Úžasná Monza
Hlboká kríza F1
Bola to moja najkratšia sezóna F1, odkedy som sa začal fotograficky venovať tomuto úžasnému športu (2002). Monza boli moje jediné preteky tento rok. Perla medzi okruhmi, ktorej sa vyrovná len Monte Carlo. Hamilton vyhral, Rosberg skončil druhý, Massa tretí. V Monze však ide vždy o viac, než len o výsledky.
Zakaždým ma neobyčajná atmosféra a jedinečnosť Veľkej ceny Talianska prekvapí – akoby v jej prípade vždy šlo o „prvýkrát“, a pritom bola moja dvanásta. Tento rok som premiérovo trafil na okruh bez toho, aby som sa opäť niekde stratil. Monza a okolité mestečká splývajú do jediného veľkomesta – akéhosi masívneho predmestia Milána, ktorého spoločnú spleť jednosmerných ulíc žiadna GPS ešte nezaregistrovala. Po troch dňoch dochádzania z hotela na okruh sa mi konečne podarilo zapamätať celú trasu.
Kráľovský park
Autodromo Nazionale Monza patrí medzi najstaršie okruhy. Jeho architekti naplánovali odvážny revolučný koncept a v roku 1922 postavili monumentálnu a najrýchlejšiu trať sveta v romantickom kráľovskom parku (o veľkosti desiatich bratislavských sadov Janka Kráľa). Dlhočizné rovinky, kde jazdci už v 30. rokoch minulého storočia dosahovali rýchlosť vyše 300 km/h, spájali rýchle zákruty a oválna trať so sklonom budí rešpekt ešte aj dnes, 45 rokov po jej definitívnom uzavretí.
Tifosi v rozvášnených davoch fanúšikov stajne Ferrari pravidelne zapĺňajú tribúny okolo trate, a tie pohltia viac ako 130.000 návštevníkov. Trendy návštevnosti sa však menia: zatiaľ čo v piatok boli tribúny beznádejne vypredané, počas nedeľných pretekov boli miestami takmer poloprázdne. Na začiatku svetovej krízy (2008) to bolo presne naopak – piatkové tréningy nikoho nezaujímali, všetci peniaze radšej šetrili na drahšie nedeľňajšie lístky. Dnes si ľudia radšej kúpia lacný lístok na piatok, aby si aspoň trochu vychutnali ten tlmený zvuk preplňovaných šesťvalcov. No fanúšikovia šetria všade, napríklad na predošlej Grand Prix v Belgicku spali ľudia v autách, aby ušetrili na ubytovaní. V noci boli 4 °C a padal rozmočený sneh…
Následky krízy
S krízou bojuje aj samotná súťaž Formula 1. Jej šéf Bernie Ecclestone sa z korupčnej aféry vykúpil značnou sumou peňazí, no ostal na čele firmy. Tá jediná (Formula One Management) s hŕstkou tímov ešte inkasuje slušné peniaze. Počet novinárov a fotografov oproti minulým rokom dramaticky klesol, napokon nie div – celá sezóna vyjde na cca 40.000 eur v nákladoch. A tie im dnes už nik len tak ľahko neponúkne. Mnohí fotografi či novinári na F1 iba strácajú peniaze a zúčastňujú sa jej iba kvôli prestíži a prípadným obchodom, ktoré im aura tohto športu možno prinesie. F1, podobne ako svetová ekonomika, ktorú vždy odzrkadľovala, funguje len zo zotrvačnosti. Bernie nechápe sociálne siete. Jeho šport stráca divákov a mladých ničím nepriťahuje. Ak dnes nie ste na mobile, neexistujete. Kto má v nedeľu popoludní čas pozerať dve hodiny televízny prenos, keď možností na zábavu je neúrekom?
Tlmené motory
Naposledy som F1 naživo sledoval presne pred rokom. Rovnako v Monze. To pozdĺž dlhočizných roviniek ešte revali hlučné agregáty V8 s objemom 2,4 l. Novú generáciu 1,6 l V6 s turbom som počul na vlastné uši až počas piatkového tréningu Veľkej ceny Talianska, v zákrutách Lesmo. Prvý, druhý aj tretí dojem z hluku mal zmiešanú príchuť. F1 a jej rýchlosť sa často spájala práve s hlukom, ktorý vydávala. Po prvýkrát som nepotreboval štuple do uší –- zvuk mal rovnaké decibely, ako kedysi s chráničmi… Oproti revúcim motorom s takmer 19.000 otáčkami sa tieto nové s 12.000 otáčkami zdajú príliš tlmené, basbarytónové. Autá nepočujete prichádzať a ich zvuk hneď mizne za ďalšou zákrutou. Jediný významný ruch prichádza z turbíny, ktorá na rovinkách pri podraďovaní aj radení na vyšší stupeň vydáva zakaždým iný piskot. Osobne to považujem za zmenu k horšiemu, no možno si v tomto „zelenom“ a uhladenom svete na ňu zvykneme rýchlejšie, než sa nazdáme.
Zbytočné obštrukcie
F1 som začal fotiť v roku 2002.
Po minuloročnej Monze som s poľutovaním skonštatoval, že je najvyšší čas odísť. Okrem neexistujúceho biznisu aj kvôli podmienkam, ktoré žurnalistom rok po roku komplikuje Medzinárodná automobilová federácia FIA. Len vybraný okruh niekoľkých fotografov sa dnes dostane do uličky boxov a na štartový rošt pred pretekmi. V zásade každý rok rastie počet zbytočných obštrukcií, čo nesmierne demotivuje každého, kto zažil roky predtým.
Bezpečnosť predáva najviac – od bezpečnosti krajiny voči teroristom, cez bezpečnosť na letiskách, v cestnej premávke aj vedľa pretekárskych dráh. „Je to pre vašu bezpečnosť, pane!“ znie čarovná formulka odvšadiaľ. Vďaka nej vás môže štát nechať sledovať, na letiskách prešacovať až po spodné prádlo a v F1 vykázať odvšadiaľ, odkiaľ tímy a Bernie chcú, aby ste zmizli. Vo Formule 1 sa v celej jej histórii nezabil ani jeden profesionálny fotograf. Vlastný mikrosvet F1 s ľuďmi často odtrhnutými od reality verne odzrkadľuje dnešnú dobu, po finančnej, politickej i bezpečnostnej stránke.
Ostré súboje
Ktosi povedal, že Formula 1 je športom len v nedeľu medzi 14:00 – 16:00. Niečo na tom bude. Tá tohtoročná sa nesie v znamení ostrých súbojov Nica Rosberga a Lewisa Hamiltona, tímových kolegov v tíme Mercedes GP, ktorý dominuje celej sezóne. Tesné súboje dvoch rivalov sa prenášajú z trate do zákulisia a späť na trať. Aj preto štvrtková tlačová konferencia pred Veľkou cenou práve s nimi naplnila presscentrum do prasknutia. Hamilton mal v piatok technické problémy a každými pretekmi jeho šance na titul trochu klesajú. Rosberg má spoľahlivé auto a šťastie mu praje viac, než jeho britskému kolegovi. Sobotňajšia kvalifikácia však vyšla lepšie Lewisovi, ktorý svoj strieborný šíp umiestnil na prvé miesto štartového roštu. Hneď za ním stál Nico. Domáci hrdinovia z Ferrari opätovne sklamali publikum – na štarte získali 7. a 12. miesto.
Preteky odštartovali v slnečnom, horúcom počasí. Hamiltonov monopost opäť haproval a vďaka slabému štartu sa prepadol na štvrté miesto, zatiaľ čo Rosberg vytrielil dopredu za ďalším víťazstvom. Bojovný Brit však predbehol všetkých pred sebou a s Rosbergom začala vyčkávacia hra. Nemec napokon dvakrát prebrzdil prvú šikanu a jeho tímový kolega sa tak dostal do čela pretekov, odkiaľ ho už nik neohrozil. Za duom Mercedesu dosiahol na tretiu pódiovú priečku bývalý pilot Ferrari, Talianmi obľúbený Felipe Massa na Williamse. Po kolízii Rosberga s Hamiltonom v Belgicku (dva týždne predtým) mali tifosi jasno, kto stelesňuje hrdinu a kto zloducha. A tak ako v Spa-Francorchamps, tak i v Monze ho tisíce fanúšikov vypískali. Hamiltona, na druhej strane, oslavovali ako národného hrdinu – Dávida v boji s Goliášom. Rosbergovi nepomohlo ani, že na nich z pódia prehovoril plynulou taliančinou. Tak ako dvanásťkrát predtým, aj teraz boli pódiové oslavy elektrizujúce a čarovné. Ako Monza sama.
Otázna budúcnosť
Formula 1 vďaka moderným technológiám a svojej rýchlosti ostáva kráľovnou medzi automobilovými športmi. Jej televízna sledovanosť vo väčšine krajín klesá o 40 – 45 % v porovnaní s minulým rokom. Ak sa múdre tímy dajú dokopy a presvedčia manažment F1 o potrebe investovať do sveta populárnych médií, môže prísť pozitívna zmena. Tento šport totiž nemôže byť už len o televízii a ceny lístkov nemôžu presahovať stovky eur, ako doteraz. Čo sa stane, je vo hviezdach. Ostáva len dúfať, že egá a hrabivosť zodpovedných neprevládnu nad snahou zachrániť tento veľkolepý kolos.
Martin Trenkler
foto Martin Trenkler