Ľudskú fantáziu stáročia dráždia predstavy o stratených kontinentoch, civilizáciách či mestách. Dobrodruhovia, bádatelia, vojaci i archeológovia sa vydávali do neznámych končín sveta objavovať Platónovu bájnu Atlantídu či legendárne Eldorádo s nesmiernym bohatstvom. Niektorí uspeli, iní do konca života márne hľadali…
Mnohé dobrodružstvá pri hľadaní stratených miest inšpirovali maliarov, spisovateľov i filmárov. Jeden takýto príbeh pretavil do literárnej podoby aj David Grann, ktorého román Stratené mesto v Amazónii sa stal svetovým bestsellerom. A bolo len otázkou času, kedy sa dobrodružného podkladu ujme aj niektorý filmový režisér. Napokon sa tak stalo – za kamery sa postavil režisér a scenárista James Gray a natočil napínavý film Stratené mesto Z. Okrem príbehu divákov zaujme aj silná herecká zostava. Hlavnú rolu legendárneho bádateľa stvárnil Charlie Hunnam (Pacific Rim – Útok na zemi) a v ďalších úlohách sa predstavili Robert Pattinson (sága Twilight, Voda pro slony), Sienna Miller (Americký sniper) či Tom Holland (Nič nás nerozdelí).
Cesta do Amazónie
Píše sa rok 1906 a britský bádateľ podplukovník Percy Fawcett (Charlie Hunnam) sa vydáva do divokej Amazónie. Počas niekoľkých expedícií pod záštitou Kráľovskej geografickej spoločnosti spolu s asistentom Henrym Costinom (Robert Pattinson) mapuje neznáme územie v Bolívii a s domorodcami sa vydáva proti prúdu Rio Verde. Výprava čelí mnohým nebezpečenstvám – kanibalom, nemociam, nekonečným dažďom, nedostatku potravín… no naostatok hlboko v srdci pralesa napokon nájde dôkazy o existencii neznámej, veľmi vyspelej civilizácie. Po návrate do Anglicka vedci Fawcetta vysmejú – stratenú civilizáciu vraj tvoria iba „divosi“. Nepriaznivý ohlas ho však nezlomí a je odhodlaný pokračovať v pátraní bájneho mesta Z. S podporou oddanej manželky (Sienna Miller) sa v roku 1925 znovu vydáva spolu so synom (Tom Holland) a priateľom Costinom do hlbokej džungle.
Staroveká civilizácia
Cesta knižnej predlohy Davida Granna na filmové plátno bola pomerne dlhá. Avšak pre Graya nie nemožná: „Keď som čítal Grannovu knihu, jeden aspekt mi pripadal mimoriadne dôležitý – chcel som zobraziť vášeň človeka, pre ktorého pátranie znamenalo všetko. Sen o objavení starovekej amazonskej civilizácie sprevádzali nepredstaviteľné útrapy, výsmech vedeckej komunity, desivé zrady a roky ďaleko od rodiny… V Stratenom meste Z ma zaujalo pevné puto medzi Percym a jeho ženou Ninou, rovnako tak i zložitý vzťah medzi Percym a jeho synom Jackom, ktorý otcovu neprítomnosť najprv nenávidel, ale neskôr prepadol bádateľskej vášni a pridal sa k expedícii. A konečne, vzťah Percyho k džungli, ktorý sa stal ústrednou témou filmu.“
Filmový štáb natáčal hlboko v kolumbijskom pralese, no našťastie nemusel prežívať útrapy, aké podstúpil Fawcett a jeho muži – od hrozby všadeprítomných jedovatých hadov až po záchvaty horúčky dengue. James Gray: „Ako rodák z New Yorku som sa od štýlu svojho bežného života vzdialil asi najviac, ako to šlo.“ Príbeh natáčal na 35 mm film, pričom nasnímaný materiál posielal tisíce kilometrov na spracovanie a strihanie, a tak jednotlivé výsledky práce videl až s týždenným oneskorením. „Autenticita miest však stála za to a je to na filme vidieť.“
Spisovateľ v divočine
David Grann nielenže čítal Fawcettove denníky, ktoré získal od jeho vnučky, ale rozhodol sa nasledovať Fawcettovu cestu a vydal sa na vlastný prieskum Amazónie. V roku 2005 Grannovo dobrodružstvo v Amazónii zverejnil The New Yorker. „Nad článkom, ktorý mal asi 20.000 slov, som strávil niekoľko mesiacov. Stále som ho prepisoval, znovu a znovu som sa na celú tému pozeral s odstupom a bolo mi vždy ľúto, keď som musel nejaký zážitok vypustiť. Preto som sa rozhodol, že potrebujem viac priestoru, než len 20.000 slov. Potreboval som napísať knihu.“ Štyri roky intenzívnej práce potom priniesli na pulty kníhkupectiev knihu Stratené mesto v Amazónii (2009, 1. vydanie) a stal sa z nej bestseller No.1 (New York Times ju označil za jednu z desiatich najlepších kníh roka). Spoluvlastník produkčnej spoločnosti Plan B Entertainment, Brad Pitt, oslovil Graya, či by nemal záujem adaptovať knihu ako celovečerný film. David Grann: „Keď som prečítal, čo James Gray z mojej knihy vytvoril, bol som nadšený. Myslím, že kniha a film sa navzájom skvele doplňujú.“
Mýtus strateného muža
Hoci Fawcett v roku 1925 zmizol, jeho legenda žila vo fiktívnej podobe, vrátane postavy profesora Challengera z knihy Stratený svet (The Lost World). Sir Arthur Conan Doyle svojho neohrozeného hrdinu stvoril v roku 1912 podľa Fawcetta, s ktorým ho spájalo blízke priateľstvo. Profesor Challenger sa znovu vynoril v roku 1925 v rovnomennom nemom filme a v roku 1960 v snímke Irwina Allena Stratený svet. Doyleova kniha neskôr inšpirovala spisovateľa Michaela Crichtona k napísaniu fenomenálneho Jurského parku, adaptovaného Stevenom Spielbergom (1993). Niektorí sa domnievajú, že Fawcett takisto vytvoril predlohu pre postavu Indianu Jonesa.
David Grann: „Počas poslednej expedície, hľadajúcej mesto Z, písal Fawcett správy, ktoré odovzdával domorodcom z džungle. Tí sa potom vydali do mesta, aby jeho správy boli odoslané prostredníctvom telegrafu.“ Priebežné správy vychádzali v novinách a fascinovali miliónov čitateľov. Všetci sledovali priebeh expedície. Až jedného dňa správy prestali prichádzať. „Ľudia premýšľali, čo sa stalo. Že by Fawcetta natoľko uchvátilo mesto Z, že sa odmietol vrátiť? Zvedavosť ľudí začala budovať legendu. Fawcett prenikal do folklóru, divadelných hier, balád, stávala sa z neho mýtická postava.“
Ktovie, možno Fawcettov mýtus bol satisfakciou za obrovské obete, ktoré ako prieskumník podstúpil. Počas 1. svetovej vojny jeho zrak poškodil útok jedovatého plynu, keď velil práporu vojakov vo Francúzsku. Musel strpieť aj posmech od akademickej komunity v Anglicku. David Grann „Vedecká komunita prepustila Fawcetta ako mierne šialeného. Vzhľadom k rasovým predsudkom ľudia v Anglicku automaticky došli k záveru, že domorodci v Amazónii nie sú schopní vybudovať veľké civilizácie. V osobnom živote Fawcett zaplatil vysokú cenu za sen o stratenom meste. Len zriedka trávil čas s manželkou a deťmi. Charlie Hunnam: „Fawcettova posadnutosť si vyžiadala obrovské obete. Odišiel od rodiny na tri – štyri roky. V podstate ju opustil. A v pralese znášal útrapy bez sťažností, hoci riskoval maláriu či ďalšie nebezpečné choroby. Bol schopný pochodu 18 hodín denne v hroznom počasí a s minimom jedla.“
Tomáš Szmrecsányi
foto Magic Box
Celý článok si prečítate v aprílovom čísle GOLDMAN (2017)