Kedysi šport predstavoval spôsob, ako sa zabaviť, utužiť si zdravie a zároveň posilniť vzťahy v spoločnosti. Éra profesionalizácie ho však zmenila na nepoznanie. Stal sa obrovským biznisom a hračkou v rukách vplyvných oligarchov. Tento vývoj, okrem iného, prináša aj šialené preteky v zbrojení, kedy vlastníci klubov neváhajú za rozdielových hráčov vyplatiť astronomické sumy.
Prvý zaznamenaný prípad spoplatneného prestupu sa datuje do obdobia futbalového praveku, keď v roku 1893 škótsky útočník Willie Groves prestúpil z West Bromwich Albion do Aston Villy za čiastku z dnešného pohľadu celkom úsmevnú: 100 libier. Aj keď túto sumu preženieme vzorcami zohľadňujúcimi infláciu a ďalšie aspekty, dostaneme sa k čiastke súčasných 10.000 libier, čo je vzhľadom na neskoršie hodnoty stále iba miniatúrny zlomok. Mimochodom, tento transfer sa udial osem rokov po tom, ako Anglická futbalová asociácia (FA) zlegalizovala profesionalizáciu futbalových klubov. Prvý veľký míľnik prišiel dvanásť rokov po Grovesovom prestupe, keď Alf Common zo Sunderlandu prestúpil do Middlesbrough – prvýkrát za štvorcifernú sumu (rovných 1.000 libier). Päťciferná suma sa prvýkrát objavila v roku 1928, kedy Arsenal ocenil svoj záujem o Davida Jacka z Boltonu na 10.890 libier.
Prvýkrát za milión
Prvým hráčom mimo Britských ostrovov, ktorý prelomil finančný rekord, sa stal obávaný argentínsky útočník Bernabé Ferreyra, ktorý v drese River Plate nasúkal neuveriteľných 187 gólov v 185 zápasoch. Do slávneho argentínskeho klubu sa dostal z mužstva Tigre za na tú dobu vysokú sumu 23.000 libier (súčasných 1.400.000 libier), o čom svedčí aj odolnosť tohto rekordu, ktorý vydržal 17 rokov (1932 – 1949). Odvtedy už žiaden „finančný rekord“ nevydržal tak dlho… Prvý miliónový transfer sa udial v roku 1975 v podobe prestupu čiperného talianskeho útočníka Giuseppeho Savoldiho z Bologne do Neapolu za 1,2 milióna libier. Nárast cien futbalistov výrazne akceleroval v 80. rokoch. V roku 1982 „božský“ Diego Maradona najprv prestúpil z Boca Juniors do Barcelony za rovné 3 milióny, aby vlastný rekord o dva roky neskôr prekonal prestupom do Neapolu, ktorého hodnota sa vyšplhala až na 5 miliónov. Na výslní sa ohrial tri roky – v roku 1987 ho na čele rebríčka najdrahších hráčov vystriedal zástupca legendárnej generácie holandských Oranjes Ruud Gullit. V 90. rokoch sa potom špici vystriedali mená ako Roberto Baggio, Jean-Pierre Papin (prvý desaťmiliónový hráč), Gianluca Vialli, Gianluigi Lentini a Ronaldo. Fenomenálny Brazílčan najsamprv v roku 1996 prestúpil z PSV Eindhoven do Barcelony za 13,2 milióna, no už po niekoľkých mesiacoch ho z trónu zosadil anglický kanonier Alan Shearer, ktorého presun z Blackburnu do Newcastle vyšiel na 15 miliónov. O služby superstrelca Ronalda sa však po skvelej sezóne v Barce spustil urputný boj, z ktorého napokon vzišiel víťazne milánsky Inter. Lacné to nebolo – 19,5 milióna Brazílčanovi prinavrátilo štatút najdrahšieho hráča planéty. Opäť však nie nadlho, keď mu ho čoskoro vzal jeho reprezentačný kolega Denilson. Jeho prestup zo São Paula do Betisu Sevilla sa však napokon ukázal ako obrovský fail – šikovnému krídelníkovi síce talent nechýbal, jeho hra však často umierala na krásu a efektnosť.
Galacticos
Na prelome tisícročí sa následne zrealizovalo niekoľko tridsaťmiliónových prestupov – Christian Vieri, Hernán Crespo, Luís Figo… Avšak skutočný zlom nastal v roku 2001, kedy Zinedine Zidane prestúpil z Juventusu Turín do Realu Madrid za v tej dobe astronomických 46,6 miliónov libier. Nástupom nového milénia započal „biely balet“ éru Galacticos, charakterizovanú systematickou snahou o angažovanie najväčších hviezd planéty, čo sa im v prípade Zidana, Figa, Beckhama, Ronalda i ďalších podarilo mierou vrchovatou. Razantné pôsobenie kráľovského veľkoklubu na prestupových trhoch a jeho šermovanie čoraz vyššími sumami vyvolávalo vo futbalovej rodine i médiách protichodné reakcie. Mnohí si začali klásť otázku, kam až môže fanatizmus majiteľov v honbe za futbalovými drahokamami zájsť. Na istý čas však hodnota Zidanovho prestupu zostala pomyselným stropom. Uplynulo osem rokov, kým jeho rekord prekonal Brazílčan Kaká prestupom z AC Milána do (ako inak) Realu Madrid za 56 miliónov libier (67 miliónov eur). Ešte v tom istom roku „pusinky“ zosnovali aj ďalší mega prestup, keď k nim z Manchestru United zamieril fenomenálny Cristiano Ronaldo. 94 miliónov eur, ktoré zaňho vedenie klubu obetovalo, vyrazilo dych mnohým, to však stále nebolo všetko… O štyri roky totiž svojej hýčkanej mega hviezde zabezpečili spoluhráča par excellence, waleského draka Garetha Balea. Jeho prestup z Tottenhamu Hotspur znamenal ďalší míľnik futbalových dejín: ako prvý prekonal stomiliónovú hranicu (v eurách). Zahanbiť sa nedal ani Ronaldov predošlý zamestnávateľ z Old Traffordu, ten v roku 2016 siahol hlboko do svojich finančných rezerv, aby káder vystužil jednou z najväčších nádejí francúzskeho i svetového futbalu, stredopoliarom Paulom Pogbom (105 miliónov eur).
Nová éra
Až do tohto momentu bol nárast cien na transferových trhoch (od čias Grovesovho stolibrového prestupu) síce rýchly, ale pomerne rovnomerný a stabilný. O to viac šokoval Neymarov prestup, ktorý v auguste tohto roka pompézne ohlásili predstavitelia ambiciózneho francúzskeho Paríž St. Germain. Neuveriteľná čiastka 222 miliónov eur, za ktorú sa mala hviezda Barcelony a brazílskej reprezentácie sťahovať pod Eiffelovu vežu, doterajší rekord prekonala viac ako dvojnásobne a verejnosť ponechala v nemom úžase. Pre príklad podobného skoku medzi dvoma po sebe nasledujúcimi rekordnými transfermi by sme museli siahnuť poriadne hlboko do minulosti – Ferreyrov prestup v roku 1932 bol až do Neymarovho prípadu posledným, ktorý zdvojnásobil hodnotu predošlého rekordu. Brazílsky diamant je už vo veku 25 rokov ovenčený mnohými titulmi a oceneniami: víťaz Copa Libertadores, dvojnásobný držiteľ španielskeho double, šampión Ligy majstrov, zlatý medailista z OH 2016, historicky štvrtý najlepší strelec v drese Kanárikov – tak vyzerá krátky výpočet tých najdôležitejších. Suma, ktorou ho majitelia parížskeho klubu vykúpili spod barcelonského kontraktu, však aj napriek jeho nesporným kvalitám neprestáva šokovať.
Katarský kapitál
Hoci PSG patrí ku gigantom francúzskeho futbalu, prvé roky nového milénia ho nezastihli v najlepšom rozpoložení: klub sužovali čoraz väčšie finančné patálie, tím sa trápil a zaznamenal značný ústup z pozícií. Všetko sa zmenilo, až keď v roku 2011 katarský investor Oryx Qatar Sports Investments (QSi) kúpil kontrolný balík akcií PSG a na prezidentskú stoličku zasadol Násir Al-Khelaifi. O rok neskôr Katarčania odkúpili aj zvyšné akcie, vďaka čomu sa stali jedinými právoplatnými vlastníkmi. Do tradičného klubu priniesli obrovský kapitál, čím ukončili dekádu finančných suchôt a klub vytiahli z červených čísel. Posun sa okamžite odzrkadlil aj na zlepšenej kvalite kádra. Ten postupne vyšperkovali zvučné mená: Zlatan Ibrahimović, Thiago Silva, Edinson Cavani, David Luiz… a PSG sa s konečnou platnosťou zaradil medzi najväčšie veľkokluby súčasnosti. Domáce trofeje utešene pribúdali, a tak nik sa nemohol čudovať, keď majitelia hrdo ohlásili útok na titul víťaza Ligy majstrov. Klub sa stal suverénne najbohatším v krajine galského kohúta a zaradil sa aj medzi celosvetovo najbohatšie: celkovou odhadovanou hodnotou 814 miliónov eur organizácie figuruje momentálne už na 13. mieste; v tržbách je na tom ešte lepšie, keď s 520 miliónmi okupuje 6. miesto za Manchestrom United, Barcelonou, Realom Madrid, Bayernom Mníchov a Manchestrom City.
Tomáš Bóka
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v októbrovom čísle GOLDMAN (2017)