Výsledkom ziskuchtivosti a stádovitosti hudobnej scény sa stala nízka miera invencie a sériová produkcia hudby pochybnej kvality podľa jedného vzorca. Chvalabohu, popritom všetkom máme stále na výber a v záplave tuctových klonov, generovaných mainstreamovým hudobným priemyslom, môžeme natrafiť aj na originálne zjavy, napríklad na holandskú hudobníčku Jenny Evans van der Harten, vedúcu osobnosť skupiny Omnia.
Jenny sa narodila v holandskom mestečku Mijdrecht 20. februára 1980. Odjakživa sa zaujímala o hudbu, už ako päťročná si vydupala lekcie hry na klavíri. Keďže i jej mama sa venovala hudbe, svojej ratolesti vyhovela a podporovala ju. Celé detstvo malej Jenny sa točilo okolo počúvania hudby, hrania, tanca a spevu. Zásadný moment jej života prišiel, keď na sklonku tínedžerského veku začala objavovať keltskú hudbu. Nežný, rozprávkový tón harfy ju natoľko opantal, až si zaumienila, že sa na jednom z najstarších nástrojov naučí hrať. Hudbe sa venovala aj v rámci štúdií, navštevovala konzervatórium v Amsterdame a záujem o harfu ju doviedol až do Írska, kde sa „remeslu“ učila pri slávnej írskej harfistke Janet Harbison. Prvé skúsenosti s hraním naživo získavala po boku skupín Anúna (tradičná írska zborová hudba) a Shantalla (belgická kapela, ktorá hrá írsku hudbu) a potom v roku 2001 vydáva debutový sólový album „Beltaine – Celtic Harp“, ktorému dominuje jemný, citlivý duch jej harfy.
Osudové stretnutie
Napokon v roku 2002 dochádza k osudovému stretnutiu. Jenny na jednom festivale v úlohe sprievodnej tanečnice vypomáha kamarátom zo Shantally, čo vzbudí záujem akéhosi čudného chlapíka s pomaľovanou tvárou, oblečeného v starokeltskom štýle z doby železnej. Anglický gavalier sa predstavuje ako Steve a vychádza najavo, že je členom nezávislého umeleckého zoskupenia Omnia, ktoré sa venuje tematickým predstaveniam z čias Rímskej ríše, ako aj tradičnej galsko-románskej hudbe s autentickými dobovými nástrojmi. Jenny a Steve sa okamžite nalaďujú na spoločnú vlnovú dĺžku – výsledkom je sobáš a Jennin vstup do kapely. Jej príchod predznamenáva ďalší vývoj Omnie: z voľného umeleckého zoskupenia, ktoré sa popri hudbe venovalo rekonštrukcii gladiátorských zápasov či rituálnych obradov z čias Rímskej ríše, sa stala regulárna hudobná skupina. Príchod harfistky so záľubou v tradičnej írskej, škótskej i bretónskej hudbe definoval súčasný zvuk kapely. Omnia ešte raz nahráva svoj album „Sine Missione“ (Bez ľútosti, 2000), ktorý pôvodne vyšiel v nízkom náklade ako súčasť divadelno-umeleckej činnosti skupiny, vystupujúcej predovšetkým v rámci muzeálnych podujatí. Nová edícia „Sine Missione II“ (2002), už obohatená o nové prvky, vychádza tentoraz vo väčšom náklade a pod patronátom Emmuty Records, vydavateľstva zameraného na folk, fantasy a world music.
Pohanský folk
Z dvojice Jenny – Steve sa stáva tvrdé jadro skupiny, určujúce jej ďalší vývoj. Ďalší album, pomenovaný jednoducho „Omnia 3“ (2003), už vychádza ako nezávislý počin, pod vlastnou značkou Zap Productions. Titul „Crone of War“ (2004) naznačuje ďalšie smerovanie, čo dokazuje nové logo i nový zvuk. Koncepcia albumu vychádza z keltskej mytológie, pričom kapela sa snaží zachovať prirodzenú dynamiku a emocionalitu keltskej hudby pomocou autentických nástrojov a minimálnej miery dodatočných úprav. Vydavateľstvo sa medzitým premenúva, rebelantská partička si volí veľavravný názov Pagan Scum Records („pohanská spodina“). Novú éru štartujú experimentálnym live albumom „Live Religion“ (Živé náboženstvo, 2005). Vystúpenie v kostole zaznamenáva jediný mikrofón, vďaka čomu nahrávka získava špecifický zvuk.
Nasledujúca dlhohrajka „Pagan Folk“ (Pohanský folk, 2006) dáva ťažko definovateľnému mystickému mixu v podaní Omnie konečne i verný názov – členovia odvtedy svoju hudbu, zahŕňajúcu najrozličnejšie prvky, nedefinujú inak, ako pagan folk. Fanúšikovia aj odborná verejnosť častujú nahrávku pochvalnými reakciami, objavujú sa i prirovnania k nemeckému darkwave projektu Faun. Kompilácia „Cybershaman“ (Kyberšaman, 2007) ponúka Omniu v novom šate: elektronické a tranceové remixy starších skladieb dokazujú, že mystický „pohanský“ zvuk skupiny znie rovnako dobre v tradičnom akustickom prevedení, ako aj v „upgradovanej“ verzii, s pridanými počítačovými trikmi a samplami.
Zmätení kritici
Ďalší plnohodnotný počin „Alive“ (Nažive, 2007) doplnili exkluzívne ilustrácie od Alana Leeho, ilustrátora pôvodných kníh o Pánovi prsteňov či Hobbitovi a obsahuje úryvky básní od Williama Shakespeara, Edgara Allana Poea či Lewisa Carolla. Skupina následne necháva fanúšikov v očakávaní ďalšieho regulárneho albumu, pričom medzitým vychádzajú aspoň záznamy zo živých vystúpení vo forme CD, DVD, kompilácia „History“ (2007), určená pre americký trh, a napokon výberovka „World of Omnia“ (Svet Omnie, 2009) s remastrovanými staršími skladbami, doplnenými o dve novinky. Po niekoľkých personálnych zmenách prichádza konečne štúdiovka „Wolf Love“ (Vlčia láska, 2010), ktorá v plnej miere demonštruje schopnosť Omnie skombinovať mnohé, na prvý pohľad až nekompatibilné prvky do uceleného diela, zjednoteného ústredným motívom. Tradičný pagan folk dopĺňa zvuk akustickej gitary, piana, ale aj prvky reggae či dokonca rapu. Skupina potvrdzuje svoju univerzálnosť, vysmieva sa všetkým „škatuľkárom“ a odbornú verejnosť, tradične inklinujúcu k jednoznačnému systematizovaniu žánrov, ešte viac mätie.
Na ďalší štúdiový album tentoraz netreba dlho čakať, titul „Musick and Poëtree“ (Hudba a poézia, 2011) vychádza vo forme dvojitého CD. Kým prvý disk „Musick“ obsahuje „klasickú“ Omniu v plnej sile, „Poëtree“ obsahuje sedem skladieb v podaní dvojice Jenny a Steve. Práve podprojekt Stenny (skratka mien vedúcich osobností) namiesto tradičnej živelnosti, divokosti a mytologického tajomna ponúka intímnu a romantickú atmosféru prerobených pesničiek od Nicka Cavea, Marlene Dietrich a ďalších. Paradoxne, až na tomto albume sa po prvýkrát objavuje skladba v holandčine „Het Dorp“.
Bojovníci Zeme
Po ďalšom live albume „Live on Earth“ (Naživo na Zemi, 2012) konečne nasleduje stále aktuálny kúsok „Earth Warrior“ (Bojovník Zeme, 2014). Omnia sa predstavuje v životnej forme, s konceptom svojho patentovaného pohanského folku, dotiahnutým takmer až do dokonalosti. Podmanivé klavírne melódie a klasické vplyvy sa striedajú s prvkami country, hardrocku, bluegrassu, jazzu či reggae, so zreteľnými vplyvmi starých kultúr, od tradičných Keltov cez severoamerických Indiánov až niekde po Balkán. Invenčná partia umelcov ostáva verná svojej tradícii, jej pestrofarebná paleta rôznych štýlov vzniká ako výsledok premysleného súzvuku rozličných akustických nástrojov bez akejkoľvek elektroniky. Po textovej stránke sú ostrejší, ako kedykoľvek predtým, album má silno environmentálny nádych. Ľudskú civilizáciu, predovšetkým však vládnuce „elity“ a priemyselné korporácie, podrobujú dôraznej kritike pre neschopnosť (resp. neochotu) riešiť zásadné ekologické problémy. Stavajú sa na stranu hynúcich druhov, ale aj hospodárskych zvierat, označujúc priestory živočíšnych veľkovýrobcov za „moderné koncentračné tábory“. Poslucháčov vyzývajú, aby sa nebáli postaviť sa proti deštrukcii všetkého živého na tejto planéte. Album sa vymyká „štandardnému formátu“ hudobnému priemyslu: Omnia je divoká, nespútaná, nedáva si servítky pred ústa. Ich posolstvo najlepšie vystihuje krátky úryvok refrénu titulnej skladby albumu „Earth Warrior“, ku ktorej nakrútili aj úspešný vizuálne atraktívny vklip: „Bojujem za prírodu, bojujem za Zem!“
Klip začína ostrým slovným vyjadrením, vystihujúcim antiautoritársky a antikomerčný postoj skupiny: „Upozornenie: Toto video môžete pozerať akokoľvek, ako len chcete, nehrozia vám žiadne penále, ani odňatie slobody, pokiaľ si ho pozriete mimo domova, v stane, na ropnej plošine, v rakete, hocikde… Môžete ho skopírovať na akýkoľvek nosič, môžete si ho dokonca strčiť hore nosom – ak chcete. Toto je stopercentne slobodné umenie, obsahujúce dôležité posolstvo, zabalené v peknej hudbe, preto je určené na voľné šírenie a užívanie… Stanoviská a názory, prezentované pagan-folkovou skupinou Omnia v tomto audiovizuálnom diele sa absolútne zhodujú so stanoviskami a názormi ich vydavateľstva Pagan Scum Records, lebo Omnia nie je skupina zotročených korporátnych prostitútok, zapredaných pre peniaze. Omnia je samosprávna kooperatívna skupina skutočných umelcov a slobodomyseľných hudobníkov, ktorí hovoria presne to, čo chcú, kedy chcú a ako chcú… každý deň! HokaHey!“
Omnia = všetko
Prejav skupiny je neuveriteľne verzatilný a rôznorodý, čo naznačuje už samotný názov Omnia (v latinčine znamená „všetko“). Jej hudba je natoľko rozmanitá, že do seba dokáže absorbovať prvky čohokoľvek mysliteľného. Jedinými nemennými piliermi ich tvorby sa stali inšpirácia tradičnými predkresťanskými európskymi kultúrami a viera v dynamiku ručne vyrábaných ľudových nástrojov. Mnohé pokusy o presné vymedzenie ich štýlu hudby skončili fiaskom. Odborná, ale aj fanúšikovská verejnosť ich najčastejšie zaraďuje do škatuliek ako keltská hudba, world music, etno, medieval, gotická hudba, folk alebo fantasy. Objavujú sa však aj úsmevné bizarnosti typu „akustický metal“ a „gotický rock“. Ideálne je vzdať sa akýchkoľvek pokusov o jednoznačné žánrové zaradenie a jednoducho prijať predstavu skupiny o pagan folku, ktorý viac ako súbor konkrétnych prvkov, predstavujúcich ucelený žáner, stelesňuje prístup k tvorbe – bezhraničný, neobmedzený, schopný zahrnúť „všetko“.
Ďalší výrazný aspekt bezhraničnosti predstavuje otvorenosť voči rozličným kultúrnym vplyvom. V skladbách Omnie môžete počuť angličtinu, írčinu, bretónčinu, fínčinu, nemčinu, švédčinu, latinčinu či hindčinu. V tvorivom procese siahajú hlboko do studnice európskeho predkresťanského dedičstva, občas načrú aj do exotickejších afganských, iránskych alebo indiánskych studníc. Keďže výraznú úlohu v ich tvorbe zohráva aj didgeridoo, dychový nástroj s charakteristickým temným rozvibrovaným zvukom, zastúpenie má aj kultúra pôvodných Austrálčanov. Obľuba starých dychových nástrojov priviedla skupinu aj k tradičnej slovenskej fujare, ktorú v modifikovanej podobe použili v skladbe „Kokopelli“ z aktuálneho albumu.
Jenny, Steve a ostatní členovia skupiny hudbu milujú, je ich životným štýlom, neberú ju ako „súkromný bankomat“ a ostávajú verný pôvodnému účelu hudby: precítiť emócie, vyjadriť ich a umelecky sprostredkovať poslucháčovi. V tvorbe sú absolútne sebestační, všetky hudobné aktivity zastrešujú vlastným vydavateľstvom Pagan Scum Records, fungujúcim ako nezávislý, samosprávny kooperatív. Všetko si robia samostatne, „na kolene“: sami si píšu texty aj hudbu, produkujú, nahrávajú i navrhujú koncertný vizuál. Jedinú výnimku tvorí občasná hudobná či grafická výpomoc od spriaznených umelcov.
Tomáš Bóka
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v októbrovom čísle GOLDMAN (2015)