Úchvatné fyzické výkony, úchvatné prírodné divadlo. Presuny stoviek, niekedy aj miliónov živočíchov na vzdialenosť stoviek či tisícov kilometrov pripravia o život nemalé percento odvážnych pútnikov. Kvôli vyčerpaniu a predátorom.
Napriek nebezpečenstvua ohrozeniu vlastného života mnohé druhy svoje náročné migrácie absolvujú rok čo rok. Oplatí sa im to? Teda, nemajú na výber. Bez migrácie, pokiaľ by celý rok zotrvali na jednom mieste, by určite neprežili neľútostnú zimu či obdobie sucha. No nemigrujú vždy všetci. Poznáme druhy, pri ktorých obyvatelia niektorých častí areálu zostávajú a migrácia je teda čiastočná. Vo Fínsku sa napríklad väčšina červienok obyčajných (Erithacusrubecula) pri úteku pred chladom presúva na juh. Ibaže zástupcovia toho istého druhu na Britských ostrovoch zväčša po celý rok zostávajú na mieste. Inokedy migráciu podstupujú len niektoré vekové skupiny zvierat. Napríklad staršie drozdy čierne zimujú na mieste svojho teritória, kým mladšie, neskúsené vtáky tiahnu do teplejších oblastí.
Občasné migrácie
Migrácie môžu byť dokonca občasné. Babôčka bodliaková (Vanessacardui) počas niektorých rokov v obrovských húfoch tiahne na sever zo svojich zimovísk v severoamerických, alebo afrických púšťach, v iných rokoch presuny týchto motýľov prakticky nevidieť. Túto anomáliu spôsobujú masívne dažde, predovšetkým v rokoch pôsobenia El Nina, ktoré dokážu aj v týchto oblastiach zabezpečiť dlhodobý dostatok potravy. Motýlek migrácii ženie až vyčerpanie zásob potravy. Na ich ceste, počas ktorej prekonajú aj Stredozemné more, im pomáhajú od juhu vanúce vetry.
Generačné putovanie
Iný motýľ, severoamerický danaus sťahovavý (Danausplexippus), známy aj ako babôčka smradľavá, predvádza azda najimpozantnejšie sťahovanie hmyzej ríše. Na jeseň sa sťahuje do Mexika, aby sa vyhol nízkym teplotám severných častí kontinentu, prezimuje tam, no nerozmnožuje sa. Na jar migruje na sever, kde vyhľadá obľúbenú hostiteľskú rastlinu, glejovku z rodu Asclepias, obsahujúcu mlieku podobnú šťavu.
Na prvý pohľad nejde o mimoriadny presun. Keď sa však výskumníci pozreli bližšie na putujúce motýle, zistili, že migráciu nedokončia tie isté jedince, ktoré ju začali. Samičky v priebehu migrácie kladú vajíčka a hynú, aby húf napokon tvorili ich potomkovia. A potom potomkovia ich potomkov. Kým celá skupina dosiahne severnú hranicu svojho presunu, osadenstvo húfu sa môže vystriedať až štyrikrát. Inými slovami, púť dokončia pravnúčatá motýľov, ktorí sa vydali na juh.
Záplava krabov
Dvanásťcentimetrové kraby červené (Gecarcoideanatalis), obývajúce Vianočný a Kokosový ostrov Indického oceánu, trávia väčšinu roka v pôdnych dierach pralesa. Na začiatku monzúnových dažďov sa však skrývať prestávajú. Vtedy (v novembri) sa zo svojich skrýš náhle vynorí asi 50 miliónov diabolsky sfarbených tvorov a vydávajú sa na cestu k pobrežiu. Ich presun trvá približne týždeň. Keď sa potom dostanú do cieľa presunu, samce vyhrabú na plážových terasách nory, v ktorých sa spária so samicami. Kým samce sa po akte vracajú do vnútrozemia, samice zostávajú v norách ďalšie dva týždne -vtedy sa v nich vyvíjajú vajíčka. Potom počas bezmesačnej noci a vrcholiaceho prílivu každá z nich vypustí do mora stotisíc vajíčok.
Viaceré druhy
Medzi stavovcami sa len málo druhov vyrovná migrácii, ktorú predvádzajú africké, dobytku podobné antilopy z poddruhu pakôň pásavý bielo bradatý (Connochaetestaurinus). Po trávnatých planinách a savanách východnej Afriky sa presúva poldruha milióna týchto osemdesiatkilových tvorov. Túto masu sprevádzajú státisíce iných kopytníkov, pol milióna gaziel, tristotisíc zebier a niekoľko stotisíc antilop. Pri niekoľko tisíc kilometrovej púti ich počty výdatne riedia levy a hyeny, na brodoch riek taktiež pažravé krokodíly.
Trasa presunu pakoní a ich spoločníkov obkolesuje planinu Serengeti. Krátko potom, ako pakone počas obdobia dažďov začiatkom roka privedú na svet svoje mláďatá, čriedy sa vydávajú na severozápad smerom k Viktóriinmu jazeru. V júni dosiahnu prechodné pastviny a menia smer na sever k rezervácií Masai Mara, kde prečkajú obdobie sucha (júl až október). V novembri sa pohnú smerom na juh, čím dosiahnu na koniec jednej a zároveň začiatok novej púte.
Morské obry
Vráskavce dlhoplutvé (Megapteranovaeangliae) patria medzi najcharakteristickejšie veľryby – ani nie tak kvôli veľkosti, ako kvôli päťmetrovým prsným plutvám. A taktiež ohromným migráciám. Pravda, veľa druhov veľrýb podniká výnimočne dlhé púte pri hľadaní potravy, či bezpečného miesta pre pôrod mláďaťa. Vráskavce dlhoplutvé však z veľrýb majú plutvy najtúlavejšie.Moria vo vysokých zemepisných šírkach, hoci chladné, vráskavcom v lete poskytujú ohromné množstvo potravy. Tu načerpajú tukové zásoby a sily na dlhé migrácie v nasledujúcich mesiacoch. S prichádzajúcou zimou sa presúvajú 5.000 kilometrov k rovníku. Hľadajú teplé a chránené vody nielen pre príchod potomstva, ale taktiež pre párenie. V tomto čase však hladujú. Žijú zväčša z tukových zásob a napokon sa vracajú späť do chladných oblastí. Tak ako v prípade červienky obyčajnej, nemigrujú všetci zástupcovia druhu. Niektoré populácie vráskavca dlhoplutvého zostávajú po celý rok v najsevernejších alebo najjužnejších oblastiach.
Prúdový pohon
Dvojmetrová korytnačka kožatka morská si počas svojich presunov pomáha morskými prúdmi. Tak ako veľryby putuje z chladných, no potravou prekypujúcich oblastí do teplejších vôd, kde na niektorej z pláží nakladie svoju znášku. Migrujú aj samce, ktoré pri pobreží striehnu na samice, aby sa s nimi mohli páriť. Sledovanie pomocou satelitov v prípade jedného jedinca odhalilo, že zviera preplávalo takmer 21.000 kilometrov – od pláže v Indonézii cez Pacifik až po západné pobrežie USA a potom nazad.
Dušan Valent
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v aprílovom čísle GOLDMAN (2015)