ceni sa pokojne mohol uplatniť aj ako hráč v poli, svoju mimoriadne vycibrenú kopaciu techniku by bez problémov uplatnil aj ako zadák so skvelým zmyslom pre rozohrávku či stredopoliar s nebezpečnými strelami zo stredných vzdialeností. Napokon si však natiahol brankárske rukavice a postavil sa do brány. O jeho výnimočnom nadaní však veľmi dobre vedeli spoluhráči i tréneri v S?o Paule, preto nenamietali, keď po získaní výhody priameho či pokutového kopu opúšťal bránku a stal sa ultimátnym exekútorom štandardných situácií. Za schopnosť chladnokrvne ich premieňať si vyslúžil štatút legendy. Najlepší brankársky strelec momentálne pracuje ako tréner FC S?o Paulo.
Buldog Chilavert
Jediným gólmanom, ktorého možno s privretými očami porovnávať s Cenim, je Paraguajčan José Luis Chilavert (1965). Vsietil síce „iba“ 67 gólov, v jednom ukazovateli však prekonal aj legendárneho Ceniho. Stal sa totiž jediným brankárom v histórii, ktorý v zápase na vrcholovej úrovni dosiahol hetrik. Stalo sa tak v najvyššej argentínskej súťaži, keď v stretnutí jeho Vélezu Sarsfield proti Ferro Carril v novembri 1999 chladnokrvne premenil tri pokutové kopy. Poldruha dekády sa radil medzi ťahúňov paraguajského reprezentačného tímu, za ktorý nastúpil 74 ráz, vrátane piatich vrcholných podujatí (MS 1998 a 2002, Copa América 1991, 1993 a 1997). V reprezentačnom drese rozosmutnil kolegov na opačnej strane ihriska celkovo osemkrát. Veľmi blízko bol dokonca k tomu, aby sa stal historicky prvým brankárom so streleným gólom na MS – na MS 1998 vo Francúzsku však jeho výborne zahraný priamy kop vytlačil bulharský brankársky kolega s maximálnou námahou mimo vinkla. Podobná možnosť sa mu naskytla až o štyri roky v kórejskom meste Seogwipo v zápase svetového šampionátu proti Slovincom, opäť mu však geniálne zahraný priamy kop z vyše 30-metrovej vzdialenosti brankár vyškrabal – na brvno… Charizmatický Chilavert sa na ihrisku nedal prehliadnuť, nielen pre excelentné strelecké schopnosti, ale aj pre povahu búrliváka a excentrické správanie, za ktoré si vyslúžil prezývku El Buldog. Počas kariéry vystriedal niekoľko klubov, okrem celku Sportivo Luque?o, v ktorom s futbalom začínal, pôsobil aj v Guaraní, San Lorenze, Reale Zaragoza, Vélez Sarsfield, Štrasburgu a Pe?arole.
El Loco
Medzi známych búrlivákov, ktorým nestačilo gólom zabraňovať a oplývali túžbou posielať kolegom-brankárom gólové pozdravy, patril aj nezabudnuteľný Kolumbijčan René Higuita. Ten v kariére dosiahol 41 gólov, pochopiteľne, aj v jeho prípade šlo zväčša o góly zo štandardných situácií. Avšak v porovnaní s Cenim a Chilavertom sa jeho extravagancia prejavovala aj v hre – často a rád sa vysúval pri rozohrávke až ku stredovej čiare a proti súperovým útočníkom neraz použil riskantnú kľučku. V zápase MS 1990 však nevyzrel na kamerunského veterána Rogera Millu, ktorý ho za podobnú nerozvážnosť vytrestal. Aj tento moment prispel k Higuitovej prezývke El Loco. Preslávil ho aj jeho trademarkový „škorpióní kop“ v prípravnom zápase proti Anglicku v roku 1995 – vtedy ľahký lob, smerujúci priamo do jeho náručia, na prekvapenie všetkých divákov i hráčov vykopol chodidlami v akrobatickom skoku ponad vlastnú hlavu. Dvakrát vyhral kolumbijskú ligu, jedenkrát juhoamerickú verziu ligy majstrov Copa Libertadores a s kolumbijskou reprezentáciou získal dva bronzy z Copa América. Extravagantný El Loco viedol popri brankárskej kariére (i po nej) bujarý život celebrity, mal niekoľko problémov so zákonom, médiá často riešili jeho väzby na drogové kartely či konzumáciu narkotík. Napokon, účasť na MS 1994 mu ušla z bizarného dôvodu. V tom čase si odpykával trest za vedomú účasť v konflikte miestnych narkobarónov (v ktorom vystupoval ako prostredník).
V nadstavenom čase
Nemecký gólman Jens Lehmann sa stal historicky prvým brankárom, ktorému sa podarilo skórovať v Bundeslige z hry. Udialo sa tak v decembri 1997 v derby medzi jeho vtedajším klubom Schalke 04 a Borussiou Dortmund. Keď dortmundský režisér hry Möller desať minút pred koncom upravil skóre na 2:1, všetko nasvedčovalo, že Schalke zostane bez bodu. S tým sa odmietol zmieriť Lehmann, ktorý si v záverečnom nápore v nadstavenom čase nabehol na rohový kop a keď sa k nemu po spoluhráčovom nevydarenom pokuse dostala lopta, s prehľadom ju razantnou hlavičkou umiestnil pod brvno. Podobne sa zaskvel Španiel Andrés Palop, keď v odvete osemfinále Pohára UEFA v roku 2007 zachránil svoj tím FC Sevilla pred vypadnutím s ukrajinským Šachťarom Doneck v poslednej možnej chvíli. Za stavu 1:2 sa v nadstavenom čase presunul do súperovej šestnástky, kde zostal úplne nekrytý. Presný center si našiel jeho hlavu, a tá loptu nasmerovala do brány. Sevilla si týmto zásahom vynútila predĺženie a v ňom následne rozhodla o svojom postupe do ďalšieho kola. Sezónu napokon španielsky celok zakončil úspešnou obhajobou víťazstva v druhej najprestížnejšej pohárovej súťaži na Starom kontinente. Francesco Toldo, jeden z najagilnejších brankárov novodobej histórie talianskeho futbalu, si taktiež pripísal jeden gólový zásah v nadstavenom čase: v sezóne 2002/2003 v dôležitom stretnutí medzi Interom Miláno a Juventusom Turín ratoval remízu, keď v neprehľadnej skrumáži v súperovej päťke, ktorá nasledovala po rohovom kope v 95. minúte, prekonal svojho reprezentačného kolegu Gianluigiho Buffona.
Tomáš Bóka
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v júnovom čísle GOLDMAN (2017)