Elegána s povolením zabíjať preslávili neodmysliteľné rekvizity: zbrane, autá, značkové obleky, technické „hračky“, trademarková sprievodná hudba, notoricky známe slovné zvraty a… krásne ženy po jeho boku.
Dvanásť pôvodných románov anglického spisovateľa Iana Fleminga o Jamesovi Bondovi postupne vyšlo v rokoch 1953 – 1964 a neskôr na ne nadviazalo ďalších osem autorov. Niektorí postavu kultového agenta zakomponovali do rôznych spinoffov či prequelov, nadobúdala rozličné podoby naprieč celým spektrom umeleckých výrazových prostriedkov, vznikali aj komiksy či rozhlasové a televízne adaptácie. Nečudo, že o príbeh sa čoskoro začali zaujímať aj filmové produkčné spoločnosti. Práva na potenciálne ziskový projekt získal Albert „Cubby“ Broccoli a ľudia okolo neho, ktorí následne sformovali produkčnú firmu Eon Productions. Ako prvý uviedli do kín titul „Dr. No“ (1962) s mladým Seanom Connerym v role Jamesa Bonda. Odvtedy Eon Productions svet pravidelne zásobuje filmami o britskom agentovi. Dlhoočakávaná novinka Spectre, ktorá príde do kín začiatkom novembra, bude už 24. epizódou úspešnej franšízy – do dnešného dňa si pripísala zisky vo výške takmer 5 miliárd dolárov, čo ju radí na 3. miesto hneď za čarodejnícku sériu o Harrym Potterovi a komiksový Marvel Cinematic Universe. Bond pritom nestelesňuje iba megaúspešnú značku, ale zároveň aj svojbytné kultúrne univerzum, na ktoré upierajú zraky milióny nadšencov po celom svete. Mnohí z nich pozornosť zameriavajú najmä na ženské postavy – tie sa stali pevnou súčasťou premyslenej línie a neodmysliteľnou súčasťou filmovej dynastie. Pre dámy po boku 007 sa vžilo označenie Bond girls.
Románový zrod
Štandard Bond girls nastavila Vesper Lynd, hrdinka prvého Flemingovho románu „Casino Royale“. Vedenie MI6 ju pridelilo agentovi ako výpomoc v prípade La Chiffra, francúzskeho odborárskeho pokladníka, podchyteného sovietskymi tajnými službami. Napokon sa však ukázalo, že Vesper pôsobí ako dvojitá agentka a donáša informácie sovietskej špionážnej organizácii. Medzitým sa však obaja agenti stihnú do seba zahľadieť, no romanca končí nešťastne: Vesper si siaha na život. Bond, vo svetle nových zistení, to okomentuje stroho: „Suka je už mŕtva.“ Charakteristiku postavy podčiarklo už samotné meno – slovná hračka, ktorá sa v anglickej výslovnosti len málo líšilo od West Berlin (v dobe studenej vojny medzi východnou a západnou hemisférou šlo o miesto so strategickým významom). Práve postava rafinovanej dvojitej agentky nastavila latku ďalším Bond girls, ktoré sa mali objavovať v nasledujúcich románoch, a následne aj filmoch.
Prvá je len jedna
O otázke, komu pripísať titul prvej filmovej predstaviteľky Bond girl, sa dodnes vedú polemiky. Ako prvá sa totiž v kinohite „Dr. No“ (1962) objavila Sylvia Trench v podaní Eunice Gayson, všeobecne sa však za „ozajstnú“ prvú Bond girl považuje potápačka Honey Ryder, jedna z hlavných postáv. Zberateľku lastúr si zahrala švajčiarska herečka Ursula Andress a hoci ju pre výrazný nemecký akcent museli predabovať, stala sa akousi „kvintesenciou“ Bond girl. Najmä scéna, kedy vystupuje z mora, oblečená iba v bielych bikinách, s nožom za pásom a s novými úlovkami lastúr, stala sa ikonickou vo svete kinematografie. Rola nezávislej ženy priniesla dovtedy menej známej herečke skutočnú nezávislosť, ponuky na nové filmy, ako aj lákavé sponzorské zmluvy sa začali hrnúť. Počas hviezdnej kariéry si zahrala po boku Deana Martina, Franka Sinatru i Elvisa Presleyho, nafotila akty pre Playboy a za zenitom svojej filmovej dráhy sme ju mohli vidieť trebárs aj v úlohe čarodejnice Xellesie v populárnom televíznom rozprávkovom seriáli Fantaghiró. Titul prvej Bond girl ju sprevádza celý život a dodnes sa pravidelne umiestňuje na prvých miestach rôznych rebríčkov najpopulárnejších Bond girls v histórii.
Stále iná
Literárne predlohy a úspech Ursuly Andress velili v tradícii pokračovať a atraktívne dámy – často s výraznou dávkou záhadnosti a ambivalentnosti – sa stali povinnou výbavou každého nového diela. Ich úloha bývala často nejednoznačná, zahalená rúškom tajomstva a jednotlivé epizódy prinášali spravidla hneď niekoľko Bond girls, pričom nie všetky stáli na tej „dobrej strane“. Niektoré hlavnému mužskému hrdinovi pomáhali, iné napĺňali len „romantickú nadstavbu“ deja, z mnohých sa však napokon vykľula zradkyňa či nepriateľka.
Špecialitou franšízy je pravidelné striedanie ženských protagonistiek. Tvorcovia filmov (podobne ako ani samotný Fleming) si nepotrpia na stálosť, práve naopak: jednotlivé epizódy ponúkajú celú plejádu atraktívnych hrdiniek, pričom žiadna sa neobjavuje opakovane. V pôvodných románoch síce občas padne aspoň zmienka o niektorej kráske z predošlých epizód, vo filmových adaptáciách to však rozhodne neplatí. Jedinú výnimku predstavuje už spomínaná Sylvia Trench, ktorá sa objavila v prvých dvoch filmoch („Dr. No“ a „Srdečné pozdravy z Ruska“). Sprvoti mala byť Bondovou stálou priateľkou, napokon sa však tvorcovia rozhodli, že ju po druhej epizóde zo zostavy vyškrtnú.
Prototyp
Ako teda vyzerá typická Bond girl? Jednotlivé predstaviteľky disponovali rôznymi fyzickými či mentálnymi vlastnosťami. Typická predstaviteľka má od 18 do 25 rokov, v porovnaní s hlavným hrdinom je minimálne o 10 rokov mladšia. Vyráža dych svojou atraktivitou, sexi postavou a príťažlivou, symetrickou tvárou s výraznými očami a ústami. Keďže je patrične hrdá na svoju nezávislosť a uvedomuje si svoje predností, nepotrebuje ich nijako zvýrazňovať – obliekanie je skôr strohé, účes jednoduchý a mejkap len jemný alebo žiadny. Bond girl rozhodne nie je iba prázdnym pozlátkovým obalom – prekypuje nápadmi, kreativitou, vycibreným intelektom a značnými morálno-vôľovými vlastnosťami. Vďaka nim dokáže vyniknúť i v drsných, skôr mužských povolaniach: keď nepracuje v tajných službách či ozbrojených zložkách, tak ju nájdeme niekde v štruktúrach zločineckej organizácie. Svojich nezávislých životných postojov sa však nevzdáva, ani keď sa živí konvenčnejším zamestnaním. Vnútorný nepokoj, spôsobený traumatickou či búrlivou minulosťou, pridáva postave na protikladnosti. Príčinou nedôvery voči mužom v mnohých prípadoch býva neblahá skúsenosť so sexuálnym zneužívaním. Dôveru dokáže (ako inak) obnoviť jedine podmanivý James Bond, ktorý obmäkčí aj tú najdrsnejšiu a najnezávislejšiu hrdinku. Najabsurdnejší príklad ponúka postava Pussy Galore z „Goldfinger“ (1959, filmová adaptácia vyšla v roku 1964), zneužitá vlastným strýkom, keď mala dvanásť rokov, následkom čoho sa stala lesbičkou a k mužom pociťovala neprekonateľnú antipatiu. Napokon však neodolateľný agent úspešne „skrotil“ aj ju, pričom po milostnom akte v závere románu si neodpustil jemné poštuchnutie: „Veď ty máš rada iba ženy.“ Pussy nato s pátosom poddajne odpovedá: „Doteraz som ešte nikdy nestretla žiadneho muža.“
Typy Bond girl
Možno ich rozdeliť do niekoľkých kategórií. Prvú tvoria Bondove „asistentky“, buď tajnou službou pridelené partnerky, alebo akékoľvek iné spojenkyne, nápomocné v riešení prípadu. Do ďalšej skupiny by sme mohli zaradiť všetky „femme fatales“, ktoré sa tvária priateľsky a prejavujú Bondovi sympatie, ale iba dovtedy, kým sa im nenaskytne príležitosť zabiť ho. Vtedy prejavia svoju pravú tvár a poslanie, úzko späté trebárs so záujmami nepriateľských tajných služieb. Ďalšia kategória by sa dala označiť ako „obetný baránok“ (alebo skôr ovečka) – v nej figurujú ženy, ktoré majú k agentovi 007 blízko buď pracovne, alebo súkromne, no stanú sa obeťou atentátu zo strany jeho nepriateľov. Ďalšiu skupinu tvoria dámy, ku ktorým si uhladený agent vytvorí bližší citový vzťah – tých je najmenej. Z titulu svojej práce si totiž nemôže dovoliť bohatší citový život a jeho interakcia s príslušníčkami nežnejšieho pohlavia sa scvrkáva len na krátkodobé milostné aférky.
Doteraz iba vo dvoch epizódach sa chladnokrvný zamestnanec britskej MI6 dokázal zamilovať. A to „V tajnej službe jej veličenstva“ (On Her Majesty´s Secret Service, 1969), kde ho osud zvedie dokopy s Tracy di Vicenzo (v podaní Diany Rigg) a ich láska sa zavŕši svadbou. V závere snímky však Tracy hynie po zásahu Bondovho arcinepriateľa Ernsta Stavra Blofelda. Na ďalšie hlboké zamilovanie si fanúšikovia museli počkať do roku 2006 – v „Casino Royale“ sa 007 zaľúbil do Vesper Lynd a dokonca uvažuje o rezignácii a „normálnom živote“. Napokon sa však (podobne ako v spomínanej literárnej predlohe) dozvedá, že Vesper pôsobí ako dvojitá agentka. Tento prípad zároveň potvrdzuje aj skutočnosť, že mnohé zo ženských postáv presahujú kritériá jednotlivých kategórií a nemožno ich celkom presne zaradiť – Vesper síce bola Bondovou láskou, ale rovnako dobre by sa hodila aj do škatuľky „femme fatales“.
Osobitnú kapitolu predstavuje Miss Moneypenny – sekretárka šéfa MI6, ktorá sa síce opakovane objavuje vo filmoch už od úvodného „Dr. No“, ale ortodoxní „bondológovia“ ju za Bond girl nepovažujú. Jej vzťah s hlavnou postavou je totiž výlučne profesionálny a vplyv na dejovú líniu má iba minimálny (dokonca až v roku 2012 jej prisúdili krstné meno Eve). Objavila sa v 22 filmoch v podaní šiestich herečiek: Lois Maxwell (1962 – 1985), Barbara Bouchet (1967), Pamela Salem (v neoficiálnej bondovke Nikdy nehovor nikdy, 1983), Caroline Bliss (1987 – 1989), Samantha Bond (1995 – 2002), Naomie Harris (2012 – 2015).
Pôvodná inšpirácia
Nejeden milovník bondovskej ságy si kladie otázku, odkiaľ Ian Fleming čerpal inšpiráciu pri kreovaní ženských postáv. Podľa dostupných informácií ju našiel v podobe Muriel Wright, svojej milenky. Táto úspešná žena sa venovala jazdectvu a konskému pólu, zakladala si na nezávislosti, ku ktorej sa dopracovala húževnatosťou aj patričnou tvrdosťou. Popritom všetkom ju však autor charakterizoval ako citlivú, nevinnú a skromnú krásku. Mala len 35 rokov, keď zahynula počas leteckého náletu (písal sa rok 1944). S jej smrťou sa Fleming vyrovnával iba veľmi ťažko, ale Murielina komplikovaná povaha plná protikladov poskytla jeho budúcim románovým hrdinkám archetypálny základ.
Prekliatie
Tvorcovia ságy si dávajú záležať, aby protagonistky spĺňali najprísnejšie kritériá, preto ich podrobujú dôkladnej výberovej procedúre. Stalo sa akousi tradíciou, že úlohy obsadzujú menej známe herečky. Samozrejme, existujú aj výnimky, patrí medzi ne Teri Hatcher (preslávila sa ako Lois Lane v seriálovom Supermanovi), Halle Berry či Sophie Marceau. V prípade menej etablovaných herečiek ide o obrovský impulz, ktorý im otvára nové perspektívy a nenecháva takmer žiadne dvere zatvorené. Paradoxne, istý čas sa tradovalo, že rola Bond girl ruinuje kariéru herečiek. Hovorilo sa dokonca o akomsi zvláštnom prekliatí – ako príklad sa často uvádzala Lois Chiles, predstaviteľka Holly Goodhead v epizóde „Moonraker“ (1979), ktorej kariéra po tejto úlohe začala upadať. Na vine však nebolo žiadne prekliatie, ale tragická smrť brata – po nej sa na tri roky odmlčala a táto pauza sa stala osudnou, po návrate na scénu už svoju filmovú kariéru nedokázala resuscitovať. Najlepšiu odpoveď na podobné špekulácie ponúkajú kariéry Jane Seymour (známa predstaviteľka Doktorky Quinn), Oscarom ovenčenej Kim Basinger, Denise Richards, Olgy Kurylenko či Evy Green…
Tomáš Bóka
foto SITA, Forum film, archív
Celý článok si prečítate v októbrovom čísle GOLDMAN (2015)