Kanibalský démon
Stelesnenie temných síl a postrach pôvodného obyvateľstva kanadsko-amerického pohraničia dokáže ovládnuť ľudskú myseľ, dôsledkom čoho sa i ten najmierumilovnejší človek premení na ľudožravé monštrum.
Algonkinovia, skupina pôvodných severoamerických národov, medzi ktoré patria aj Mohykáni, Čejeni, Ožibvovia, Kríovia a mnohí ďalší, sa preslávili aj nesmierne bohatým duchovným životom a pestrou mytológiou, ktorá vyprodukovala množstvo bájnych bytostí. Medzi najstrašidelnejšie a najtemnejšie z nich patrí nepochybne aj Wendigo – kanibalská príšera, odjakživa naháňajúca strach príslušníkom pôvodných obyvateľov severoamerických plání. Môže sa zjavovať v podobe odpudzujúcej príšery s istými humanoidnými črtami, častejšie sa však vyskytuje vo forme beztvarej temnej entity, ktorá dokáže ovládnuť ľudského jedinca. Posadnutý človek sa následne stáva kanibalom bez štipky zľutovania voči svojim súkmeňovcom. Algonkinská jazyková skupina zahŕňa viacero jazykov a nárečí, z tohto dôvodu existuje aj viacero alternatívnych pomenovaní: Wiindigoo, Weendigo, Wijigo, Weejigo, Widjigól, Windiga, Windagoo, Wintigo, Wehndigo, Wentiko, Windgoe, Wihtikow,.. Podľa rekonštrukcie pôvodného protoalgonkinského jazyka však pôvodný tvar znel Wi-nteko-wa (toto slovo sa pravdepodobne používalo aj na označenie sovy), množné číslo je Windigoag (resp. Windikouk).
Neukojiteľný hlad
Wendigo sa túla vyprahnutou zmrznutou krajinou, zväčša v období krutých zím, kedy sa hlad a nedostatok stávajú čoraz častejšími príčinami smrti, bolesti a zármutku. V jeho hrozivom výzore je odtlačená pečať ťažkých čias: bezduchá postava pripomína skôr kostlivca ako človeka, svalstvo akoby zmizlo, vyčnievajúce kosti pokrýva iba šedá, vysušená koža. Vpadnuté oči umocňujú mátožný vzhľad, spoza popraskaných krvavých pier vykúkajú vyčnievajúce zuby. Jeho prítomnosť signalizuje nepríjemný, mŕtvolný zápach rozkladajúceho sa tkaniva. Wendigo je nečistý, vpred ho ženie jediná túžba: hlad po ľudskom mäse… Niektoré etnické skupiny (Odžibve, Innu či Naskapi) zobrazujú Wendiga ako obra, niekoľkonásobne väčšieho v porovnaní s dospelým človekom, pričom jeho veľkosť sa zväčšuje priamo úmerne s množstvom zjedeného ľudského mäsa – nakoľko sa však prijatá „potrava“ nijako neprejaví na nasýtení, Wendigovia aj napriek večnému rastu do výšky ostávajú vyziabnutí a hladní…
Rituálne tance
Za vysvetlením vzniku podobného mýtu môže stáť potreba algonkinského spoločenstva vysporiadať sa s tabuizovanými javmi ako napríklad vražda, neukojiteľná pahltnosť či kanibalizmus. Nakoľko obávaná postava kanibalského démona symbolizuje veľkú chamtivosť, zároveň plní aj istú edukatívnu funkciu – nabáda ku kooperácii a vystríha pred egoistickým, nenásytným správaním. Niektoré národy, napríklad Assiniboinovia či Kríovia, sa v časoch nedostatku, treskúcich zím a hroziaceho hladu snažia predchádzať hrozbe šírenia posadnutosti Wendigom nápaditými satirickými tancami, ktoré majú zdôrazniť vážnosť situácie a uvedomiť si potrebu ostať odolní voči šíriacej sa pliage.
Tomáš Bóka
ilustrácia Michal Šumichrast
Celý článok si prečítate v novembrovom čísle GOLDMAN (2016)