Legenda Crips
Nekompromisných vládcov losangeleských štvrtí, o ktorých rivalite kolujú legendy, preslávili mnohé filmy, hip-hopová kultúra i značná medializácia. Nič z toho sa však nevyrovná surovej, neprikrášlenej realite ulíc amerických černošských get, pokropených krvou obetí dlhotrvajúceho konfliktu medzi znepriatelenými gangmi Bloods a Crips.
Korene gangu Crips siahajú do konca 60. rokov minulého storočia, pohnutého obdobia, poznačeného emancipačnými snahami černošských hnutí a zvýšeného napätia medzi väčšinovým a menšinovým obyvateľstvom. Gang pôvodne vznikol ako voľné spojenectvo dvoch menších gangov – jeden viedol Raymond Washington a druhý Stanley „Tookie“ Williams.
Mládežnícke gangy
Oblasťou ich pôsobenia sa stala chudobná, extrémne husto zaľudnená štvrť Watts v Los Angeles, s dominujúcim hispánskym a afroamerickým obyvateľstvom. Zvýšeným výskytom kriminality a násilia sa vyznačovali najmä tri výstavby, ktoré sa spoločne označovali ako Bricks. Lúpežné prepadnutia, pouličné násilnosti, výtržnosti a krádeže tam boli na dennom poriadku. Ani stredoškolák Raymond sa nevyhol bludnému kruhu násilností, keď zapadol do čoraz agresívnejších pouličných kruhov. S dovtedy dominujúcimi pouličnými gangmi sa síce účinne vysporiadali emancipačné hnutia ako Čierni panteri (mnohí zo starších gangstrov sa zriekli svojej kriminálnej dráhy, aby sa zapojili do hnutia), uvoľnené miesto však čoskoro zaujala nastupujúca generácia tínedžerských gangstrov. Raymond začínal ako pätnásťročný v pouličnom gangu The Avenues. Po roztržke s vodcom ho však čoskoro opustil, aby následne založil konkurenčnú odnož Baby Avenues, ktorá sa neskôr premenovala na Avenue Cribs. A vďaka svojim bitkárskym vlohám si získaval čoraz väčší rešpekt na ulici, pričom rástlo aj renomé samotnej skupiny.
Tookieho nástup
Cesta „Tookieho“ Williamsa sa príliš nelíšila. Narodil sa chudobnému sedemnásťročnému dievčaťu, ktoré partner čoskoro opustil. Keď mal šesť rokov, presťahovali sa z Louisiany do Los Angeles, kde jeho matka vykonávala viacero povolaní, aby mohla platiť prenájom dvojizbového bytu a uživiť syna. Aj preto väčšinu času Tookie trávil na ulici, kde si dlhú chvíľu krátil rozličnými výtržnosťami. Bezcieľne sa potuloval po okolí, vyhľadával opustené domy, kde trávil čas v spoločnosti starších narkomanov či gamblerov, prevádzkujúcich psie zápasy. Po zápasoch však často nasledoval aj „prídavok“ v podobe zápasov medzi chlapcami a čoskoro sa ich začal zúčastňovať aj dvanásťročný Tookie. Za víťazné zápasy inkasoval províziu z peňazí, ktoré získal pre tých, ktorí naňho stavili. Zároveň sa však stal vďačným terčom o niečo starších uličníkov. Kým dosiahol tínedžerský vek, bol už obávaným pouličným bitkárom. Pre agresívne prejavy ho však opakovane vyhadzovali zo stredných škôl a vystriedal ich hneď niekoľko. Namiesto školských lavíc tak trávil čoraz viac času v záchytnom centre pre maloletých kriminálnikov. Chýr o obávanom bitkárovi sa čoskoro dostal i do uší vodcov menších pouličných gangov, a tak keď mal pätnásť, zlanáril ho „Doc“ Archie do svojej partie. Takmer okamžite sa však jej nepísaným lídrom stal ctižiadostivý Tookie. Keď ho v roku 1969 zatkli za krádež auta, odsúdili ho na dva roky v polepšovni. Tam prvýkrát pričuchol ku kulturistike a ohromnú porciu času potom trávil v posilňovni. V jeho hlave sa však veľa nezmenilo: keď sa ho pred prepustením pýtali na jeho ďalšie plány, vraj iba stroho odvrkol: „Budem lídrom najväčšieho gangu sveta.“
Obávaná aliancia
K osudovému stretnutiu oboch potenciálnych lídrov došlo v roku 1971. Obaja vtedy mali iba sedemnásť rokov. A obaja pochádzali z losangelskej oblasti South Central, mali však podelené časti: Raymond pôsobil vo východnej a Tookie v západnej. Raymondovi na Tookiem imponovala jeho neohrozenosť a odvaha, on zasa na oplátku – vo svetle svojej novej záľuby v bodybuildingu – ocenil Raymondovu impozantnú muskulatúru, upútal ho však aj štýl obliekania, podobný štýlu jeho skupiny: oba gangy nosili kožené bundy, tesné rifle a traky. Stretnutie dalo vzniknúť voľnej aliancii Crips, pričom spojenie dvoch obávaných postáv vyvolalo rešpekt naprieč celou zločineckou scénou. Hoci pôvodným poslaním gangu mala byť podľa neskorších slov oboch vodcov ochrana vlastných ulíc pred čoraz agresívnejšími gangmi zo susedstva, ako aj pred policajnou brutalitou, defenzíva čoskoro prerástla do expanzívnej ofenzívy.
Tookie si na toto obdobie po rokoch zaspomínal: „Začali sme – teda aspoň môj úmysel bol taký – ako organizácia, ktorá mala dať najavo všetkým susedným gangom, že si vieme spraviť vo vlastnej štvrti poriadok a zbaviť sa všetkých tých gangov. Ale úplne som sa mýlil. Napokon sme sa rozvinuli do podoby monštra, proti ktorému sme pôvodne chceli bojovať.“ Skupina, ktorá mala pôvodne slúžiť ako akási svojpomocná domobrana, sa premenila na obraz svojich nepriateľov. Konkurenčné gangy sa čoskoro vzdali možnosti otvoreného boja o teritórium a podriadili sa. Crips sa tak efektívne prehupli do fázy pohlcovania menších gangov a ich začleňovania do vlastných štruktúr. Vytvorili sa jednotlivé organizačné zložky, nazývané „sets“, z ktorých sa vykryštalizovali napríklad Garden Crips, Eastside Crips či Westside Crips. Započali aj mimoriadne násilnú kampaň na získavanie nových regrútov z černošských štvrtí, pričom často šlo o dohodnuté bitky s lídrami lokálnych gangov, v ktorých šlo o definovanie vzťahu nadradenosti a podradenosti. Takýmto spôsobom získali množstvo nových členov. Poniektorí sa však odmietli podriadiť a z nich sa neskôr vyprofilovalo jadro neskoršej obávanej konkurencie Bloods. Svoju oblasť záujmu okrem bežných lúpeží či rabovačiek čoskoro rozšírili aj o obchod s narkotikami.
Prvé stretnutie s Arniem
Horšie časy nastali, keď Raymonda v roku 1973 zatkla polícia za lúpež a následne si odsedel päť rokov. Tookieho zasa v roku 1976 počas venčenia psa zasypali rivali z Bloods spŕškou guliek z okoloidúceho auta (tzv. drive-by shooting) a hoci sa mu podarilo streľbe úspešne vyhnúť, pri zoskoku z vyvýšeniny si vážne poranil obe nohy. Prvé vyhliadky neboli ružové, hrozilo, že už nikdy nebude môcť chodiť. Napokon sa však vďaka intenzívnej ročnej regenerácii zo zranenia vystrábil. V tom istom roku mu zomrela milovaná babka, pre jeho aktivity v gangu mu znemožnili účasť na kulturistickej súťaži a napokon prišiel aj o svoje civilné zamestnanie asistenta v detskom domove kvôli výčinom jeho zverencov. Problémy sa ešte viac prehĺbili, keď zvýšil svoje užívanie halucinogénnych drog. Jediný svetlejší moment do temného obdobia vnieslo stretnutie s jeho vzorom, úradujúcim šampiónom Mr. Olympia, Arnoldom Schwarzeneggerom, ktorý pri prechádzke na pláži Venice (Santa Monica) okamžite spozornel pri pohľade na Tookieho neuveriteľne vyvinuté paže. Gangster s vrodenými vlohami na kulturistiku ešte nemohol tušiť, že práve Arnie sa mu o tri dekády neskôr stane osudným…
Raymondova smrť
Krušné chvíle zažíval i Raymond. Vo väzbe čelil agresie zo strany mnohých väzňov, ktorí ho vinili zo smrti svojich blízkych. Na expanziu Crips zároveň s obrovskou nevôľou hľadeli aj obávané väzenské gangy Black Guerilla Family či Black Muslims. Po prepustení z výkonu trestu mu ďalšie vrásky pridal stav, v akom sa gang medzitým ocitol – jednotlivé skupiny boli rozhádané, napätie medzi Crips a Bloods eskalovalo a namiesto pouličných bitiek sa na riešenie konfliktov čoraz viac používali strelné zbrane. Rozčarovaný Raymond sa stával čoraz pasívnejším, čím naznačoval snahu o zanechať životný štýl gangstra. To však vnútorný morálny kódex neumožňoval: odmenou bola smrteľná guľka z pristaveného auta, ktorá ho zasiahla na rohu jednej z ulíc. Dátum pohrebu pripadol presne na deň jeho nedožitých 26. narodenín (písal sa rok 1979). Indície nasvedčovali, že Raymonda popravili vlastní ľudia, vraždu sa však objasniť nepodarilo.
Tomáš Bóka
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v septembrovom čísle GOLDMAN (2016)