Démonický ľudožrút
Príslušníkov kmeňa Zuni, pôvodných obyvateľov amerického juhozápadu, odnepamäti máta hrozivý krvilačný prízrak. Obrí démon s odpudivým, hrôzostrašným zjavom nepozná ľútosť a na smolu miestnych až príliš obľubuje ľudské mäso. Patrí medzi ústredné postavy mnohých lokálnych legiend a príbehy o jeho krutosti, podlosti, zákernosti sa podávajú so zatajeným dychom.
Démon s kanibalskými chúťkami sa dokáže zhmotniť vo fyzickej realite a príslušníci kmeňa Zuni ho opisujú ako ozrutnú príšeru s neuveriteľne vyvinutou muskulatúrou, impozantnou bizóňou hrivou a ostrými dikobrazími ostňami na svalnatom hrudníku. Široké ramená presahujú rozpätie losích parohov a končatiny pokrýva zrohovatená, stvrdnutá koža s výrastkami. Do opuchnutej, zvráskavenej tváre sú zasadené zlovestne pulzujúce, prenikavo červené oči, pričom papuľa je neprirodzené natiahnutá od jedného ucha k druhému. Spod pier hrozivo vyčnievajú končisté žlté kly, pričom pri útokoch na svoje obete sa spolieha aj na ostré pazúry na končatinách. Okrem týchto zbraní, ktoré sú prirodzenou výbavou jeho telesnej konštrukcie, ohrozuje nič netušiace obete aj sekerou s nabrúsenou čepeľou. Súčasťou jeho smrtonosného arzenálu býva i mohutný nôž, kyjak a luk.
Neľútostný kanibal
Pôvodných obyvateľov amerického juhozápadu Átahsaia desí neukojiteľným hladom po ľudskom mäse, no rozosieva strach aj medzi ostatnými démonmi, ktorých bez zľutovania požiera. Jedna z miestnych legiend hovorí, ako podlý Átahsaia, vyžívajúci sa v najrôznejších úskokoch a podvodoch, nalákal dvojicu mladých nevinných dievčat do svojej jaskyne, keď ich presvedčil, že je ich starým otcom. A následne sa ich snažil prinútiť zjesť vývar z ľudských detí. Pannám sa ho však podarilo preľstiť a zachránila ich intervencia bojovných božstiev Ahayútu a Mátsailému: dievčatá oslobodili a krvilačného démona zabili. Príbehy o osude desivého kanibalského prízraku sa však rôznia a existujú aj iné verzie o jeho porážke.
Osudný súboj
Iná z legiend hovorí o udatnej lovkyni, ktorá sa vydala na lov zajacov, aby nasýtila hladujúce deti. Hoci lov dopadol úspešne, nanešťastie ju zastihla obrovská prietrž mračien, pred ktorou sa schovala aj so svojím úlovkom do jaskyne. Átahsaia ju tam nájde, ale pre svoju ozrutnú telesnú konštrukciu nemôže vniknúť dovnútra. Vydesená lovkyňa sa vzdá všetkého: svojho úlovku, loveckého príslušenstva, ba i šiat. Átahsaiovi to však nestačí a zúrivo sa s kyjakom dobýja dovnútra. Lovkyňa zúfalo volá o pomoc a jej vyhliadky na prežitie slabnú, zrazu sa však na scéne objavuje dvojica hrdinských bohov Ayahúta a Mátsailéma. Tí v neľútostnej konfrontácii s ohavným démonom krvavý súboj napokon dotiahnu do víťazného konca. Zvyšok noci ešte ostávajú pri rozrušenej lovkyni a na dôvažok jej na druhý deň ulovia niekoľko stoviek zajacov, aby mohla nakŕmiť svoju rodinu.
Tomáš Bóka
ilustrácia Michal Šumichrast
Celý článok si prečítate v júnovom čísle GOLDMAN (2016)