Krvilačný vták
Vo svete mytologických bytostí a príšer rôznych regiónov sveta často narazíme na postavu vtáka, ktorý vládne na nebesiach a riadi poveternostné podmienky. Do skupiny búrkových vtákov patrí aj Impundulu, juhoafrická verzia tohto mýtu. Od svojich majestátnych súkmeňovcov z celého sveta sa však podstatne líši – dal sa do služieb čiernej mágie a nedokáže ukojiť svoj smäd po krvi.
Zmienky o vtákovi Impundulu by sme našli v najrozličnejších odnožiach lokálnych mytológií juhoafrických kmeňov, pričom najdôležitejšiu úlohu zohráva v povedačkách kmeňov Zulu, Xhosa a Pondo. Tento (v preklade) „hromový vták“ má však aj iné, alternatívne pomenovania – Thekwane, Izulu. Jeho najvýraznejší rys sa prejavuje vlastnosťou, že sa stal akýmsi „prienikom“, v ktorom sa stretáva viacero atribútov, bežne spájaných s množstvom rozdielnych mytologických kreatúr po celom svete – ale zriedkakedy naraz. Totiž popri svojej ústrednej vlastnosti (vládca búrok, hromov a bleskov) oplýva aj krvilačnosťou typickou skôr pre upírov či podriadenosťou voči mocným mágom.
Hromy a blesky
Miestni obyvatelia veria predstave, že hromy a blesky produkuje práve Impundulu – keď svoj hnev mení na blesky pomocou krídel a obrovských zahnutých pazúrov. Lokálne legendy ho zároveň spájajú so šamanskými a čarodejníckymi praktikami – miestni šamani ho vraj dokonale ovládajú a dokážu ho kedykoľvek zneužiť vo svoj prospech, napríklad na potrestanie nepriateľa. Z toho dôvodu ho často zobrazujú ako spoločníka mocných čarodejov (podobne ako trebárs mačku v prípade európskych predstáv o čarodejniciach). Niektorí obyvatelia sa zaprisahávajú, že Impundula videli na chrbte hyeny, čím podávajú ďalší „dôkaz“ o jeho spojení s čarodejníkmi (miestni šamani sa podľa legiend dokážu premeniť na hyeny). Keďže Impundulu nedokáže ukojiť svoj smäd po krvi, neváha využiť akékoľvek prostriedky v záujme toho, aby sa dostal k čerstvej zvieracej či ľudskej krvi. Vďaka mágii sa dokáže premeniť na šarmantného mladého muža, do ktorého sa zahľadí každá žena – a keď odhalí jeho skutočnú, démonickú identitu, už zväčša býva neskoro…
Ohnivé perie
Spôsoby zobrazenia hromového vtáka sa rôznia: niekedy ho zvečňujú ako obrovského čiernobieleho dravca veľkosti dospelého človeka, podľa iných tvrdení má pestrofarebné perie a ohnivočervený zobák, chvost a nohy. Podľa legendy zdroj jeho magickej moci predstavuje podkožný tuk, ktorý vták rozpaľuje do červena a posiela na Zem vo forme bleskov. Hovorí sa, že keď blesk zasiahne zem, v priehlbine sa vytvorí hniezdo plné vajíčok s novými potomkami. Impundulovi sa pripisuje obrovská moc či dokonca nesmrteľnosť (ďalšia podobnosť s upírmi) – žije teda dlhšie, ako jeho pán, ale svoje služby zakaždým ponúkne dedičovi magických privilégií, ďalšiemu zo šamanskej línie. Paradoxne, práve oheň predstavuje jediný živel, ktorým možno inak nesmrteľného a nepremožiteľného vtáka pokoriť. Kde nepomôžu výstrely, bodnutia ani jed, bohato poslúžia plamene.
Tomáš Bóka
ilustrácia Michal Šumichrast
Celý článok si prečítate v aprílovom čísle GOLDMAN (2016)