Začiatok 90. rokov minulého storočia sa vo Veľkej Británii niesol v znamení expandujúceho raveového hnutia a ilegálnych parties pod šírym nebom či v opustených skladových priestoroch. Kombinácia novátorskej hudobnej zložky a prvku vzbury voči spoločenským konvenciám mladých masovo priťahovala. V tomto ovzduší sa zrodila aj legenda elektronickej scény: The Prodigy.
Na začiatku bol Liam Howlett, introvertný tínedžer z mestečka Braintree (Essex), ktorému učarovala hip-hopová kultúra. Jeho záľuba z detskej izby čoskoro transcendovala do ulíc, kde rozvíjal svoje schopnosti v jednotlivých elementoch hip-hopovej kultúry – v breakdance aj v DJingu. Krátko pôsobil v tanečnom zoskupení Pure City Breakers, aby neskôr založil hip-hopovú kapelu Cut 2 Kill, v ktorej pôsobil ako DJ. Nezhody však čoskoro viedli k zániku projektu, navyše upútala ho vzmáhajúca sa raveová kultúra. To sa odrazilo aj na jeho hudobných pokusoch, keď hip-hopové beaty čoraz viac zrýchľoval a pridával rôzne elektronické efekty. Prvú raveovú tanečnú akciu vraj navštívil vo veku 18 rokov, písal sa rok 1989. Obrovská energia, ktorá sálala z más tiel, tancujúcich na novátorské zvuky, ho nadobro pripútala k elektronike.
Osudové stretnutie
Na jednej z divokých tanečných akcií sa spoznal aj s dlhovlasým raverom Keithom Flintom, ktorý vyrastal v neďalekom Springfielde. Pre podobný hudobný vkus si okamžite padli do oka, Howlett navyše Flintovi odovzdal demonahrávku s jeho hudobnými pokusmi. Keď si ich vypočul, nadšene trval na tom, aby Howlett svoj talent rozvíjal aj naďalej, navyše sa ponúkol, že spolu s kamarátom Leeroyom Thornhillom môžu jeho vystúpenia sprevádzať ako tanečníci. Liam súhlasil a keď dostal možnosť prezentovať svoje rané breakbeatové a acidhousové nahrávky v lokálnych podnikoch, cez spoločného známeho sa ku vznikajúcej kapele pridal aj reggae rapper Keith Palmer, vystupujúci pod menom Maxim Reality (neskôr si hovoril už iba Maxim). Novo sformovaná kapela si dala názov The Prodigy, inšpirovaný analógovým syntetizátorom značky Moog Prodigy, na ktorom Howlett tvoril. Krátku epizódku v počiatkoch kapely si strihla aj ich kamarátka Sharky, tá ju však čoskoro opustila. Živé vystúpenia The Prodigy tak ozvláštnil Maximov mohutný hlas, neustále hecujúci publikum a výstredná, skvelo zohratá dvojica tanečníkov. Najmä vysokánsky Leeroy sa prezentoval neortodoxným štýlom tanca, ten, mimochodom, neskôr značne ovplyvnil vývoj svetoznámeho Melbourne Shuffle. Revolučný undergroundový tanec, spojený s prvou vlnou acid techna či house music, spočíval v efektnom, extrémne rýchlom prekladaní nôh na malom priestore.
Prvotný ošiaľ
Keď Liam zaslal demonahrávku s desiatimi skladbami do vydavateľstva XL Recordings, tí nezaváhali ani na sekundu a jeho partičke ponúkli kontrakt. Skupina sa čoskoro stala lokálnou senzáciou a obľúbencom promotérov, najmä po vydaní prvého singla „What Evil Lurks“ (1991). Keď o polroka neskôr vyšiel ďalší singel „Charly“, kapela sa zrazu dočkala obrovského celoštátneho úspechu. Tretie miesto v oficiálnom singlovom rebríčku však vyvolalo aj značnú nevôľu zo strany ortodoxných raverov, ktorí chceli kultúru ponechať v striktnom undergrounde, v snahe zanechať jej autentické rebelantstvo a spontánnosť. Popularizácii nového žánru sa však nedalo zabrániť a k rave music sa dostávalo čoraz viac ľudí, čo viedlo (podobne ako to u všetkých nových subkultúrach či hudobných žánroch býva) ku komercializácii, strate pôvodných hodnôt a postupnej transformácii. Z prvého albumu „Experience“ (1992) vyšli ešte štyri ďalšie single, vrátane nezabudnuteľnej skladby „Out Of Space“ (1992). Celého albumu sa zhostil mastermind kapely Liam, jediným príspevkom zvyšnej trojice boli Maximove vokály v live verzii skladby „Death Of The Prodigy Dancers“. Album, ktorý sa umiestnil na 12. mieste, je dodnes považovaný za míľnik elektronickej scény, za svoju veľkú inšpiráciu ho okrem iných označil aj iný legendárny Moby.
Úspech i odsúdenie
Rýchly vzostup The Prodigy i celej subkultúry sa niesol v značne ambivalentnom duchu. Mnohí fanúšikovia vyzdvihovali Howlettove novátorstvo a prínos pri definovaní nových odnoží elektronickej hudby: žánru Drum‘n‘Bass dal údajne názov práve Liam a aj vznik jungle sa často spája s jeho menom. Zároveň sa však celá raveová subkultúra postupne vzďaľovala svojim hardcoreovým koreňom. Liamovou odpoveďou na tento posun k mainstreamu bol tvorivý príklon k temnejším zvukom a väčším žánrovým presahom. V tomto procese ho výrazne ovplyvnil konceptuálny soundtrack k filmu „Judgment Night“, ktorý zostavovatelia postavili na fúzii protikladných žánrov, rocku a hip-hopu. Tento prístup Howletta ohúril a inšpiroval, aby po prvýkrát použil gitaru (riffy v drsnej skladbe „Their Law“ dodala industriálna formácia Pop Will Eat Itself). Ešte pred vydaním albumu pustil do obehu skúšobný „white label“ (anonymne vydaná nahrávka) pod názvom Earthbound I., ktorý obsahoval novinku „One Love“. Rýchla breakbeatová skladba postavená na dômyselnej práci so slučkami, drsnejšom zvuku a pestrej hudobnej textúre, obsahujúcej orchestrálne zvuky a zrýchlené vokály, v klubovej komunite okamžite zarezonovala. Nový počin zrazu chválili aj tí, ktorí Prodigy dávno odsúdili za „zapredanosť“ a „komerčnosť“, nevediac, že za záhadným názvom Earthbound I. sa skrývajú práve oni. Tento ťah im vyšiel dokonale, preukázali totiž životaschopnosť a potenciál naďalej prinášať pionierske, inovatívne koncepty. Následne singel vyšiel už oficiálne pod značkou The Prodigy ako prvá ochutnávka z nového albumu „Music For The Jilted Generation“ (1994).
Návrat do podzemia
Hneď v „Intre“ kapela razantne deklaruje svoj postoj, parafrázujúc vetu z filmu „The Lawnmover“ (podľa predlohy Stephena Kinga, s Pierceom Brosnanom v hlavnej úlohe): „So, I’ve decided to take my work back underground, to stop it falling into the wrong hands“ (Tak, rozhodol som sa vrátiť do undergroundu, aby sa moja práca nedostávala do zlých rúk). Kapela sa po vyliečení z detských chorôb priklonila k temnejšiemu industriálnemu feelingu. Album obsahoval niekoľko hitových singlov: pomalší, temný a hip-hopovo ladený trek „Poison“, ďalej „Voodoo People“ a v neposlednom rade kultový tanečný hit „No Good (Start the Dance)“ s vysamplovaným chytľavým popevkom (zo skladby od speváčky Kelly Charles, predstaviteľky ranej vlny house music) a hutnou basovou linkou. Videoklip sa niesol v nostalgickom duchu, keď diváka zavádza do priestorov opusteného podzemného skladu, kde sa koná veľká tanečná párty.
Pre odvrhnutých
Album reflektoval posun v raveovom hnutí i širšie celospoločenské pohyby, ktoré v ňom zohrali rolu. Postupný úpadok raveovej subkultúry viedol The Prodigy k snahe zachovať pôvodné myšlienky ich uplatnením v nových zvukových kontextoch. Myšlienkové pnutie, ktoré vznik raveového hnutia iniciovalo, sa nieslo v znamení silného generačného vzdoru proti zaužívanému štýlu života, avšak nedá sa povedať, že by vyjadrovalo nové politické postoje. Tie sa viac-menej prejavili iba v rebélii proti zákonu, ktorý v roku 1994 zakázal neohlásené raveové akcie pod holým nebom. Reakciou The Prodigy bola skladba „Their Law“ (text: „Fuck‘em and Their Law“) ako aj tematický obrázok v booklete albumu „Music For The Jilted Generation“. Z tvorby dobových umelcov či životného štýlu účastníkov hnutia sa zračil všadeprítomný rebelantský duch a túžba po slobode aj bez toho, aby hnutie sformulovalo nejaký konkrétny program či požiadavky. Napokon, názov albumu (Hudba pre odvrhnutú generáciu) jasne naznačoval, čo predstavovalo ústrednú myšlienku – vytvoriť si vo svete plnom pokrytectva, manipulácií, lží a pokrivených vzťahov vlastný ostrovček slobody a autentického bytia, v ktorom možno zostať sám sebou a manifestovať svoje prirodzené ľudské túžby bez dohľadu autorít.
Tomáš Bóka
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v júnovom čísle GOLDMAN (2017)