Príšera z morských hlbín
Množstvo zachovaných prejavov maorskej mytológie má posvätný či ezoterický charakter, značná časť však slúžila skôr na krátenie dlhej chvíle. Rituálne chorály či spevy sa okrem elementárneho výkladu o stvorení vesmíru, bohov a ľudí či približovania vzdialenej minulosti často zameriavali na témy ako pôvod ohňa, chválenie rybárčenia, vesmírne telesá, počasie, prírodné prostredie, lesy, moria, význam smrti i javy spájané s vyššími silami.
Maorovia – potomkovia obyvateľov ostrovov východnej Polynézie, sa niekedy v 13. storočí preplavili na kanoe v niekoľkých vlnách na dnešný Nový Zéland. V priebehu stáročí sa ich pôvodná polynézska kultúra v novom prostredí rozvinula do špecifickej odnože, vrátane unikátneho umenia, známej bojovej morálky (preslávený tanec haka) a tiež do mimoriadne bohatej mytológie.
Kozmológia
Jednotlivé príbehy, piesne, chorály či rituálne spevy sa po celé generácie zachovávali vďaka ústnemu prejavu odovzdávanému z pokolenia na pokolenie. Neskôr sa na zaznamenanie detailov maorskej mytológie podujali misionári a napokon, keď sa Maorovia naučili písať (v 19. storočí), začali vlastné legendy a mýty sami zachytávať na papier. Veľké množstvo vykázalo príbuznosť mytológií z rôznych častí Polynézie či Nového Zélandu, pričom za najlepšie zdroje sa považujú zbierky v podaní akademikov Sira Georgea Greya (Nga Mahi a nga Tupuna – Skutky predkov) a Johna Whitea (Maorská história). Základ kozmológie tvorí príbeh o pôvode bohov a ľudí, založený na posvätnej dvojici Rangi (ženský ekvivalent Zeme) a Papa (mužský ekvivalent neba), všetci bohovia ako aj všetko živé sa teda chápu ako produkt interakcie oboch pôvodných síl. Evolúcia sa pripodobňuje buď rozvetvovaniu stromov (od koreňov až po vetvičky), alebo vývoju plodu v ženskom lone.
Strážca i hrozba
Medzi neodmysliteľné súčasti maorskej mytológie patria aj Taniwhovia, tajuplné bytosti z hlbín riek a morí. Môžu byť strážcami (katiaki) rôznych ľudí či miest, zároveň však aj obávanými monštrami, ohrozujúcimi deti a ženy. Podľa rekonštrukcií odborníkov na jazykové systémy možno pôvod slova identifikovať v proto-oceánskom výraze „tanifa“ (žraločí druh). Taniwha sa zjavuje vo forme ozrutného žraloka s prvkami plaza (draka), avšak jedinci, ktorí pobývajú vo vnútrozemí (napríklad v riekach) sa od svojich morských súkmeňovcov líšia radom končistých pichliačov na chrbte, pripomínajúc hatériu, prehistorického a stále žijúceho obyvateľa okolitých ostrovčekov. Podľa legendy dokážu vyhĺbiť tunel do zeme a vykoreniť tak stromy, pričom niekedy svojimi tunelmi dosiahnu až na pobrežie – takýmto spôsobom vraj vznikol prístav v hlavnom meste Wellington. Skamenelina tvorcu následne vytvorila kopec, ktorý sa dodnes vypína nad mestom. I početné zosuvy pôd popri riekach sú vraj dielom týchto bytostí.
Tomáš Bóka
ilustrácia Michal Šumichrast
Celý článok si prečítate v septembrovom čísle GOLDMAN (2016)