Rozmach organizovaného zločinu v USA počas minulého storočia je fenoménom, ktorý má stále čo ponúknuť záujemcom o dejiny mafie, ale i politiky. Práve vrcholná politika sa totiž nezaobišla bez zásadného ovplyvňovania rozhodnutí tých najvyšších elít. Znalci pozadia dynastie Kennedyovcov by o tom vedeli siahodlho rozprávať…
Ale všetko po poriadku. Ako sa vlastne taká mladá krajina ako USA stala baštou mocných gangstrov? A kde sa najviac sústredili? Na rozlúštenie hádanky o rozmachu mafiánskych bossov vo veľkých mestách USA musíme zájsť hlbšie do histórie, aj na starý kontinent. To, že baštou „krstných“ otcov sa stalo Taliansko, vie každý. Počiatky organizovaného zločinu reagovali na zmeny v krajine a nikdy nepresiahli hranice Talianska. Dokonca to jej členovia mali aj vo svojich základných stanovách.
Aby sme demaskovali zrod mafie v Taliansku, musíme zájsť do druhej polovice 19. storočia. V Palerme tento pojem zaviedol prefekt mesta Filippo Gualterio. Vtedy sa však v tejto súvislosti viac používal výraz Famiglia, teda Rodina. Mafián bol po ďalšie dekády hodnotený ako človek, ktorý má zmysel pre česť, rodinu a dokáže za všetkých okolností tvrdo presadzovať záujmy vlastnej krvi. Nezastaví sa pred ničím, ani pred vraždou.
Najskôr Camorra
Prísna hierarchia, česť rodiny a jej hlava v podobe „vicarria“ – to bola neapolská Camorra. Táto mafiánska organizácia sa začala formovať ešte skôr, ako sicílska Cosa Nostra. Je však dôležité spoznať jej korene, keďže jej formovanie ovplyvnilo aj južnejšiu a expanzívnejšiu formu organizovaného zločinu, ktorá vznikla na Sicílii. V Camorre sa prvýkrát objavuje pojem capo – zástupca organizácie pre vonkajšie záležitosti . ten zabezpečova, aby sa hlavné myšlienky vicarria dostali do praxe. Zameriaval sa hlavne na to, či podnikatelia (vtedy hlavne roľníci a menší obchodníci) mali s Camorrou zmluvy. Išlo o ľudí, ktorým banky nemohli dávať pôžičky, čo Camorra nikdy neodmietla. Odmenou bola ochrana obchodníka a povinnosťou platba pravidelnej dane. Camorra nepôsobila len v Neapole. Mala základne aj v okolitých mestách Caserta Salerno či Avellino. Mnohí policajní vyšetrovatelia tvrdia, že táto organizácia má také pevné korene, že v týchto mestách pod rúškom tajomstva stále spokojne prežíva. Kupuje si úradníkov, políciu a de facto spolu žijú v symbióze. Nemusí sa expanzívne rozširovať, na svojom území nemá ani konkurenciu, ani nepriateľa vo forme bezúhonného sudcu či kriminalistu. Pôsobí tu 6.000 jej členov, no za nitky ťahajú aj kontakty za morom. V Spojených štátoch sú totiž stovky vplyvných ľudí, ktorí podporujú túto organizáciu dodnes.
Mafia zo Sicílie
Históriu odlivu celých organizovaných mafiánskych skupín do USA má na svedomí predovšetkým mafia zo Sicílie. A to predovšetkým Cosa Nostra (naša vec). S Camorou Sicílčania na území Talianska do konfliktu nikdy neprišli, pretože pôsobili na rôznych územiach. Rozmach sicílskej mafie sa spája s tým istým fenoménom ako v prípade Camorry: za tisíc rokov tyranie rôznych panovníkov od Karola z Anjou až po Viktora Emmanuela Savojského sa jednoducho zabudlo na miestnych obyvateľov, ich potreby a možnosti uplatnenia. Ľudia teda boli nútení postarať sa sami o seba a postupne si vytvárali akési paralelné inštitúcie s vlastnými pravidlami a zákonmi.
Zločin v New Orleanse
Mafiáni v Spojených štátoch sú známi predovšetkým z pôsobenia vo veľkých mestách New York a Chicago. Málo sa však hovorí o fakte, že veľký príbeh krstných otcov v USA začal už koncom 19. storočia v New Orleanse. Totiž v tomto meste bolo vtedy najviac migrantov. Neskôr vlny migrácie presne kopírovali zločinnosť miest, kde sa prisťahovalci z Talianska práve usídlili – New York, St. Louis a Chicago… Ak niekto spomenie mafiu v New Orleans, tamojším miestnym sa hneď vybavia dve rodiny: Matrangovci a Provezanovci. Súrodenci Carlo a Antonio Matrangovci umne ťažili z často využívaného neworleanskeho prístavu a títo prví zločinci s mafiánskymi praktikami v prvej lige zločinu vlastne bohatli na talianskych prisťahovalcoch. Nebolo im cudzie vyberať poplatky aj od chudobných roľníkov či rybárov, ktorí prišli do novej zeme za vidinou aspoň malého zárobku. Vtedy nastala i zmena v rozložení zločineckých rodín za morom.
V Taliansku rôzne mafiánske rodiny proti sebe nijako zvlášť nevystupovali, ale to neplatilo v New Orleans. Tam sa juhotalianska vetva Camorry v podaní rodiny Provezanovcov dostala do otvoreného konfliktu s rodinou Matrangovcov. Keďže sa o priestor pochybného podnikania nechceli medzi sebou deliť, začala krvavá vojna. Prvou obeťou sa stal Giuseppe Matiano, člen klanu Provenzanovcov, ktorého konkurenčná rodina brutálne zavraždila – s hlavou v kotle, popálenou tak, že ho sotva identifikovali. Ďalšieho z Provezanovcov zabili pri prestrelke, keď so svojimi kumpánmi hral poker. To, samozrejme, nemohlo ostať bez odplaty a Provenzanovci zaútočili priamo na Antonia Matranga. Po prepade niekoľkých mužov sa však bossovi neworleanskej mafie nič nestalo. Pri prestrelke jeden z jeho mužov prišiel „iba“ o chodidlo. Po oboch rodinách však už v tej dobe išli nielen konkurenčné klany, ale formovala sa aj policajná jednotka, ktorej velil policajný náčelník David Peter Henessy. Mal to však ťažké – aj do radov neworleanskej polície prenikla korupcia. Zameral sa na Matrangovcov, odhodlane zbieral dôkazy o ich nelegálnej činnosti, no vďaka podplateným spojkám vedela táto mafiánska rodina o jeho každom kroku… A naplánovať vraždu bola pre nich hračka. Keď 15. októbra 1890 prichádzal Henessy domov z porady na policajnej stanici, prepadli ho traja členovia talianskej mafiánskej rodiny. Komisár, ozbrojený iba revolverom, nemal v prestrelke proti upiľovaným brokovniciam žiadnu šancu.
Masaker vo väzení
Po vražde známeho ochrancu zákona sa v meste udiali veci, ktoré vstúpili do histórie. Vražda policajta vyvolala v celej Amerike protitalianske nálady. Polícia v New Orleans zatýkala ľudí ako na bežiacom páse. Často stačilo, že niekto mal taliansku národnosť a podozrivú vizáž. Do väzby sa však dostali aj Charles Matranga a Joe Macheca, ktorých vďaka policajtovi, vydávajúcemu sa za ich spoluväzňa, obvinili z naplánovania vraždy komisára Hennessyho. Bohatá a vplyvná rodina si však mohla dovoliť najlepšieho právnika za veľkou mlákou, a ten zabezpečil oslobodenie od obvinenia. Hoci obaja Matragovci stále zostávali vo väzení, kde čakali na vyriešenie prípadu v kauze iného zločinu, v meste ich oslobodenie spustilo obrovskú vlnu odporu. Ako benzín do ohňa zapôsobil i fakt, že deň po vynesení rozsudku oslavovali talianski prisťahovalci v New Orleans sviatok Umberta I., osloboditeľa Talianska. Množstvo symbolov talianskeho štátu vyprovokovalo obyvateľov a občiansky konflikt naplno vzplanul.
Veľká skupina protestujúcich sa zhromaždila pred radnicou, kde si vypočula prejav miestnych politikov. Neskôr sa rozbesnený dav vydal do väznice s jasným zámerom – preniknúť do komplexu a zabiť oboch členov mafie. A to sa im aj podarilo: Joa Machecu zastrelili a Manuela Polizziho vyviedli von a obesili. Celý konflikt si vyžiadal 16 obetí. Medzi Talianskom a USA sa zo dňa na deň zhoršili politické vzťahy ako nikdy predtým. Prezident Harrison však dokázal po dlhých rokovaniach situáciu upokojiť. Z úst politikov a novinárov sa verejnosť dozvedela, že týmto incidentom sa skončili prejavy talianskej mafie na území USA. No nič nebolo ďalej od pravdy. Expanzia vplyvných mafiánskych rodín na nový kontinent ešte len začínala.
Vo veternom meste
Kým v New Orleanse ohne zločinnosti pohasínali, alebo sa budovali od základov nové, v miliónovom Chicagu sa mafiánske praktiky začínali prejavovať stále častejšie. Chicago už na konci 19. storočia malo milión obyvateľov a v meste pôsobilo viacero mafiánskych pobočiek. Boli však malé, roztrieštené, chýbala im organizácia a poriadok a zločinecké bandy sa tu sústreďovali hlavne na biznis v oblasti hazardu a herní. Tento rozdrobený systém na organizovanú mafiánsku rodinu premenil Jim Colosino. Krstný otec, ktorý vydával príkazy na odstránenie či podplatenie nepohodlných konkurentov i policajtov, si však krvou ruky nešpinil. Na to mal kumpánov a pravú ruku, synovca Johna Torria.
Mafiánska organizácia sa postupne rozrastala okrem talianskych aj o írskych a gréckych prisťahovalcov. Medzi miestnymi ich poznali ako „the Outfit“. Big Jim Colosino zbohatol aj na nevestincoch a získal množstvo peňazí ešte pred dovŕšením 30 rokov. Neskôr sa stal konzervatívnym mafiánom, ktorý si zakladá na tradíciách mafiánskej rodiny a hlavne spôsobe jej živobytia. Rodina v Chicagu bola v prvej štvrtine 20. storočia prepojená aj s rozširujúcim sa newyorským klanom pod vedením Frankieho Yalea. Ten svoju moc stále zvyšoval aj prostredníctvom nových možností zločineckých aktivít. A v roku 1920 sa pre mafiánske rodiny naskytla možnosť ešte viac rozšíriť svoju moc a bohatstvo – paradoxne vďaka republikánom, ktorí sa dostali k moci a presadili tzv. Volsteadov zákon s prohibičnými opatreniami a zákazom konzumovať, predávať a dovážať alkohol po celom území USA. Netrvalo dlho a Amerikou sa prevalila vlna čierneho predaja alkoholu. A z neho mafiánske rodiny bohatli. Jim Colosino tým však nebol vôbec nadšený a odmietol sa na pašovaní alkoholu podieľať. No odmietanie pokroku sa v mafiánskom svete neodpúšťa, a to nakoniec Big Jima stálo život. Na príkaz Frankieho Yalea sa o to postaral Jimov synovec John Torrio, ktorý ho bez okolkov zavraždil.
Torrio sa v Chicagu stal mužom podsvetia číslo jeden. Jeho výstup na trón chicagského zločinu znamenal progres aj pre istého mladého ambiciózneho kriminálnika. Bol ním Al Capone, Torriov mafiánsky učeň a nasledovník, ktorý zakrátko od začlenenia do mafiánskych štruktúr v Chicagu začal žať úspechy. Akási tieňová inštitúcia Cosa Nostra v Amerike sa v meste vetra ujala. Capone sa už v počiatkoch kariéry zločinca vyšvihol, keď za rekordný čas založil nelegálny liehovar, stal sa z neho Torriov tieň a človek na ťažkú, ale dobre hodnotenú prácu. Obom mafiánom rástlo bohatstvo a moc. To pritiahlo pozornosť konkurencie. Tou najväčšou bol írsky mafiánsky boss Dion O´Bannon. Ovládal severné štvrte Chicaga a robil si zálusk aj na štvrť Cicero, ktorá patrila Torriovcom. Zosnoval tak podvod, v ktorom figurovala chicagská polícia. Tá uskutočnila raziu v podniku, kde sa podával nelegálny alkohol. O´Bannon o zásahu vedel, preto previedol vlastníctvo na Torriovo meno. Podcenil však kontakty, ktoré mal kmotor Torrio na polícii – o zrade sa dozvedel od podplateného policajta. Na podnet sicílskej Cossy Nostry O´Bannona popravili v duchu kódexu mafie. Zomrel rukou hlavného kata mafiánskych bossov Frankieho Yalea – zabil ho šiestimi ranami z revolveru potretého cesnakom.
Martin Karlík
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v novembrovom čísle GOLDMAN (2015)