Divoká, nespútaná, živelná. Šéfuje chlapskému osadenstvu tvrdej rockovej partičky. Pri jej hlasovom rozsahu a intenzívnom prejave väčšina kolegýň z fachu bledne od závisti. Má potenciál postaviť sa do čela novej generácie hardrockových kapiel.
Narodila sa ako Elizabeth Mae Hale 10. októbra 1983 v pensylvánskom mestečku Red Lion. Záujem o hudbu prejavovala odmalička, už v piatich rokoch spoločne so svojím bratom Arejayom navštevovala hodiny hry na klavír. Inak to asi ani nešlo, jej obaja rodičia boli hudobní nadšenci, a tak svoje deti odkojili na kvalitných rokenrolových klasikách. Navyše, dma mali najrozmanitejšie hudobné nástroje a na nich sa deti mohli dokonale vyblázniť. Lzzy najviac priťahovala gitara, kým Arejay si zasadol za bicie. Spoločne začali skladať, keď Lzzy mala trinásť a brat dokonca iba desať. Talentovaní súrodenci potom položili základný stavebný kameň skupiny Halestorm – tento názov si zvolili narýchlo, aby sa mohli zúčastniť lokálnej talentovej súťaže.
Rodinný podnik
Kapela začínala ako rodinný podnik – v prvopočiatkoch súrodencom vypomáhal otec Roger na base a kapelu čoskoro doplnil sólový gitarista Leo Nessinger. Po dvoch rokoch prvých experimentov sa dopracovali aj k vydaniu EP „(Don’t Mess With The) Time Man“ (1999) a odhalili svoj potenciál. Lzzyin prejav miestami pripomínal ostrieľanú speváčku a chlapec za bicou súpravou vyrážal dych svojím majstrovstvom. O dva roky nasledovalo komornejšie EP „Breaking the Silence“ (2001) s hojným využitím klavíra. Prvú etapu kapely uzavrel odchod otca i Lea, aby ich nahradili Joe Hottinger a Josh Smith. Zostava kapely sa definitívne ustálila a v tomto zložení funguje dodnes. Nasledoval prvý vážnejší kontakt s hudobným biznisom. V roku 2005 ich kontaktovalo etablované vydavateľstvo Atlantic Records a prvým výsledkom spolupráce sa stalo EP „One and Done“ (2006). Pozostávalo z piatich live nahrávok, pričom ostrý hard-rockový nárez ponúkol inštrumentálne kvalitné produkcie. Už prvé počutie naznačilo, že Lzzy so svojím neuveriteľne silným hlasom a excelentným rozsahom vtláča kapele originálnu pečať a ťahá ju dopredu.
Prelom
Plnohodnotný album nasledoval až v roku 2009 – vtedy vyšiel rovnomenný titul „Halestorm“. Lzzy so svojimi chlapcami si dala záležať na výsledku: produkcie albumu sa chopil Howard Benson, ktorý iba rok predtým druhýkrát v rade získal nomináciu na cenu Grammy pre najlepšieho producenta. Na albume spolupracovali viacerí znamenití hudobníci, vrátane ex-člena Evanescence Bena Moodyho. Tentoraz nechýbali už ani vizuálne stvárnenia skladieb, zaujal hneď prvý, mimoriadne energický klip ku skladbe „I Get Off“. Ďalší singel „Love/Hate Heartbreak“ sa textom o tenučkej hranici medzi láskou a nenávisťou triafal predovšetkým do pocitov mladého auditória. V podobných vodách zostali aj v klipe ku „Familiar Taste of Poison“, ktorý sa končí otravou Femme Fatale v podaní Lzzy.
Vďaka úspešným singlom, ktoré v éteri amerických rozhlasových staníc získali solídny priestor, sa kapela dostala do povedomia verejnosti: album obsadil štvrtú priečku v špecializovanom hard-rockovom rebríčku, pričom ani v celkovom rebríčku Billboard si nepočínal zle, dosiahol 40. miesto. Energická partička si získavala čoraz väčší rešpekt aj na koncertných pódiách. Keďže začínali ako absolútne neznáma kapela a na rozdiel od veteránov hard rockovej scény si nemohli dovoliť výpravnú show s drahými svetlami a efektnou pyrotechnikou, stavili na živelnosť, spontaneitu, energickosť a osobný vklad každého z hudobníkov.
Remeselne vynikajúcu hru na nástrojoch dopĺňa nadstavba v podaní Lzzy ako živej zásobárne nespútanej energie. Nezaostáva však ani showman za bicími – Arejay: neúnavne baví a hecuje fanúšikov, vstáva, vyskakuje, robí ksichtíky, pohráva sa s paličkami a vyhadzuje ich do vzduchu. Medzi jeho špeciality patria aj kopance do činelov, hra holými rukami pri sólach či používanie uvoľneného činelu namiesto paličky. Nečudo, že sa z neho stala vychádzajúca hviezda špecializovaných magazínov pre bubeníkov a vyhľadávaný hosť podobne zameraných hudobných relácií, ponúkajúcich tutoriály začínajúcim hudobníkom.
Energická smršť
Čakanie na ďalší album skrátilo fanúšikom vydanie live kompilácie „Live in Philly 2010“, ako aj ďalšieho EP „ReAnimate: The Covers“ (2011), ktoré obsahovalo šesť coververzií. Vzdali na ňom hold legendárnym The Beatles i svojim hard-rockovým vzorom Guns N´ Roses, nechýbala však ani kuriozita v podobe gitarového spracovania hitovky „Bad Romance“ od Lady Gaga. Až potom začali práce na ďalšej dlhohrajke. Najprv ako chuťovku vypustili štyri reprezentatívne skladby z chystaného albumu v digitálnom formáte pod hlavičkou „Hello, It’s Mz. Hyde“ a o niekoľko mesiacov už nasledoval druhý oficiálny album „The Strange Case Of…“ (2012) s ešte tvrdším soundom. Samotná Lzzy tento posun v tvorbe potvrdila ako zámerné pritvrdenie oproti predošlým počinom, pričom jedným dychom dodala, že práve takto znejú aj naživo.
Na palube opäť nechýbali hostia ťažkých kalibrov: povinnosti producenta si opäť vzal na svoje plecia Howard Benson a v špeciálnej verzii skladby „Here’s to Us“ sa zaskvel nezabudnuteľný gitarista Slash (aj keď táto verzia sa objavila až na reedícii albumu). Tento singel označila Lzzy za internú hymnu kapely. Nezvyčajne pomalá skladba je presiaknutá nostalgickou atmosférou a spomienkami na dobré i zlé chvíle v živote členov kapely. „Spolu sme zažili skutočne veľa a naučili sme sa časom oslavovať to dobré, aj to zlé,“ objasňuje búrlivá frontmanka, ktorú v skladbe počujeme v nezvyčajne pokojnej polohe. „Je to o zocelení a rešpektovaní našich vlastných ciest, presne toto nám umožnilo zotrvať spolu v nezmenenej zostave už vyše desať rokov. Toto je pre nás!“ V klipe si zaspomínali na niektoré zásadné éry rockovej hudby (glam rock 80. rokov, grunge 90. rokov a súčasnosť v znamení hard rockového revivalu, ktorý stelesňuje
Halestorm) a hoci nešlo o celkom originálny motív – minimálne Red Hot Chilli Peppers vo svojom klipe „Dani California“ použili podobný koncept – pomohol k úspechu skladby i celého albumu. Skladba „Freak Like Me“ bola už z iného súdka: explozívne video ponúka energiou nabitý zostrih z azda najobľúbenejšej činnosti kapely_ koncertného turné. Ostala totiž naďalej verná svojej povesti špecialistov na živé vystúpenia, koncertovala takmer non-stop a kalendár mala preplnený termínmi spravidla na niekoľko mesiacov vopred. Album napokon aj vďaka úspešným singlom a živelným koncertným šnúram zaznamenal posun oproti svojmu predchodcovi a vďaka nemu Halestorm prvýkrát prenikol do americkej TOP 20 (medzi hard rockovými konkurentmi pritom nenašiel premožiteľa). Taktiež prvýkrát výraznejšie zamiešal kartami na európskom a ázijskom trhu. Titul ocenila aj odborná verejnosť, ktorá za skladbu „Love Bites (So Do I)“ kapele udelila cenu Grammy v kategórii hard rock / metal. O nominácii sa hudobníci dozvedeli na jednom zo svojich koncertov a nemohli uveriť vlastným ušiam – o niečom takom nesnívali ani v najdivokejších snoch. Lzzy si na to spomína: „Šokovalo ma, že akadémia vôbec vie, kto sme,“ a s patričnou dávkou nadhľadu dodáva: „Rozhodne by sme si zaslúžili aj cenu pre najprekvapenejšiu kapelu. Skutočne sme neverili, že by sme niekedy mohli získať Grammy.“
Tomáš Bóka
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v júnovom čísle GOLDMAN (2016)