Najrýchlejší v divočine
Slovensko sa nemôže pochváliť najväčšími zvieratami sveta. Žiadne slony, nosorožce či hrochy u nás nežijú. Nevadí. Pochváliť sa môže čímsi iným. A to dvojicou najrýchlejších zvierat. Pravda, tieto tvory nežijú len u nás.
Nemáme na mysli dvojicu patriacu medzi najrýchlejšie živočíchy na svete, ale tvory, ktoré v pomyselnom rebríčku rýchlosti so značným odstupom obsadzujú prvú a druhú priečku. Uhádnete, ktoré? Nie, nejde o žiadneho cicavca. A ako ste si určite správne domysleli, ani o obojživelníka, rybu či jaštericu. Neohrozenými kráľmi rýchleho pohybu sú operenci. Paradoxne, hoci sa za jednoznačného kráľa rýchlosti považuje jeden z nich, v skutočnosti sú rozdiely medzi nimi nevýrazné.
Živé torpédo
Rekordérom je s najväčšou pravdepodobnosťou sokol sťahovavý. Tento vo viacerých poddruhoch celosvetovo rozšírený tvor patrí medzi menšie až stredne veľké dravce. Jeho rozpätie krídel dosahuje 70 – 120 cm, pričom väčšie sú samice (o tretinu, a u niektorých poddruhov až o polovicu). Ba čo viac, veľké samice môžu vážiť až päťkrát viac, ako malé samce (1.500 g vs 300 g). Meno tvora je mierne zavádzajúce. Sokoly sťahovavé len zriedka počas zimy migrujú do teplých krajín. Pravidelne tak robia len populácie obývajúce Arktídu. Ledaže by sa „sťahovaním“ myslelo čoraz výraznejšie zastúpenie druhu v mestskom prostredí. Okrem hôr a riečnych údolí mu totiž učaroval aj mestský život.
Sokol sťahovavý je najrýchlejší živočích na planéte. Počas lovu najprv vystúpi do veľkej výšky a potom sa pustí strmhlav dolu v ústrety potenciálnej koristi. Vrazí do nej na spôsob živého torpéda v rýchlosti viac ako 320 km/h. Pravda, zrážka s trupom by vážne zranila aj samotného sokola. Vták preto vráža do krídel obetí. Riziko pre dravca nepredstavuje len samotná zrážka s trupom koristi. Tlak vzduchu by mu mohol vážne poškodiť pľúca (vtáky majú na rozdiel od cicavcov iba malé, neflexibilné pľúca, hlavnú „prácu“ pri dýchaní odvádzajú rozsiahle vaky na ne napojené). Pri strmhlavom torpédovaní preto silný vzdušný prúd od nozdier odvádzajú drobné kostené hrbolčeky. Vzdušný prúd by mohol poškodiť aj oči, v tomto prípade mu zraniteľné miesto chránia tretie očné viečka, ktoré priebežne zvlhčujú buľvy roztieraním sĺz a odstraňujú nečistoty. Vďaka tomu sokol nemusí zatvárať oči a torpédovať poslepiačky.
Často uvádzaná rýchlosť 320 km/h nepredstavuje hornú hranicu jeho schopností. V roku 2005 sa pri jednom sokolovi podarilo zaznamenať rýchlosť ohromných 389 km/h. A ani to nemusí byť jeho limitom. Modelovanie fyzikálnej stránky letu teoretického „ideálneho sokola“ ukázalo, že v nízkej nadmorskej výške by horná hranica rýchlosti mala predstavovať cca 400 km/h a pri vysokých nadmorských výškach neuveriteľných 625 km/h.
Šikovný lovec
Na druhom mieste skončil operenec známejší viac majestátnosťou, ako rýchlym pohybom. Orol skalný. Tento vták s impozantným, vražedným zobákom a pazúrmi, ktoré evokujú spomienku na jeho predkov z radov mäsožravých dinosaurov (velociraptor) môže dosahovať hmotnosť až 7 kg a rozpätie krídel vyše 230 cm. Je šikovný lovec a skolí aj korisť s dvoj- až trojnásobnou váhou. Na Slovensku žije približne 250 jedincov. Počas letu napriek svojej veľkosti pôsobí veľmi ľahko a elegantne. A bez väčších problémov dosiahne rýchlosť takmer 200 km/h. A to nehovoríme o strmhlavom vrhaní sa na korisť. Hoci sa mu v tomto smere venuje menej pozornosti ako sokolovi sťahovavému, keď sa so stiahnutými krídlami rúti v ústrety obeti, dosahuje rýchlosť 240 – 320 km/h. Podľa niektorých výskumníkov sa v rýchlosti nielen vyrovná sokolovi sťahovavému, ale možno dokáže dosiahnuť ešte vyššiu rýchlosť.
Tromfne suchozemcov
Vynechajme v našom pomyselnom rebríčku priečky, ktoré obsadzujú operenci a narazíme na ďalšie prekvapenie: najrýchlejší obyvateľ mora tromfne najrýchlejšieho suchozemca, a to superrýchla ryba marlin čierny (Istiompax indica). Nejde o žiadneho drobca. Veľké exempláre môžu merať 5 m a vážiť takmer 800 kg. Na prvý pohľad vyzerá ako mečiar (ryba), jeho horná čeľusť premenená na bodák však dosahuje kratšiu dĺžku. Obvykle loví iné ryby, kôrovce či hlavonožce a kvôli veľkosti a charakteristickému vzhľadu patrí k obľúbeným úlovkom rybárov. Keďže sa zdržiava v blízkosti pevnín a koralových útesov (no nie ďaleko na otvorenom oceáne), rybárom prácu výraznejšie nesťažuje. Práve im vďačíme za zistenie, ako rýchlo sa dokáže pohybovať. Z tempa, akým odvíjajú vlasce udíc, vyplýva, že pri plávaní dokáže vyvinúť rýchlosť takmer 130 km/h.
Príbuzenstvo
U mnohých zvierat sa podarilo zaznamenať podstatne vyššiu rýchlosť pohybu, než sa im v populárnych knihách, dokumentárnych filmoch či časopisoch prisudzuje. Tak napríklad levy a antilopy gnu (pakone) dokážu vyvinúť rýchlosť až 80 km/h. A hoci sa napríklad často spomína, že pštros dokáže bežať rýchlosťou 70 km/h, v skutočnosti dosiahne rýchlosť až takmer 100 km/h, a tak po gepardovi je druhým najrýchlejším tvorom na pevnej zemi. Samotný gepard, celkovo 11. najrýchlejšie zviera na svete (po deviatich vtákoch a jednej rybe), kedysi rozšírený od Juhoafrickej republiky až po Indiu, dnes prežíva len v Iráne (posledných 70 jedincov) a subsaharskej Afrike. Nie je príbuzný žiadnej inej veľkej mačke, ktorá obýva Euráziu alebo Afriku. Jeho najbližších žijúcich príbuzných nájdeme v Amerike. Ide o pumu a juho- a centrálnoamerickú mačku jaguarundi, ktorá je o čosi väčšia, ako divokí príbuzní mačky domácej (váži 4 až 9 kg).
Medzi mačkovitými šelmami je gepard nápadný pomerne malou hlavou, štíhlym, pretiahnutým telom s dlhými končatinami a len čiastočne zatiahnuteľnými pazúrmi. Pri love sa snaží dobehnúť korisť (antilopy, zajace…) a nejde im po krku, ale najprv ich, takpovediac, potkne. Keďže pri svojej špecializácii na lov rýchlej koristi obetoval všetko cieľu, aby sa stal skvelým šprintérom, nie je dostatočné statný, aby si ulovenú korisť ochránil pred inými veľkými predátormi…
Dušan Valent
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v marcovom čísle GOLDMAN (2016)