Milujú britskú hudbu, hoci väčšina členov pochádza z Ameriky. V 90. rokoch sa stali ikonou, zápasili s vnútornými démonmi i medzi sebou. Uhrančivá Škótka a traja americkí hudobní géniovia urobili na hudobnej scéne celkom slušný prievan. Boli takí vzrušujúco čudní, drzí, temní a zároveň prívetiví, že ich nešlo nemilovať. A k tomu odvážni v experimentoch i textoch a dokonale zrelí v produkcii.
Základný kameň kultovej kapely položili v roku 1994 v Madisone (Wisconsin). Niežeby dovtedy o štvorici hudobníkov nebolo počuť, ale až v tomto roku, keď hudobný svet zdrvila správa o smrti Kurta Cobaina, kapela vytvorila stabilnú členskú základňu a začala pripravovať debutový album. A potom to roztočili. Speváčka zo škótskeho Edinburghu Shirley Manson a jej kolegovia Steve Marker (gitara, klávesy), Duke Erikson (basgitara, klávesy, gitara) a Butch Vig (bicie nástroje, perkusie).
Traja frajeri
Najstarším článkom škótsko-americkej formácie je skladateľ, producent a multiinštrumentalista Douglas Elwin Erikson, známy ako Duke (15. január 1951 v Nebraske) a tento charizmatický, trochu zamĺknutý chlapík s briadkou a svojráznym humorom je uznávanou persónou nielen v rámci Garbage, ale stal sa aj vyhľadávaným producentom mnohých ďalších umelcov. Jeho nemenej talentovaný kolega Butch Vig, rodák s Wisconsinu (2. august 1955), vyštudoval tamojšiu univerzitu, sa tiež naplno upísal hudbe a ešte v roku 1984 v Madisone založil vlastné nahrávacie štúdio Smart. V Garbage obsadil post bubeníka, hoci pôvodne hral na bicie aj o štyri roky mladší Steve Marker. Ten sa však v kapele uplatnil ako gitarista a klávesák.
Pri zrode legendy stáli Duke Erikson a Butch Vig, ktorí už mali za sebou bohaté hudobné skúsenosti a pôsobili vo viacerých kapelách, ako Spooner či Fire Town. Keď spojili svoje sily so zvukárom Markerom Stevom, uchytili sa ako šikovní majstri remixov pre kapely U2, Depeche Mode, Nine Inch Nails a House Of Pain. Svojrázny, tak trochu drásavý zvuk, ktorý dávali skladbám, vzbudzoval pozornosť. Aj preto sa rozhodli založiť kapelu, v ktorej by realizovali vlastné hudobné cítenie. Vznikli Garbage (Smeti), lebo vraj tento názov celkom výstižne vyjadroval ich svojráznu tvorbu. Trojica hudobníkov sa však akosi necítila úplná a rozhodli sa prijať medzi seba ženu, ktorá by dodala kapele správne grády.
Osudový 8. apríl
Voľba padla na Shirley Manson. Bol to Marker, ktorému v roku 1994 uhrančivá 28-ročná speváčka padla do oka. Zaujala ho v hudobnom videu na MTV – ešte ako vokalistka škótskej kapely Angelfish. Hudbe sa venovala od detstva, v siedmich rokoch začala hrať na piano a navštevovať hudobnú školu v Edinburghu. Počas detstva a dospievania však červenovláska so zelenými očami zápasila s mnohými problémami. Okúsila šikanu, trpela depresiami, zahrávala sa s omamnými látkami. Zo školy odišla a upísala sa hudbe. V šestnástich začala spievať v rockovej skupine August 1904, no dlho sa v nej neohriala. Vystriedala kapely The Wild Indians, Goodbye Mr. Mackenzie a napokon zakotvila v zostave Angelfish, ktorej sa podarilo trochu zviditeľniť hitom Suffocate Me. Mimochodom, vďaka tomu sa kapela rozpadla – keď členovia Garbage pozvali Shirley na konkurz. Duke, Butch a Steve sa s ňou po prvý raz stretli 8. apríla 1994 v Londýne. „Bolo to katastrofálne,“ spomína charizmatická speváčka na schôdzku s trojicou zrelých hudobníkov, ktorý mali zopár rokov po tridsiatke a vyhranené predstavy. Žiadna láska na prvý pohľad sa nekonala – vôbec si nesadli, práve naopak, vládlo medzi nimi akési pohŕdanie. O ich práci veľa nevedela, ani to, že Vig v roku 1991 produkoval Nirvane najslávnejší album Nevermind. Kapela okolo Kurta Cobaina za ním pricestovala do madisonského Smart Studia a spoločne odviedli kus dobrej práce. To sa však už nikdy nemalo zopakovať. Večer, keď už mali chlapi z Garbage za sebou stretnutie s potenciálnou speváčkou, spolu s celým hudobným svetom sa dozvedeli zdrvujúcu správu: Kurta Cobaina našiel elektrikár v jeho dome s prestrelenou hlavou. Bol to ťažký deň. Po počiatočných rozpakoch však Shirley napokon ponuku Američanov prijala. Dala zbohom Angelfish a pustila sa do nahrávania so skupinou, v ktorej sa veľmi rýchlo stala neodmysliteľnou súčasťou. „Vybrali sme si ju, pretože má úžasný zmysel pre popovú hudbu. Dokáže nielen napísať výnimočné texty, ale šikovná je aj pri nahrávaní či koncertovaní,“ chválil ju neskôr Duke.
Vypustili démonov
Koncom leta 1995 vyšiel debut s jednoduchým názvom Garbage. Obsahoval hity ako Stupid Girl, Only Happy When It Rains a Vow. Ich fúzia popových melódií s alternatívnym rockom, trip-hopom a elektronikou zarezonovala na plnej čiare a prvotina škótsko-americkej kapely sa tešila obrovskému úspechu. Vyžívali sa v experimentovaní, dokázali do skladieb zakomponovať rôzne náhodné zvuky, ktoré pri práci objavili, a tak sa pre ich skladby stali typické rôzne sample, trhané zvuky a slučky. Zaujali aj po textovej stránke a pritom zostali autentickí. Piesne boli akousi spoločnou terapiou a vyrovnávaním sa s osobnými démonmi. „Snažil som sa vysporiadať s temnými témami, ktoré sa môžu vzťahovať aj na iných ľudí,“ priznal Vig. A tak sa v ich songoch poslucháči stretli s rôznymi zvrátenosťami, hedonizmom, voyeurizmom či sebazničujúcimi sklonmi… „Neveríš v strach / neveríš v osud / neveríš v nič / čo nemôžeš zničiť / Ty hlúpe dievča / Ty hlúpe dievča / Všetko, čo si mala, si premárnila,“ spieva Shirley v piesni Stupid Girl, ktorá získala nomináciu na Grammy Award (1997) a nemenej drsne pôsobia slová ďalšieho hitu Vow: „Neviem využiť to, čo nemôžem zneužiť / A nemôžem sa zastaviť, keď dôjde na teba / Vypudil si ma ohňom, ale som späť pri tvojich dverách / Ako Johanka z Arku vracajúca sa pre viac / Skoro som zomrela / Skoro som zomrela / Skoro som zomrela / Prišla som ťa rozrezať / Prišla som ťa zraziť k zemi / Prišla som ťa zhodiť / Prišla som ti roztrhať tvoj malý svet / a rozbiť tvoju dušu…“
Z debutu Garbage sa predalo viac ako štyri milióny nosičov a nahrávka sa dlho držala v hitparádach v Amerike aj vo Veľkej Británii. Vo februári 1996 kapela vyrazila na turné po Severnej Amerike, po ňom predskakovala formácii Smashing Pumpkins, hrala v Európe a zamierila aj na juh Ázie a do Austrálie.
Od vrcholu k úteku
V marci 1997 začala skupina pripravovať druhý album pod pracovným názvom Sad Alcoholic Clowns. A dali si vskutku záležať: experimentovali a hľadali správne ingrediencie, ktorými by nadchli seba i poslucháčov. Podarilo sa. Nahrávka s názvom Version 2.0 vyšla v roku 1998 a zožala veľký úspech. Hitom sa stal hneď prvý singel Push It a jeho bizarný videoklip získal osem nominácií na MTV Video Music Awards. Samotný album získal nominácie na Grammy v kategóriách „Najlepší album“ a „Najlepší rockový album“. Opäť vyrazili na turné a koncom roka 1999 zložili titulnú pieseň k bondovke Jeden svet nestačí. Tento skvelý song bez pochýb patrí k tým najlepším, ktoré sa ku známym filmom o tajnom agentovi Jej Veličenstva nahrali.
O tri roky Garbage vypustili do sveta tretiu štúdiovku Beautiful Garbage, Tej sa však už darilo o čosi menej. Najmä po komerčnej stránke. Hudobný magazín Roling Stones síce dosku zaradil medzi 10 najlepších počinov roku 2001, no poslucháčom to zrejme nestačilo a predajnosť nahrávky oproti predchodcom klesla. Stále však boli v kurze a na podporu Beautiful Garbage vyštartovali na turné, počas ktorého prešli severnú i strednú Ameriku, Európu, Japonsko, Austráliu aj Nový Zéland. Okrem toho predskakovali U2 a No Doubt a zúčastnili sa viacerých rockových festivalov i rozhlasových vysielaní po celom svete. Boli to vyčerpávajúce a fyzicky náročné mesiace. Komplikácie im spôsobili aj zdravotné problémy: Butch Vig ochorel na hepatitídu A, Shirley trpela krčnými problémami, no napokon (aj s náhradníkmi za Viga) koncerty ustáli a začiatkom roku 2003 sa už pustili do písania nového materiálu pre ďalšiu dosku. Prácu však počas leta prerušili, lebo Shirley musela podstúpiť chirurgický zákrok na pravých hlasivkách. No nešlo len o zdravotné problémy, ktoré kapelu na čas rozdelili. Medzi členmi začalo prevládať napätie a viaznuť komunikácia. Vig sa presťahoval do Los Angeles a pôvabná Manson sa vrátila do rodného Škótska. To sa už stihla aj rozviesť s manželom, hercom Eddiem Farrellom, ktorému povedala áno ešte v roku 1996.
Po čase sa Garbage predsa len vrátil k práci a za neutrálne miesto svojho nového pobytu zvolil Los Angeles. V prvej polovici roka 2005 im vyšiel album Bleed Like Me so singlami Why Do You Love Me, Bleed Like Me, Sex Is Not The Enemy a Run Baby Run. V skladbách znelo viac gitár i bicích a rozhodne nie na škodu. „Týmto albumom sa viac obzeráme dozadu a vracia nás to k prvotným zvukom: gitary, basa, bicie a Shirleyin hlas,“ komentoval nahrávku Vig.
Členovia kapely však stále neboli vo svojej koži. V auguste zrušili októbrové koncerty vo Francúzsku, Belgicku a Spojenom Kráľovstve a vydali vyhlásenie, že „skupina je preťažená“. Turné ukončili 1. októbra v Austrálii a urobili si pauzu. Na dobu neurčitú.
Monika Klimáčková
foto Universal Music, Sita, BB Gun Press, archív
Celý článok si prečítate v GOLDMAN Best of 20 Years (2022)