Aztécky postrach
Pes je vraj najlepším priateľom človeka. Svetové mytológie však splodili aj takých psov, akých by ste zaiste nechceli stretnúť ani len v nočných projekciách podvedomia. Patrí medzi nich aj aztécky zabijak Ahuizotl, pre ktorého je priateľom iba mŕtvy človek. Už len pohľad naň by vás vydesil na smrť.
V jazyku nahuatl (zriedkavo: aztéčtina) výraz ?huitzotl znamená „Ostnatý vodný tvor“. Odnepamäti naháňal strach Aztékom, osobitne však rybárom, ktorí sa desili predstavy, že sa pred nimi spod vodnej hladiny znenazdajky vynorí obávaný ľudožravý démon. Verili, že Ahuizotl predstavuje strážcu jazier a iných vodných plôch, a preto s veľkou nevôľou sleduje, ako ľudia lovia ryby, ktoré patria do sféry jeho vplyvu. Čoskoro sa tak rybári ocitli v nezmieriteľne antagonistickom vzťahu s týmto tajuplným hrôzostrašným obyvateľom Aztéckej ríše. Útočil na posádky rybárskych člnov a neváhal ani stiahnuť pod hladinu aj tých smrteľníkov, ktorí sa až príliš priblížili ku brehom jeho ríše.
Vládca riek a jazier
Ahuizotl aj napriek svojmu zjavu obrovskej psovitej šelmy o veľkosti statného medveďa je v skutočnosti obojživelník. Na obete striehne zväčša potichu pod hladinou vodných tokov, jazier, rybníkov či močiarov, pričom jeho prítomnosť zlovestne signalizujú často iba jeho zježené chlpy na chrbte, ktoré dĺžkou, pevnosťou a ostrosťou pripomínajú skôr končisté tŕne. I jeho uhľovo čierna kožušina sa prispôsobila životu pod vodou, je totiž vodeodolná. Jeho papuľa skrýva obrovské tesáky, ostré ako britva, ktoré prenikajú tkanivom nič netušiacich obetí ako horúci nôž maslom. Najhrozivejšími zbraňami sú však jeho tlapy, ktoré sa pretransformovali na plnohodnotné ruky, schopné pevného úchopu. Silné, dlhé a šľachovité prsty pripomínajúc opičie, pričom sú zakončené mocnými pazúrmi, ktoré jediným mávnutím dokážu vyvrátiť vnútornosti obete.
Špecialitou obojživelného gigantického psa je piata ruka, ktorá sa vyvinula na konci chvosta. V skutočnosti má teda päť končatín. Pri love dominantnú úlohu zohráva „dodatočná“ piata končatina, ktorou neľútostne chniape po budúcej obeti, aby ju stiahol pod hladinu. Od tohto momentu niet návratu – obeť sa topí v pevnom zovretí tyranského vládcu podvodného sveta.
Vydlabávač očí
Najobávanejšia vodná príšera aztéckeho sveta sa nedokáže nabažiť ľudského mäsa, pričom osobitne si pochutnáva predovšetkým na očiach, zuboch a nechtoch. Útechu pre jeho obete predstavuje ich transfer do posmrtného raja boha Tlaloca, aztéckeho vládcu dažďa, vody a plodnosti. Toto miesto, v starých spisoch spomínané ako Tlalocan, predstavuje štvrtú úroveň sveta: nebo. Obete, usmrtené psovitou beštiou, v ňom čaká večná zeleň a nikdy nekončiaca jar. V prípade starých kultúr, disponujúcich bohatou a rozmanitou mytológiou, sa kozmológia a bájoslovie často prelínajú s reálnymi dejinami. Inak tomu nebolo ani u Aztékov: vládca Aztéckej ríše v rokoch 1486 – 1502 nosil meno – Ahuizotl.
Tomáš Bóka
ilustrácia Michal Šumichrast
Celý článok si prečítate v aprílovom čísle GOLDMAN (2017)