Sladká lekcia
Poviem vám o istom mládencovi s vlasmi ako zlaté nite, s očami plnými lesku, s perami farby purpurových klenotov, zubami ako zo slonoviny a s telom bielym sťa mlieko. Nuž, tento mládenček kedysi miloval ženu, mladú a spanilú presne ako on, takže nebolo väčšej krásavice v šírom okolí, ibaže jej srdce bolo ako jablko napadnuté zvnútra pliagou. Táto krásna žena bola vydatá za istého šľachtica benátskeho, trpezlivého a čestného muža, ktorému však spravila z manželstva mučiareň, či ak chcete, peklo na zemi. V meste, kde žil tento manželský pár, žila aj istá zhrbená a vráskavá žena s hadím jazykom, ktorá mala bližšie ku kupliarke s neresťami, než k služobnej lásky, no a tá začala mladú krásavicu nabádať k smilstvu. Vraj nech vyskúša ostražitosť svojho muža a hneď jej aj začala opisovať nehu, krásu a vyberanosť spôsobov istého mladého Adonisa. „Naozaj, zdá sa mi, že jedine on je hodný užívať krásu tých najlepších žien, to on je vyvolený niesť veniec na svojej skvostnej hlave.“ Takto chválila starena mládenca jedným dychom a sľúbila nakoniec krásavici, že jej toho chlapca privedie do domu. Samozrejme, za istú províziu. A tak táto žena, doposiaľ čistá a verná, zahorela veľkou žiadosťou po vychvaľovanom Adonisovi a nevedela sa dočkať, až raz prekročí prah jej komnaty Pripravila skvelú hostinu, pokryla stoly najvyberanejším spôsobom, akoby mala privítať na hostine samotného Boha. Náhoda to zariadila tak, že práve v ten večer, čo sa mal mládenec s kupliarkou zjaviť v meste, odišiel jej muž na návštevu k priateľovi, kde sa mal zdržať aj na večeru. Keď už slnko zostúpilo až do mora, aby svojou žiarou osvetlilo a potešilo podmorskú ríšu, boli dokončené prípravy na oboch stranách, a kým by človek do piatich narátal, starena, zavesená do mládenčeka s dievčensky jemnou tvárou, už aj búchala mocne na dvere.
Prvé dotyky
Krásavica hneď tam na prahu mládenca obšťastnila vrúcnymi bozkami a už ho aj volala k bohato prestretému stolu, nasýtila ho a napojila. A keďže bola rafinovaná, pri každej ďalšej naliatej čaši zo seba strhla kus šatstva, a to isté urobila aj jemu, takže keď mládenec skončil hodovanie, obaja boli úplne nahí, pripravení na ľúbostný súboj. Voskové sviece prežiarovali tmu, takže chtivá žena mohla do sýtosti napásť svoj zrak krásou mládencovou; a žiara a hladkosť jeho tela blýskali sa takým jasom, že aj plamene sviec pri tom bledli. Aj mládenec, celý rozochvený, nemohol spustiť oči z beloskvúceho tela krásnej panej, z jej naliatych a pritom pevných ňadier, z jej okrúhleho bruška, pod ktorým ho vyzývavo lákala čierna húština zakázanej studničky, ktorá však nijakej známky zákazu nevykazovala, ale naopak, lákala ho do ružových, vlhkých útrob. Nedočkavá pani dlho nedokázala krotiť v sebe vášeň. Smelým skokom sa zmocnila mládencovho tela, zvalila ho hneď tam pri stole na zem, vyskočila naňho ako na koňa a skúsenými pohybmi ho dráždila až do záchvatu zmyslov. Obaja pri tej ľúbostnej jazde vzdychali ako pominutí, až si skoro dušu vyvzdychali. Ale ešte im nebolo dosť a po chvíli sa znovu pustili do tohto nenásytného zápasu tiel, až kým sa ich nezmocnil boh spánku, ktorý udelil pokoj ich žiadostiam a zavrel pevne ich oči. A zavrel ich s takou silou, že keby v spánku ich duše odleteli do diaľav, ani sám delfský boh, nech mu je večná sláva na nebesiach, nemal by nádej vypátrať ich stopu…
foto archív
Celú novelu si prečítate v GOLDMAN Prémiovom vydaní 2018 Best of Novel