Interstellar
Naša modrá planéta umiera a ľudstvu veľa času už nezostáva. Má iba dve možnosti: skonať spolu so Zemou, alebo ju naveky opustiť a hľadať obývateľnú planétu medzi hviezdami. Lenže cesta k nej by s dnešnou technológiou trvala desaťtisíce rokov. Filmár Christopher Nolan však pozná odpoveď na otázku, ako sa dostať rýchlo ku hviezdam…
Dokázalo by dnes ľudstvo, keby mu hrozilo vyhynutie, cestu do vzdialených kútov našej galaxie zvládnuť? Teoreticky áno, ak by na vesmírnej lodi, ktorú by sme museli postaviť na obežnej dráhe Zeme, vystriedalo veľa generácií. Lenže… Stačí len malá chyba či na prvý pohľad banálna havária a ľudstvo by bolo navždy stratené. Režisér a scenárista Christopher Nolan (autor snímok ako The Dark Knight či Inception) však prichádza s nápadom, ktorý síce vo svete sci-fi nie je žiadnou novinkou, ale spôsob jeho spracovania ho robí prelomovým. Totiž možnosť cestovania k hviezdam nepredstavuje ako hotovú vec ako v mnohých podobne ladených sci-fi snímkach, ale privádza nás do momentu, kedy sa ľudstvo prvýkrát odhodlalo na nebezpečnú cestu. Cestu, ktorá presahuje hranice doterajších anabáz do vesmíru… V hre je všetko, lebo od pokusu odvážnych astronautov prejsť prvýkrát cez červiu dieru, spájajúcu giganticky vzdialené miesta v časopriestore, závisí osud obyvateľov Zeme.
Záujem velikánov
Už len skutočnosť, že za filmom Interstellar bude stáť Nolan, vyvolal pred rokmi obrovský záujem nadšencov sci-fi aj filmových kritikov. Oba tábory totiž vedeli, že ak sa do niečoho pustí on, tak to určite bude stáť zato. Samotný nápad prvého „ostrého“ cestovania astronautov cez červiu dieru sa v Nolanovej mysli zrodil ešte v roku 2007 a hneď mu s písaním scenára prišiel na pomoc brat, Jonathan. Napokon spolu vytvorili také pútavé dielo, že mu producentky Lynda Obst a Emma Thomas neodolali, ba čo viac, zelenú mu bez zaváhania dala aj spoločnosť Paramount Pictures. Pravda, do „klubu vesmírnych cestovateľov“ sa pridala aj spoločnosť Warner Bros, ktorá dlhé roky vyrábala a distribuovala Nolanove predchádzajúce snímky. Aj ona najnovší počin finančne podporila (a, samozrejme, bude mať aj časť z príjmu, ktorý zrejme dosiahne niekoľko sto miliónov dolárov).
Prvá klapka padla v poslednom štvrťroku 2013 v kanadskej provincii Alberta a nakrúcanie neskôr pokračovalo v Los Angeles. Samozrejme, filmári museli nájsť aj exotickejšie miesta, keďže prvá ľudská medzihviezdna misia sa dostane do vzdialených svetov, kde prevláda prachová búrka, nekonečný oceán či všetko pokrývajúci ľad – pre ten našli vhodné miesto na juhu Islandu (ľadovec Svínafellsjökull), kde 350-členný štáb trávil dva týždne.
Hviezdne obsadenie
Okrem témy do posledných detailov premysleného príbehu či vhodných lokalít musel Nolan nájsť aj najlepších hercov. Do hlavnej úlohy cestovateľa k hviezdam teda obsadil oscarového Matthewa McConaugheyho – stvárnil ovdoveného inžiniera, ktorý musí opustiť svoje dve deti a pripojiť sa ku kozmickej plavbe s cieľom zachrániť nielen ľudstvo, ale aj svoje ratolesti: „O McConaugheyho som sa začal zaujímať, keď som videl jeho výkon vo filme Mud (2012).“
Ďalšími hviezdami v hereckej zostave sú taktiež „oscaroví“ Anne Hathaway a Matt Damon. Medzi hlavnými predstaviteľmi nájdeme aj ďalšie známe mená: Michael Caine, Jessica Chastain, Bill Irwin, Ellen Burstyn, Wes Bentley, Casey Affleck, David Gyasi, Mackenzie Foy či Topher Grace. Hereckým osobnostiam sekundovali kameraman Hoyte Van Hoytema (Her), architekt Nathan Crowley (The Dark Knight), strihač Lee Smith (The Dark Knight), kostýmová výtvarníčka Mary Zophres (True Grit) a hudbu zložil hudobný skladateľ a držiteľ Oscara Hans Zimmer.
Štúdium teórie relativity
Existujú reálne predpoklady, aby sa ľudstvo mohlo v blízkej dobe vydať aspoň k najbližším hviezdnym systémom? Môžu byť červie diery skutočné a dokázali by slúžiť ako krátke mosty ku vzdialeným svetom? Aj takéto otázky si režisér kládol otázky a odpovede hľadal u tých najpovolanejších. Jedným z nich bol teoretický fyzik Kip Thorne a jeho práca aj do veľkej miery poslúžila ako východiskový bod pri písaní scenára. Mimochodom, o diela Thornea prejavil pred rokmi záujem aj režisér Steven Spielberg… Nolan počas písania scenára štyri roky študoval teóriu relativity na California Institute of Technology. K čomu všetkému mohol dospieť? Napríklad k poznaniu, že musíme zrýchliť.
Musíme zrýchliť
Najrýchlejší človekom zostrojený stroj, sonda Voyager, opustí slnečnú sústavu niekedy o 30.000 rokov. Inými slovami, bez prelomových pokrokov vo vede a technike zostane ľudstvo uväznené v najbližšom susedstve Slnka. Jeden z prostriedkov, ktoré by nám umožnili odpútať sa od svojho kozmického rodiska, predstavuje podľa fyzikov akási vesmírna plachetnica, poháňaná fotónmi, čiže všadeprítomným žiarením hviezd. Takéto plavidlo nepotrebuje žiadne palivo a môže dosiahnuť rýchlosť stoviek tisíc kilometrov za hodinu. No keďže je tlak kozmického žiarenia (napríklad slnečného svetla) nepatrný, takéto zariadenia by potrebovali mimoriadne dlhý čas na rozbeh. Po štarte na Zemi by vesmírne plachetnice dosiahli obežnú dráhu Pluta približne po piatich rokov. Sonde Voyager to trvalo dvanásť rokov.
Ešte rýchlejšie by letelo zariadenie založené na podobnom princípe, no jeho plachty by nepoháňalo vesmírneho žiarenie, ale lasery. Tie by sa nachádzali mimo plavidla a potenciálne by ho dokázali zrýchliť až na 50 % rýchlosti svetla. Výprava k najbližšej hviezde by potom vyzerala asi takto: enormne silný laser na Zemi alebo na inom telese slnečnej sústavy by sa svojím lúčom „oprel“ do plachty kozmickej plachetnice a postupne by ju zrýchľoval. Posádka plavidla by neskôr na niektoré teleso v systéme Alfa Centauri umiestnila ďalší externý laser, ktorý by kozmickú plachetnicu poslal späť do slnečnej sústavy. Hoci by takéto zariadenie predstavovalo obrovský krok vpred v porovnaní s dnešnými typmi vesmírneho pohonu (aj v porovnaní s vesmírnou plachetnicou, poháňanou vesmírnym žiarením), posádka by k najbližšej hviezde kvôli fáze zrýchľovania a spomaľovania cestovala okolo štyridsať rokov.
Nádejná antihmota
Ešte väčšie nádeje futuristov vyvolávajú motory na antihmotu. Pri jej strete s normálnou hmotou vzniká nesmierne energická explózia gama žiarenia, ktorú by sa dalo usmerniť pomocou silného magnetického poľa. Kozmická loď poháňaná takýmto pohonom by dokázala križovať vesmír rýchlosťou viac ako 50 % rýchlosti svetla. Cesta k Alfa Centauri by tak trvala iba cca deväť rokov. Najväčší problém v súčasnosti však spôsobuje fakt, že nedokážeme vytvoriť dostatok antihmoty, ba čo viac, naša dnešná technológia nepostačí ani na jej dlhodobejšie skladovanie. Samozrejme, vedci za posledné roky aj v týchto oblastiach pokročili, no ich výsledky na cestovanie ku hviezdam zatiaľ nestačia.
Vesmírne skratky
Ľudstvo sa sotva uspokojí s výletmi k najbližšej hviezde, trvajúcimi celé dekády, keď existujú miliardy vzdialenejších hviezd, mnohé s viacerými planétami. Bez schopnosti prekonať rýchlosť svetla sa však sotva staneme skutočnou civilizáciou vesmírnych cestovateľov – napokon, iba naša galaxia, „malá“ Mliečna cesta, meria viac ako 100.000 svetelných rokov. Iste, rýchlosť svetla je fyzikálna zákonitosť, ktorú v priestore nemožno obísť, našťastie však existujú východiská, hoci zatiaľ len hypotetické a špekulatívne. Napríklad červie diery, akési tunely v časopriestore, spájajúce dva ľubovoľne odľahlé body vesmíru. Okrem protagonistov filmu Interstellar ich využívali taktiež hrdinovia seriálu Star trek: Hlboký vesmír 9.
Tieto čudesné objekty nevymysleli sci-fi spisovatelia ani scenáristi, ale ich existenciu na základe rovníc všeobecnej relativity navrhol samotný Albert Einstein. Žiaľ, podľa fyzikov – bez stabilizujúcej pomoci hypotetickej exotickej hmoty, ktorá má negatívnu hmotnosť, sa tieto vesmírne skratky zrútia samé do seba krátko po vzniku. Iná verzia červích dier potrebuje na svoju stabilizáciu enormné množstvá pozitívnej energie, ktorú by podľa teoretického fyzika Michia Kakua mohla dodať napríklad dvojica čiernych dier. Ibaže Kaku poznamenáva, že od schopnosti manipulovať s čiernymi dierami sme stáročia, ak nie tisícročia, vzdialení. Tretí typ červích dier vyžaduje pre zmenu obrovské množstva negatívnej energie. Jej prejavy sa síce podarilo pozorovať, no aj v tomto prípade sme od schopnosti získať potrebné množstvo a manipulovať s ním vzdialení prinajlepšom stáročia. A v neposlednom rade, varuje Kaku, môže sa ukázať, že akékoľvek červie diery sú nestabilné za akýchkoľvek okolností. Buď by cestovateľa, ktorý by do nich vkročil, rôznymi nepeknými spôsobmi zahubili, alebo by sa skrátka odparili krátko potom, ako by do nich vošiel a zmenili sa z vesmírnej skratky na vesmírne väzenie.
Warpový pohon
Pokiaľ kdesi v kozme náhodou nenájdeme stabilné červie diery, čo podľa zákonov fyziky nie je pravdepodobné, v najbližších stáročiach budeme potrebovať iný spôsob „nadsvetelného“ pohonu. K vývoju jedného takého sme, zdá sa, vykonali prvé drobné krôčiky. Ide o warpový pohon Star treku. Jeho princíp je vcelku jednoduchý. Warpom poháňané plavidlo neletí nadsvetelnou rýchlosťou v priestore, ale vytvára si akúsi bublinu subpriestoru, voči ktorej sa teleso nepohybuje, a teda neporušuje zákony relativity. Nadsvetelnou rýchlosťou sa totiž pohybuje samotná nehmotná bublina, ktorá okolo seba mení metriku vesmíru – časopriestor pred sebou zmršťuje, nechá ho skrz seba „pretiecť“ a následne ho za sebou roztiahne.
Hoci to môže pripadať ako nezmysel, deformovanie časopriestoru je skutočne možné vďaka negatívnej energii. Žiaľ, podľa výpočtov fyzikov by sme na vznik warpovej bubliny, veľkej cca 200 metrov, potrebovali množstvo energie asi miliardnásobne vyššie ako súčet všetkej energie pozorovateľného vesmíru. Nehovoriac o probléme riadenia trajektórie bubliny, ktorá sa po uzavretí stane zvnútra neovládateľná. Informácia sa totiž nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo, kvôli čomu by žiaden signál lode nedosiahol prednú časť warpovej bubliny.
Vďaka nedávnym pokrokom vedcov z NASA však warpový pohon pôsobí menej nepravdepodobne ako predtým. Fyzik a inžinier Harold White zmenil dizajn warpovej bubliny na prstenec obkolesujúci plavidlo, čo podľa neho dramaticky znížilo energetické nároky pohonu. White so svojím vedeckým tímom zároveň v súčasnosti plánuje experimentovať s efektmi warpového poľa. Inými slovami, môžeme vyhlásiť, že NASA v skutočne pracuje na warpovom pohone…
Zaujímavosti
* Autori filmu Interstellar sa snažili čo najviac utajiť nielen obsah scenára, ale aj samotné nakrúcania, aby sa na verejnosť dostalo čo najmenej informácií. Aj hudobný skladateľ Hans Zimmer dostal len jednu stránku z scenára.
* Film natáčali pod krycím menom Flora’s Letter, to vzniklo podľa mena Nolanovej dcéry Flora.
* Nolan a McConaughey nečakane prišli na Comic Cone 2014 v San Diegu, kde zopár slov venovali aj pripravovanému filmu.
* Ako inšpirácia k filmu slúžili aj snímky Metropoli (1927), Blade Runer (1982) a hlavne 2001: Vesmírna odysea (1968).
* Scenár k filmu sa zakladá na teóriách astrofyzika, teoretického a gravitačného fyzika Kipa Thorna o prekonávaní rozsiahlych vzdialeností pri medzihviezdnom cestovaní.
* Ide o prvý film Nolana bez jeho dvorného kameramana Wallyho Pfistera. Ten totiž pripravoval a natáčal svoj režisérky debut Transcendence (2014).
Tomáš Szmrecsányi, Dušan Valent
foto Continental film