Umenie milovať alebo rozkošné erotické miniatúry
Milý synovec, je čas, aby som ti napísal. Vo Versailles si zlé jazyky šepkajú, že si môj syn. Never tomu, milý Jean. Tvoja matka bola počestná, skvelá žena. Ujal som sa ťa po jej smrti najmä z čistého obdivu k dokonalosti tvojej „maman“. A ak klzké jazyky rúhačov vyhlasujú, že si mi náramne podobný, má to len jedno jediné vysvetlenie: že sa tvoja dobrá matka, keď bola v požehnanom stave, vzhliadla v tvári muža, ktorý mal tú česť byť v tom čase jej spovedníkom. Blíži sa koniec tvojej kláštornej výchovy. Dosiahol si osemnástin a čaká ťa vstup do života. Nie, môj milý, rehoľa a celibát, to nie je nič pre teba. Si krásny, urastený, máš vzdelanie a ducha, prirodzenú eleganciu a pôvab, tebe je súdená kariéra na dvore. Ak budeš mat iba malý kúsok, čo i len polovičku nechta na palci z tvojho hriešneho strýka, máš budúcnosť istú. Azda jedinou tvojou nevýhodou bude, že nie si celibátnik, ako ja, pokorný sluha Pána, čo je stav, ktorý vie obzvlášť vydráždiť všetky kurtizány z dvora. Ale môžem ti prezradiť, že v najdôvernejších spovediach týchto ambrou voňajúcich dámičiek som nikdy nenašiel toľko vrelosti, úprimnosti a pochopenia ako v náruči ich slúžiek. Tie milujú sviatosť prijímania naozaj žeravo, bez príkras, bez trápnych výbuchov a scén, ktorými je nasiaknuté celé to divadlo dvora nášho vypaseného Ľudovíta. A doba nasvedčuje tomu, môj milý, že práve ty budeš svedkom zániku starých čias. Príbojom dejín bude z koreňov vyvrátená a spláchnutá celá tá nádhera vyúdená dymom pohrebných sviečok, ktorá sa štíti slnka a kúpeľa, tá doba s tyčinkami zo slonovinovej kosti na škrabanie zavšivavených miest. Na oltár lásky bude postavená tá cundrička s mäsitými stehnami, ktorá sa brodí Loirou od rána do večera, vonia vínom a chrápe s chlapom tak, ako spával otec Adam s Evou. Nechcem ti tento štýl nijako vnucovať ci odporúčať ako jediný (hoci je najrozšírenejší), iba ti chcem, drahý môj, otvoriť oči. Chcem ťa pripraviť na život. Pretože vedz, milý môj synovček, že nie Poznanie, Filozofia, Pravda ci Lož, Royalisti ci Revolucionári, Zlo či Dobro, Klérus, Umenie…, ale Eva, krásna Helena, Kleopatra, Madame Dubbary – ale čo by sme chodili okolo koreňa a nevložili naň prst a nepomenovali ho pravým menom: VAGÍNA! Mušlička. Jaskynka. Štrbinka. Šušula. Veverička. Kundička. Ona je osou, ona je koncom a počiatkom života. Svet bez tej dierky, to je svet bez slnka. A ty k nej máš kľúč, drahý. Záleží iba na tebe, ako majstrovsky budeš týmto kľúčom otvárať brány života. Si neskúsený, viem. A preto ti dávam do života tento vienok: Umenie kefovať. Mne dali, môj drahý, breviár a ruženec. Veľkým šťastím bolo, že som vďaka svojej bystrosti veľmi rýchlo spoznal ich zbytočnosť. A namiesto toho, aby som sa neplodne pohrával s guličkami ruženca, nechal som svoje nežné ovečky hrať sa s guličkami, stvorenými najmä pre potešenie nežných a šikovných ženských prštekov. K tomu ich láskavý a vševedúci Boh stvoril a nám mužom dal. A ani jeden z anjelov posledného súdu mi nebude môcť vytknúť, že by som záhaľčivo nechal ležať ladom dary, ktorými nás náš Pán obdaroval nie preto, aby sme ich nechali splanieť, ale preto, aby sme ich vztýčili k väčšej sláve jeho Dobroty a Láskavosti. Boh, to je láska. Vagína je jej oltárom. To nie je bohorúhačstvo, môj milý, pretože kňazský celibát si nevymyslel Boh, ale človek. Slúžiac kundičke, slúžil som svojmu Stvoriteľovi. A vždy som sa riadil poznanou pravdou, že VIAC JE DOSŤ A MENEJ NIE JE NIČ!
foto archív
Celú novelu si prečítate v GOLDMAN Prémiovom vydaní 2018 Best of Novel