Ak si myslíte, že bájna Atlantída je vymyslená fikcia, možno máte pravdu. To však neznamená, že neexistujú iné, veľmi zaujímavé miesta, ktoré pohltilo more. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa vďaka technickému pokroku podarilo odhaliť mnoho tajomstiev, ktoré moria ukrývali tisíce rokov.
Keď v roku 2000 podmorský archeológ Franck Goddio pátral po francúzskych vojnových lodiach zo 17. storočia, našiel niečo celkom iné. Oveľa staršia flotila, ktorá sa skladala zo 64 lodí pochovaných v hustých ílovitých a piesočných sedimentoch, mu vyrazila dych – šlo o najväčší počet starovekých plavidiel na jednom mieste. Nasledujúci potápačský prieskum priniesol ešte šokujúcejší objav: morské dno ukrývalo poklad v podobe obrovského strateného mesta.
Herakleion
Archeológovia sa domnievajú, že Herakleion – mesto stratené medzi legendami a realitou – bolo založené okolo 8. storočia pred naším letopočtom, prežilo rôzne prírodné katastrofy, až nakoniec skončilo v 8. storočí nášho letopočtu na dne Stredozemného mora. Dnes sa jeho trosky nachádzajú šesť kilometrov od pobrežia a 50 metrov pod hladinou. Pred založením Alexandrie v roku 331 Herakleion patril k najvýznamnejším mestám – kotvili tu všetky lode na ceste z Grécka do Egypta a malo aj náboženský význam, keďže sa tu nachádzal chrám najvyššieho boha Amuna. Nájdené artefakty vypovedajú o kráse a sláve mesta, obrovské sochy, architektonické elementy, šperky, mince, rituálne predmety i keramika približujú život pred potopením. Mesto malo mnoho zátok, viac než 800 nájdených kotiev rôznych tvarov vypovedá o veľkej intenzite námornej činnosti mesta.
Podľa báji o Trójskej vojne sa Paris a Helena na úteku z Kréty zastavili práve v Herakleione. Homér prístave opísal ako bohaté mesto, no dlho sa predpokladalo, že ide len o fikciu. Po potopení pôvodná brána do Egypta upadla do zabudnutia a útržkovité správy o jej existencii vedcov miatli. V skutočnosti sa totiž Herakleion po egyptsky nazýval Thonis a Gréci ho prekrstili, lebo podľa legendy mal práve tu na breh vystúpiť poloboh a hrdina Herakles. Až po objavení trosiek mesta vedci jasne určili, že Herakleion a Thonis označujú jedno miesto. Egyptská „Atlantída“ sa považuje za veľký objav aj z toho dôvodu, že hlavný zdroj informácií o starovekom Egypte doteraz tvorili len objavy spojené s pochovávaním (pyramídy či hrobky vrátane tých v Údolí kráľov). Mestá starovekého Egypta boli nanešťastie zničené. A tak sa Herakleion po viac ako 1.600 rokoch opäť stal bránou do starovekého Egypta.
Yonaguni Jima
Aj neďaleko Yonaguni Jima, ostrova na južnom výbežku japonského súostrovia Ryukyu, cca 120 km východne od Taiwanu, objavili zvláštne štruktúry pod morskou hladinou. Po prvýkrát ich spozoroval miestny potápač v roku 1986. Na základe tohto objavu bol ostrov neoficiálne premenovaný na Iseki Hanto (Miesto ruín). Najväčšiu štruktúru, objavená v oblasti pod hladinou, predstavuje komplikovaná monolitická stupňovitá pyramída, ktorá stúpa z hĺbky 25 metrov. Podobá sa pyramídam, ktoré postavili kedysi Mayovia a jej vrchol sa nachádza len 5 metrov pod hladinou mora. Podľa odhadov a pozorovaní sa pod vodnou hladinou nachádzajú ruiny zámku, víťazného oblúka, piatich chrámov a minimálne jedného veľkého štadióna, ktoré boli spojené cestami a vodnými kanálmi a čiastočne aj chránené veľkými hradbami.
Medzi vedcami najmä pyramídy vyvolali poriadnu búrku, nevedia sa totiž zhodnúť v názore, ako sa tam dostali. Jedna z teórií hovorí, že pyramídy nie sú dielom človeka, ale prírody. Podľa tejto teórie boli „pyramídy“ vytvorené tektonickou aktivitou a dávni obyvatelia jednoducho využili to, čo im dala príroda. Ďalšia teória špekuluje, že pyramídy aj všetko ostatné vytvorili ľudia. Na tom nie je nič šokujúce, no problém spočíva v odhade, že vek ruín dosahuje 10.000 rokov a do tohto obdobia nevieme zaradiť žiadnu vyspelú civilizáciu, ktorá by mohla postaviť niečo podobné. V tomto období možno hovoriť len o lovcoch a zberačoch plodov. Na stranu vedcov, zastávajúcich teóriu, že pyramída je dielom človeka, sa však prikláňa aj samotný monument. Nachádza sa tu totiž veľká skala s vytesanou sedemmetrovou ľudskou tvárou. Vedci sa prikláňajú k názoru, že tvár má podobnú funkciu ako Sfinga, ktorá chráni pyramídy v Egypte.
Najbizarnejšia teória predpokladá, že monument pod vodou vytvorili mimozemšťania. Keďže nepoznáme žiadnu starú vyspelú civilizáciu, ktorá by dokázala niečo podobné postaviť, museli by sme predpokladať, že dielo bolo postavené neskôr. No vtedy sa už celá oblasť nachádzala pod vodou a ľudia v dávnej minulosti nemali potápačskú výstroj, aby mohli stavať pod vodou. A vlastne prečo by aj stavali pod vodou? Preto sa niektorí bádatelia domnievajú, že predmetné stavby vytvorili mimozemšťanmi. Túto teóriu podľa niektorých podporuje fakt, že rovnako ako Američania majú Bermudský trojuholník, tak Ázia má takzvaný „Dračí trojuholník“ – v Tichom oceáne na rovnakej rovnobežke ako Bermudský trojuholník. Na tomto mieste došlo k rôznym nevysvetliteľným udalostiam, ba čo viac, japonská vláda vyhlásila túto oblasť za nebezpečnú a nestabilnú (hovorí sa, že tu nejaké prístroje vylietavali z mora a znova mizli). Vláda taktiež odporúča, aby sa plavidlá či lietadlá vyhýbali tejto „nešťastnej“ oblasti. Aj dávne legendy hovoria o príšerách, ktoré tu vylietali z mora. Boli okrídlené, chrlili oheň a lapali námorníkov, ktorým potápali lode. Môžu tieto sily aj za vznik monumentov pri Yonaguni Jima? Ak by ste sa rozhodli pátrať po ich pôvode, môžete. Oblasť nie je uzatvorená a miestne úrady nevydali na potápanie a prieskum pre verejnosť žiadne obmedzenia.
Atlit-Yam
O mestečku Atlit v Izraeli ste zrejme ešte nikdy nepočuli, no keď názov Atlit-Yam spomeniete pred archeológmi, určite sa o tejto oblasti vášnivo rozhovoria. Atlit-Yam síce nepatrí do kategórie potopených miest, no potopenú neolitickú dedinku jednoducho nemožno nespomenúť. Ide totiž o najstaršie hodnoverne potvrdené zatopené ľudské sídlo. V roku 1984 dedinku objavil podmorský archeológ Ehud Galili. Nachádza sa 8 metrov pod vodou a 1 km od pobrežia. Nájdeme tu zvyšky základov domov, studňu, sériu dlhých nespojených stien, vydláždené plochy, megalitické stavby i početné artefakty z kameňa a kostí. Výskumy potvrdili, že ide o sídlo z doby predkeramického neolitu, z doby okolo 6.800 rokov pred naším letopočtom. Vďaka artefaktom nájdeným pod vodou mohli lepšie porozumieť tomu, ako tunajší obyvatelia žili. Kostrové ostatky zvierat naznačujú, že sa živili lovom divých zvierat, no venovali sa aj chovu dobytka, ošípaných, kôz, oviec a chovali aj psy. V oblasti sa našli zvyšky viac než sto druhov rastlín, a z nich sa podarilo získať poznatky, čo pravekí ľudia pestovali. Zvyšky rybích kostí zasa naznačujú, že pre obyvateľstvo bol veľmi dôležitý aj rybolov.
Prečo táto dedinka skončila pod vodou? Táto lokalita je veľmi dobre zachovaná, a tak sa vedci domnievajú, že ju obyvatelia opustili veľmi narýchlo – pravdepodobne kvôli vlne tsunami, ktorú spôsobil výbuch Etny okolo roku 6500 p.n.l. Archeológovia dokonca objavili zvyšky pätnástich ľudských tiel, podľa ktorých predpokladajú, že obyvatelia praktikovali jedno z neskôr rozvinutých náboženstiev – kult mŕtvych. Na dvoch kostrách objavili stopy po tuberkulóze, čo z týchto obyvateľov dedinky Atlit-Yam robí najstaršie známe obete tejto choroby.
Mesto levov
Svoje potopené mesto má aj Čína. Mesto levov (Schicheng) však nepostihla žiadna prírodná katastrofa, ale bolo zámerne potopené v roku 1959 kvôli stavbe vodnej elektrárne. Dnes sa teda nachádza na dne umelého Jazera tisícich ostrovov (Quiandao) v hĺbke 26 – 40 metrov. Počas výstavby Jazera tisícich ostrovov a vodnej elektrárne bolo nútených opustiť svoje domovy 290.000 ľudí (okrem Mesta levov bolo pod morskou hladinou potopených aj ďalších 1.300 dedín a desiatky tisíc akrov poľnohospodárskej pôdy). Mesto levov patrí k najnavštevovanejším turistickým destináciám v Číne. Bolo vybudované pred takmer 1.400 rokmi v roku 621 počas dynastie Tang a svoje meno dostalo podľa hory Piatich levov, ktorá sa týči nad ním.
Schicheng – mocenské aj ekonomické centrum provincie Zhejiang – sa rozprestieralo na ploche 62 futbalových ihrísk a netypicky malo päť mestských brán, hoci vtedajším zvykom bolo stavať iba štyri mestské brány. Pozdĺž ulíc sa nachádza viac ako 250 zachovaných dekoratívnych kamenných oblúkov s tradičnými historickými nápismi, sochami levov, drakov či bájnych fénixov. Turisti, ktorí chcú objavovať krásu tohto prekrásneho mesta, nemusia byť skúsení potápači, pod hladinu ich zavezie špeciálna ponorka.
Lucia Krajčiová
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v novembrovom čísle GOLDMAN (2016)