Jeho meno takmer upadlo do zabudnutia. Nečudo, z bohov, ktorých poznáme, je Cernunnos možno najstarší. Bol tu už veľmi dávno. Dávno predtým, ako boh púštnych polonomádov Jahve spojil sily s kanaánskym Elom, aby si takto posilnený podmanil západný svet.
Cernunnos tu bol azda celé tisícročia predtým, ako roztápajúce ľady zatopili skutočný raj, nekonečnými púšťami obkolesenú oázu, dnes ležiacu na dne Perzského zálivu. Vo svete mamutov a srstnatých nosorožcov jeden z pol tucta ľudských druhov, náš druh, miestami uctieval parohaté zvieracie božstvo. Človeka zjednoteného s jeleňom, resp. jeleňa, ktorý sa stal človekom. Aké príbehy o tomto božstve či mocnom duchovi kolovali, aké sily ho sprevádzali a aký význam mal pre našich prapredkov, to dnes môžeme len hádať. Možno mu vtedy, v hlbokom praveku, ľudia ani nehovorili Cernunnos…
Návrat parohatého boha
Tak či onak, s istotou môžeme skonštatovať, že Cernunnos bol pred tisícročiami pomerne populárne keltské božstvo. So zánikom Keltov však takmer zanikol aj on. Našťastie len takmer – a slovo šťastie treba zdôrazniť, pretože chýbalo pramálo a Cernunnos by sa z histórie porúčal. Zanikla by spomienka jeho meno a ako vieme, božstvo so zabudnutým menom je mŕtve božstvo. Vďaka novodobej vlne záujmu o keltské náboženstvo sa situácia zmenila, povedomie o Cernunnovi sa znovu rozšírilo a tisíce ľudí sa dozvedeli o jednom z bohov dávnych predkov.
Ďalšia tvár Cernunna
Folkloristka Margaret Murrayová v knihe Boh bosoriek z roku 1931 predkladá myšlienku, že anglický parohatý duch či božstvo známe ako Lovec Hern v skutočnosti predstavuje jednu z manifestácií Cernunna. Hern sa objavuje vo viacerých príbehoch, a to aj novodobých, napríklad v Shakespearovej hre Veselé panie windsorské. Má to však háčik. Lovec Hern je lokálne božstvo známe len z oblasti Berskshire, kým jednoznačné dôkazy o uctievaní Cernunna pochádzajú iba z kontinentálnej Európy. Pravdepodobnejšie sa zdá, že Hern nie je manifestáciou Cernunna, ale že oboch spája rovnaký etymologický pôvod. „Hern“ môže pochádzať z indoeurópskeho ker-n, označenia kosti, alebo rohu či parohu. Z rovnakého slovného základu pochádza aj názov Cernunna. Alternatívne vysvetlenie odvodzuje názov anglického ducha zo staroanglického hyrne, čo taktiež označuje roh. Tým pádom by Hern stratil akúkoľvek spojitosť s Cernunnom.
Dušan Valent
foto archív
Celý článok si prečítate v májovom čísle GOLDMAN (2015)