Ku klasickým cestovateľským mýtom patrí aj predstava, že výlet na Bali je luxus. V skutočnosti ide o jednu z najlacnejších destinácií pre našinca, pričom najdrahšiu položku tvorí letenka. Napokon, svetovú slávu priniesli tomuto ostrovu hippies, a tí mali vždy hlboko do vrecka.
Hippies sa na Bali presunuli z Indie, keďže tu našli ešte silnejšiu spiritualitu, príjemnejšie podnebie a žiadne otrasné pohľady na biedu či špinu indických ulíc. Bali som navštívil dvakrát – s odstupom dvadsiatich rokov… Letisko Gusti Ngourah Rai pri Denpasare, hlavnom meste ostrova, si pamätám, ako jednu z najfrekventovanejších z dovolenkových destinácií v sezóne. Dnes vás privíta nádherne rekonštruovaný letiskový komplex, kde moderné služby skĺbili s architektúrou rešpektujúcou tradíciu. Pozoruhodné je, že takmer nik z predavačov v množstve nových stánkov nevie anglicky. Zato toalety majú nielen čisté, ale aj voňavé vďaka čerstvo aranžovaným kvetinovým košom. Ak vás v Las Vegas na letisku víta cinkanie hracích automatov, tu vás víta tichá krása kvetín. Atakisto aj v každom hoteli. V tých vždy kladú dôraz na pestrú, bohatú zeleň a rozkvitnuté stromy.
Denpasar
Mesto sa obrovsky rozrástlo, ale kontinuálne, bez drastických premien, takže takmer nevidieť opustené budovy a má veľmi peknú, funkčnú a zároveň štýlovú architektúru. Užijete si ju najmä v hoteloch, sú vzdušné (vestibuly nemajú vstupné dvere) a nápadito kombinujú účelnosť s pohodlím. Ku každému patrí bazén či celý komplex bazénov, čo oceníte, najmä keď zistíte, že na pláži po väčšinu dňa panuje až neznesiteľná páľava. Chladivý tieň pri bazéne spríjemňuje pohotová obsluha.
Kuta bola pôvodne rybárska osada, vzdialená niekoľko kilometrov od Denpasaru, ktorý si pamätám ešte ako ospalé mestečko. Dnes je to už živá metropola, čo Kutu pohltila ako svoju exkluzívnu zábavnú štvrť. Tu sú sústredné hotely s plážami vhodnými na surfovanie. Ďalej na východ, v oblasti zvanej Sanur je more pokojnejšie a vhodnejšie na potápanie. Za desaťročia rozvíjania turizmu postavili pri plážach toľko hotelov, že na nové už neostalo miesta. No začali ich spolu s bazénmi stavať na periférii, uprostred ryžových políčok. Aj preto vás v ktoromkoľvek z nich ráno zobudí kikiríkanie kohútov. Zo živých tvorov tu však takmer neuvidíte žiadne psy, ani mačky. Poteší aj minimum hmyzu na rozdiel od iných tropických destinácií.
V Denpasare vás zrejme zaskočí hektická miestna doprava, kde dominujú skútre. Neuvidíte tu takmer žiadny bicykel, čo bol pred dvadsiatimi rokmi ideálny dopravný prostriedok na výlety do okolia Kuty. Dnes by ste s ním zažili adrenalínovú jazdu, jazdí sa totiž vľavo a štýlom „ako šarkan“. Mimochodom, skoro všetky autá a motorky sú japonskej produkcie. O prosperite miestnych vďaka turizmu hovorí aj fakt, že v rodine je obvykle toľko skútrov a motoriek, koľko má dospelých členov. To aj kvôli poruchám, lebo na opravy si tu nepotrpia, preto takmer nevidíte autoopravovne. Kvôli dopravným zápcham odporúčam výlety po ostrove začať skoro ráno a vracať sa skoro poobede, keď ešte nevrcholí dopravná špička.
Výlety po ostrove
Denpasar sa rozrástol tak, že sa zlieva s okolitými dedinami, krajinu teda uvidíte snáď až po hodine jazdy. Všetky príjazdové cesty do hlavného mesta lemujú obchodíky, najmä s množstvom sošiek z čiernej lávy. Ich prosperitu pochopíte, keď sa dostanete do dedín. Nikde na svete nie je toľko chrámov, ako na Bali. Stoja doslova na každom kroku, keďže miestny hinduizmus vyžaduje stavbu chrámov pre každú rodinu s domom. Sú pozoruhodne rozľahlé, tvoria dokonca väčšiu časť dedinskej usadlosti. Každú rodinnú svätyňu zdobia sochy zväčša z čiernej lávy, a tie sa dajú kúpiť v spomenutých stovkách obchodov popri ceste. Niektoré rodinné klany stavajú klanové chrámy a každá dedina má ešte minimálne tri: pre Brahmu, Šivu a Višnu. Navyše, budujú špeciálne chrámy pre farmárov, obchodníkov a iné profesie. Preto Bali nazývajú Ostrov tisíca chrámov. V každej dedine majú kňaza, ale nie v našom ponímaní, ide totiž o vyvoleného člena dedinskej komunity, ktorý má laických pomocníkov, čo sa starajú o obety denne či príležitostne. On sám funguje len raz za lunárny rok, teda každých 210 dní (na Bali je relatívne ľahko byť storočný…).
Takmer na každom kroku, v mestách pred obchodíkmi i reštauráciami či na chodníčkoch v hotelových komplexoch, zakopávate o obetné misky z bambusových listov, ktoré domáci napĺňajú ryžou, koláčikmi a kvetmi, ba najnovšie si to zľahčujú a vkladajú aj čokoládové tyčinky z obchodu alebo džúsiky v tetra-obale. Ak sú položené na zemi, patria zlým duchom, na oltári stoja zasa misky pre tých dobrých. V niektorých dedinách zažijete slávnosti s obetovaním práve, keď idete okolo – lunárny rok tu totiž rátajú vždy zvlášť pre každý chrám odo dňa jeho dokončenia. Celý ostrov tak žije prakticky v permanentných náboženských oslavách. Indonézia akceptuje šesť náboženstiev – prevažujú vyznávači islamu, nasledujú hinduisti, katolíci, budhisti, protestanti a konfuciáni. Nový rok je štátnym sviatkom na trikrát: čínsky, kresťanský a moslimský.
Pre zachovanie najstaršej dedinskej architektúry postavili na Bali nádherný skanzen. Moderne a veľkoryso riešený, so všetkými službami vrátane reštaurácie (len pivo si tu nedávajte, je najdrahšie na ostrove), s domami aj z iných častí Indonézie. Niektoré majú autentických obyvateľov, čo predvádzajú (a hlavne predávajú) ručné práce.
Tanah Lot
Chrám Tanah Lot na morskom ostrohu (prílivom sa stáva ostrovčekom a s odlivom sa spája s pevninou ako francúzsky St. Michael) sa stal symbolom Bali a nájdete ho v každom prospekte. Pamätám si ho ako povznášajúco spirituálne miesto, no dnes sa premenil na chrám konzumu. Útes oproti chrámu obsypali reštaurácie a ponúkajú výhľad na západ slnka kombinovaný so siluetou chrámu. Čas do každodenného západu ľudia trávi brodením v plytkej morskej vode pred chrámom a robia si selfie. Spiritualitu nahradila selfie-kultúra… Miestna nevesta v bielom s dlhým závojom neúnavne pózuje objednaným fotografom (pridávajú sa aj turisti), kým mladoženích rezignovane asistuje. Nové poltopánky mu už celkom premočila morská voda, ale to zjavne nie je to najhoršie, čo ho v manželstve s ráznou polovičkou čaká. Samozrejme, výnimočné miesto priťahuje aj romantikov. Stretli sme tu pozoruhodný paneurópsky pár Bielorusky s Holanďanom, ktorí prišli na sedemdňový výlet. Aj ich zaujal jediný originálny miestny bufetík so zdomácnenými cibetkami (šelmičky veľkosti mačiek) a dvomi veľkými netopiermi, pospávajúcimi na konároch nad stolíkmi. Západ slnka oznamuje megafón. Oproti chrámu na útese postavili golfové ihrisko…
Čestný obchod
Do chrámu na ostrohu vás, pochopiteľne, nepustia. Dostanú sa tam len miestni v národných krojoch s obetami. Na návštevu veľkochrámu obklopeného vodnou sa teda vydajte na okraj Denpasaru vo štvrti Mengwi. Taman Ayun má tri časti. Prvé nádvorie patrí kohútím zápasom (na tie sa nevsádza), druhé nádvorie slúži na oddych a prípravu na obetovanie. Na tretie sa dostanú len domorodci, aby odovzdali obety. Chrám Uluwatu stojí na rovnakom útese 70 metrov nad oceánom, oproti ktorému stojí Tanah Lot. Má to byť posledné vrcholné dielo ich budovateľa zo šiestich hlavných chrámov, ale neponúka až taký zážitok, lebo stavba je maličká a cez zatvorenú bránku sa nedostanete až k nej. Oveľa zaujímavejšie sú pohľady z útesu. A miestne opice – zlodejský gang dobre zohraný s milou domorodkou. Mimoriadne šikovné opice kradnú turistom hlavne čapice a okuliare a tá žena sa živí „dohodou“ s nimi, keďže im za ukradnuté veci ponúka ovocie. Opice ochotne zahodia svoju korisť a turisti žene vďačne zaplatia za sprostredkovanie „čestného obchodu“. Niekedy sa však žena omešká… a opice zo zlosti okuliare rozhryzú a čapice roztrhajú. Tak sami zvážte, či sa chcete zúčastniť tejto turistickej rulety. Riešenie je prosté: neberte si okuliare (takže vlastne neuvidíte), ani čiapky či klobúky (takže vám bude pražiť slnko na hlavu). Mňa tam už druhýkrát nedostanú. A to som o nič vecné neprišiel…
Gustav Murín
foto Gustav Murín
Celý článok si prečítate v júnovom čísle GOLDMAN (2016)