2. časť – Noví hráči
Po „klasickej“ ére amerického organizovaného zločinu, ktorá sa niesla v znamení niekoľkých silných zoskupení, zväčša postavených na etnických základoch (talianska, írska, židovská mafia), nasledovala epocha, poznačená najmä vzostupom nových hráčov. Podobne ako v prvom prípade i tentoraz trajektóriu vývoja udával priesečník medzi politickou klímou, demografickým vývojom a dianím v jednotlivých etnických a rasových enklávach.
Pod vplyvom súbehu najrozličnejších spoločenských tendencií sa na území Spojených štátov postupne vynárali nové organizované skupiny, ktoré si chceli tiež vydobyť postavenie na kriminálnej scéne. Vznik mnohých z nich podnietili silné zahraničné organizácie, ktoré mali záujem upevniť si vlastnú kontrolu nad medzištátnymi distribučnými reťazcami, a preto čoraz intenzívnejšie pracovali na cezhraničnej expanzii a zakladaní zahraničných divízií či aspoň kooperujúcich buniek. V iných prípadoch zasa mali nové organizácie vlastný, autonómny vývoj, z rozhodujúcej časti nezávislý od diania v krajinách pôvodu svojich zakladateľov. Vznikali v kultúrnych enklávach, na predmestiach plných prisťahovalcov, pričom ich vznik a fungovanie bolo (najmä spočiatku) postavené na etnickom princípe. Niektoré si svoju nezávislosť a autonómiu do značnej miery udržali, iné neskôr nadviazali kontakty s organizáciami v krajinách pôvodu svojich členov a stali sa ich vysunutými spojkami na teritóriách, ktoré predstavovali hlavné odbytiská narkotík či iných komodít. Osobitú kategóriu tvoria skupiny, ktoré nevznikli v dôsledku relatívne nedávnych migračných vĺn, ale v dôsledku násilného dovlečenia ešte v otrokárskej ére. Ide najmä o černošské pouličné gangy, z ktorých mnohé vznikli iba ako akési civilné domobrany, ktoré mali miestne komunity chrániť pred existujúcimi gangmi a pouličným násilím, pričom sami sa napokon premenili na obraz svojich nepriateľov a po získaní vplyvu a pouličnej reputácie začali participovať na kriminálnych aktivitách.
Bloods a Crips
Podobný príbeh písali aj konkurenčné pouličné gangy Bloods a Crips, ktoré sa nezmazateľne zapísali do histórie amerického organizovaného zločinu a do značnej miery zanechali svoju pečať aj na kultúre afroamerických komunít (v podobe tzv. gangsterského rapu prenikli aj do mainstreamu, mnohí známi americkí raperi ako Snoop Dogg sa otvorene priznávajú ku svojim vzťahom s gangmi). Korene týchto gangov siahajú do extrémne chudobných štvrtí, v prípade Crips šlo o losangeleskú štvrť Watts s prevažne hispánskym a afroamerickým obyvateľstvom. Každodenným lúpežným prepadnutiam a pouličným násilnostiam sa rozhodli vystaviť stopku Stanley „Tookie“ Williams spolu s Raymondom Washingtonom, ktorí sa už dávno pred dovŕšením plnoletosti tešili reputácii obávaných lídrov pouličných gangov. Práve oni stáli pri zrode aliancie Crips, ktorá mala podľa neskorších vyjadrení samotných zakladateľov chrániť vlastné štvrte pred čoraz agresívnejšími gangmi z okolia, ale aj pred policajnou brutalitou. Samotní Crips sa však napokon – slovami Tookieho – rozvinuli do podoby monštra, proti ktorému pôvodne plánovali bojovať. Na rýchlu expanziu Crips, ktorí postupne pohlcovali štruktúry ostatných gangov, zareagovala skupina lokálnych gangstrov, ktorí sa odmietli podriadiť a sformovali jadro neskoršieho úhlavného rivala, gangu Bloods. V porovnaní s etablovanými sofistikovanými kriminálnymi syndikátmi, ktoré mali vlastných insiderov v politike, na súdoch či polícii a gro ich činnosti tvorili skutočne výnosné finančné operácie (ako napríklad La Cosa Nostra), tieto pouličné gangy sa dlho venovali iba menej ziskovým (ale o to rizikovejším) činnostiam v uliciach problematických štvrtí. Popri obligátnych vlámačkách, rabovačkách či lúpežných prepadnutiach tvorili ich „portfólio“ predovšetkým obchod s narkotikami (kokaín, marihuana, crack a heroín), pašeráctvo, vydieračstvo či prostitúcia. Rozdiely medzi týmito gangmi a najväčšími syndikátmi najlepšie ilustruje vskutku pitoreskný dôvod, pre ktorý uväznili Tookieho, najväčšiu legendu Crips: dôvodom na jeho zadržanie a uväznenie v roku 1979 boli dve nevydarené vlámačky, keď kvôli niekoľkým stovkám dolárov prišli o život štyria ľudia. Rozsudok voči obávanému gangstrovi (ktorý sa amatérsky venoval aj kulturistike) bol nekompromisný: trest smrti. Rozsudok napokon vykonali až v roku 2005, keď mu za veľkého mediálneho humbugu vtedajší kalifornský guvernér Arnold Schwarzenegger odmietol udeliť amnestiu. Tookiemu nepomohol ani veľký prerod – spoza mreží sa začal angažovať vo veci eliminácie pouličného násilia, pričom sa snažil apelovať najmä na mladé generácie. Niekoľkokrát ho dokonca za tieto aktivity nominovali aj na Nobelovu cenu, terminátor v guvernérskom kresle však zostal oceľovo chladný. Oba gangy pôsobia dodnes a ich členské základne sa odhadujú na vyše 30.000 (Crips), resp. do 20.000 (Bloods). Bloods aj napriek menšej členskej základni úspešne expandoval aj do susednej Kanady. Mimochodom, oba gangy prehodnotili striktne určené rasové kritéria a v oboch sú v menšej miere zastúpení aj zástupcovia iných rás.
Jamajská diaspóra
V praxi sa činnosť mnohých gangov prelína a v uliciach tých istých štvrtí môžu popri sebe pôsobiť rôzne konkurenčné skupiny. V pouličnom drogovom biznise si už od 80. rokov udržiavajú významný vplyv príslušníci jamajskej komunity, ktorá vo veľkomestách (najmä v New Yorku) často tvorí súvislé koherentné obytné celky. Nakoľko Jamajka z hľadiska distribúcie narkotík na jednotlivé trhy predstavuje kľúčovú križovatku, lídri najväčšieho jamajského gangu Shower Posse prejavovali eminentný záujem o vytvorenie štruktúr, ktoré by zabezpečovali logistické záležitosti priamo na území Spojených štátov, hlavného odbytiska kokaínu. Svoje miestne „pobočky“ postupne zriadili v New Yorku, New Jersey i na Floride. V tomto procese zohrala významnú rolu spolupráca Lestera Cokea a Viviana Blakea: kým prvý operoval doma na Jamajke, Blake mal na starosti dianie v Štátoch. Blake žil v USA od sedemnástich rokov a zaznamenal raketový vzostup – z pozície malého dílera marihuany sa čoskoro vypracoval na jedného z hlavných distribútorov kokaínu. Stal sa legendou nielen v Tivoli Gardens (vyhlásenej štvrti v jamajskom Kingstone, centre aktivít Shower Posse), ale najmä v uliciach amerických predmestí. Traduje sa, že práve on vynašiel crack (špeciálne upravený kokaín, určený na fajčenie) alebo sa aspoň výrazne podpísal pod jeho rozšírenie. V 80. rokoch jeho rukami vraj prešli tony kokaínu, ktoré zaplavili ulice Bronxu. Blakeove impérium sa začalo rúcať, keď ho obvinili z účasti na vraždách v Miami. Istý čas sa schovával na rodnej Jamajke, americkým úradom však neunikol. V roku 2010 vo veku 53 rokov umrel na infarkt.
Mexické kartely
Medzi najobávanejšie kriminálne organizácie, operujúce na území USA, patria štruktúry mexických kartelov. Za jedného z prvých narkobarónov sa považuje Pedro Avilés Pérez, ktorý ako prvý začal v 60. rokoch vo veľkom prevádzkovať letecké pašeráctvo na americko-mexickom pohraničí. Mexiko sa odvtedy považuje za najväčšieho dodávateľa marihuany a jedného z najväčších distribútorov narkotík, čo možno aj v tomto prípade pripísať jeho pozícii strategického tranzitného bodu. Cez jeho územie sa dostáva juhoamerický kokaín či ázijský metamfetamín na územie USA. Podľa dostupných údajov až 90 % kokaínu prichádza na americký trh cez Mexiko a na vzostupe je aj extáza. Svoje obchodné záujmy presadzuje viacero konkurenčných frakcií, pričom za svetovú jednotku v obchode s drogami americké tajné služby považujú kartel Sinaloa. Mexický drogový priemysel ťaží najmä zo zmenenej situácie: keďže americké úrady v uplynulom období niekoľkokrát klepli po prstoch skupinám obhospodarujúcim karibskú trasu, kolumbijské kartely sa viac zamerali na mexický tranzitný uzol. Mexické kartely si na zabezpečenie svojich záujmov zriaďujú kooperujúce jednotky priamo na území USA. Medzi najväčšie vysunuté distribučné centrá patria Arizona, Kalifornia, Illinois, Texas, New York a Washington. Hlavnými uzlami sú arizonské metropoly Phoenix a Tucson, na juhovýchode túto funkciu plní najmä Atlanta, s čoraz silnejšou prítomnosťou štruktúr Sinaloy. Vzhľadom na strategickú polohu (uľahčujúcu lokálnu distribúciu) a silný miestny dopyt nezaostáva ani Chicago ako hlavné centrum Stredozápadu. V rámci Chicaga sa neslávne preslávila najmä štvrť Little Village, obývaná prevažne mexickými enklávami, v ktorej sa dodávky kokaínu ďalej rozhadzujú medzi miestne pouličné gangy (odhaduje sa, že v celom Chicagu operuje až 120.000 členov rôznych gangov). Medzi najznámejšie aféry, spojené s americko-mexickými drogovými vzťahmi, patrí kauza banky HSBC, ktorá pred rokom čelila obvineniam amerických úradov z prepierania výnosov mexických drogových kartelov. Na operácie mexických kartelov sa s rozporuplnými výsledkami snažia dohliadať špeciálne úrady ako Drug Enforcement Administration (DEA). Medzi úspešné sa zaradila operácia Xcellerator (2009), počas ktorej na území USA zadržali 750 členov kartelu Sinaloa, pričom im zhabali hotovosť vo výške cca 60 miliónov dolárov a spolu s ňou aj autá, lietadlá a lode. V tom istom roku spravili škrt cez rozpočet aj chicagským bratom Floresovcom, Margaritovi a Pedrovi, ktorí spolupracovali nielen so Sinaloou, ale aj s konkurenčným kartelom Beltrán-Leyva. Mimochodom, bol to z ich strany pomerne riskantný ťah, za spoluprácu s oboma tábormi sa im mali permanentne vyhrážať obe konkurenčné strany. Medzi prominentmi, často prepieranými v médiách, sa ocitol aj Texasan Edgar Valdez Villareal, ktorého v drogovom biznise pre jeho vzhľad (blonďavé vlasy a modré oči) nik nenazval inak ako La Barbie. Zadržali ho ešte v roku 2010, podľa obvinení mal viesť obávanú čatu zabijakov Los Negros, ozbrojené krídlo kartelu Beltrán-Leyva, neskôr aj samotný kartel.
Tomáš Bóka
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v júnovom čísle GOLDMAN (2017)