V čase, keď sa ešte mali hrať s autíčkami alebo bábikami, svojimi schopnosťami udivovali profesionálnych športovcov. Ako čerství tínedžeri ich rad za radom porážali. Poniektoré detské supertalenty stihli vyhorieť skôr, ako ich spoznal svet. Z iných sú dnes stálice vrcholového športu.
Väčšina z nás ho pozná ako hviezdu akčných filmov. Čínsko-singapurský herec Jet Li však dávno predtým, ako na filmovom plátne s ľahkosťou porážal tucty protivníkov, patril medzi najväčšie svetové nádeje bojových športov. Mal iba osem rokov, keď na letnom kurze wu-šu (jeden z najpopulárnejších štýlov kung-fu) vyrazil dych všetkým prítomným. Upútal takých velikánov kung-fu, akými boli Li Junfeng a Wu Bin. Majstri sa snažili chlapcov talent rozvíjať ako to len bolo možné a často aj nad rámec športu samotného. Wu Bin dokonca kupoval Liovej rodine jedlo, pretože nemala dosť peňazí nato, aby si mohla dovoliť kupovať mäso. Starostlivosť skúsených trénerov sa vyplatila. Li na národnom šampionáte vo wu-šu vyhral celkovo pätnásť zlatých medailí. Väčšinu ako tínedžer nastupujúci proti dospelým. Keď šampionát vyhral po prvýkrát, mal iba dvanásť rokov, čiže dvakrát menej ako konkurenti, ktorí sa umiestnili na druhom a treťom mieste. „Hoci som stál na najvyššom stupienku víťazov, mal som hlavu nižšie ako ostatní dvaja medailisti. Musel to byť zábavný pohľad,“ spomína slávny herec. Liove schopnosti zaimponovali aj zahraničným politikom. Po exhibícii čínskeho národného tímu pre americkú delegáciu sa ho vtedajší americký prezident Richard Nixon opýtal, či by sa raz nechcel stať jeho osobným bodyguardom. Nato mladý Li údajne odvetil: „Nechcem chrániť jednotlivca. Keď vyrastiem, chcem chrániť miliardu krajanov!“
Česko-slovenský klenot
Svetoznáme detské supertalenty sa narodili aj na slovenskej pôde. Patrí medzi ne predovšetkým v Košiciach narodená dcéra Češky Melanie Molitorovej a Slováka Karola Hingisa, Martina. Keďže obaja rodičia patrili svojho času medzi česko-slovenskú tenisovú špičku, nikoho neprekvapilo, že sa týmto smerom od najútlejšieho detstva začala uberať aj ich dcéra. Športovkyňa, ktorá sa stala reprezentantkou Švajčiarska, bola učebnicovým príkladom zázračného dieťaťa. Tenis hrala ako dvojročná, prvého turnaja sa zúčastnila vo veku štyroch rokov a profesionálnu kariéru odštartovala dva týždne po štrnástych narodeninách. Jej hviezda stúpala závratným tempom aj v nasledovných rokoch. Martina mala vo dvojhre zakrátko na konte päť grandslamových titulov. Ďalších deväť pridala vo štvorhre – prvý z nich vyhrala iba ako pätnásťročná a stala sa najmladšou grandslamovou šampiónkou v histórii. Žiaľ, po troch rokoch dominancie začali Martinu obmedzovať zranenia. Ich opakované návraty a sprievodné bolesti mali za následok, že vo februári 2003 ohlásila iba ako 23-ročná koniec športovej kariéry. V roku 2006 sa vcelku úspešne vrátila, no svoju zašlú slávu už neobnovila. So súťažným tenisom sa definitívne rozlúčila o rok neskôr.
Pokorená drogami
Pred asi desaťročím o nej hovorili ako o budúcej superhviezde. Bulharská rodáčka reprezentujúca Kazachstan Sesil Karatantčevová predpovede odborníkov spočiatku potvrdzovala. Mala len pätnásť rokov, keď zažiarila na legendárnom grandslame French Open a prebojovala sa až do štvrťfinále. Na svojom víťaznom ťažení porazila okrem iného bývalú svetovú jednotku ženského rebríčka, Venus Williamsovú. Turnajové úspechy Sesil katapultovali do prvej stopky rankingu, na vlásku visel jej prienik do prvej tridsiatky. Nikdy sa neuskutočnil. Zastavili ju dva pozitívne dopingové testy, ktoré v jej krvi preukázali prítomnosť zakázaného anabolického steroidu nandrolónu. Po dvojročnom dištanci sa Sesil v roku 2008 vrátila na tenisové kurty. Už zďaleka nehrala tak oslnivo ako predtým. Vyhrala síce hŕstku malých turnajov, jej snahy kvalifikovať sa a uspieť na grandslamoch však obvykle zlyhávali. Z 22 pokusov sa do prvého kola hlavného turnaja kvalifikovala iba šesťkrát. Do druhého kola postúpila iba dva razy. Ďalej ani raz. V rankingu jej v súčasnosti patrí 179. priečka.
Baby Boxer
Posledné miesto, kde by ste čakali na stupňoch víťazov tínedžera, je ring profesionálneho boxu. Lámačom nosov a sánok sa v tejto brutálnej disciplíne napriek tomu kedysi postavil iba trinásťročný chlapec. Písal sa rok 1926. Tento chlapec sa volal Alberto Arizmendi, prezývaný taktiež „Baby“. Mexický rodák si vďaka agresívnemu, neústupčivému štýlu viedol napriek veku veľmi dobre aj proti starým harcovníkom. Keď sa po prvý krát stal svetovým šampiónom vo svojej váhovej kategórii, nemal ešte ani osemnásť. V roku 1934 čelil „Baby“ Henrymu Armstrongovi, ktorého neskôr prestížny boxerský časopis The Ring vyhlásil za druhého najlepšieho boxera posledných 80 rokov. Dvadsaťročný Arizmendi utrpel v druhom kole zlomeninu zápästia, no napriek tomu sa nevzdal. Ba čo viac, vyhral takmer každé kolo a taktiež zápas samotný. Arizmendi sa v priebehu kariéry do ringu postavil celkovo 110-krát, 71-krát sa tešil z víťazstva. Boxerské rukavice zavesil na klinec ešte pred tridsiatkou, v roku 1942, aby počas druhej svetovej vojny slúžil v americkom námorníctve. Po vojne si otvoril niekoľko reštaurácií a žil pokojným, nenápadným životom. Zomrel po dlhom období zdravotných problémov vo veku 48 rokov. V roku 2004 ho uviedli do Medzinárodnej boxerskej sieni slávy.
Fenomenálny Tiger
Tiger Woords si šport, ktorý sa napokon stal jeho osudom, po prvýkrát zahral v rovnakom veku ako Martina Hingisová, teda ako dvojročný. Jeho kariéra mala na rozdiel od slovenskej rodáčky iba raketový nástup, nie však už raketové trvanie. Ku golfu ho priviedol otec Earl, aktívny športovec, s ktorým si počas niekoľkých rokov pravidelne meral sily. Tiger nad otcom po prvý raz vyhral ako jedenásťročný. Nešlo pritom o darované víťazstvo. Earl robil všetko, čo bolo v jeho silách. Synátor ho však golfovým majstrovstvom definitívne prerástol. Tiger od tohto momentu so svojím otcom už nikdy neprehral. O päť rokov neskôr sa objavil na prvom profesionálnom turnaji, krátko nato ho vyhlásili za hráča roku prakticky všetky významné golfové časopisy. A to ešte stále nebol plnoletý. Úspechy pokračovali, a tak si vo veku 21 rokov a 24 týždňov ako najmladší golfista histórie vydobyl pozíciu svetovej jednotky. Bývalého držiteľa rekordu, Bernharda Langera, tromfol o viac ako osem rokov. V najužšej špičke golfu sa Woods udržal s výnimkou slabších rokov 2010 – 2012 dodnes.
Zázračný tínedžer
Americký basketbalista LeBron James sa stal miláčikom športových fanúšikov už ako stredoškolák. Nemal ani šestnásť, keď už meral dva metre, vážil sto kilogramov a svojou silou, koordináciou a pohyblivosťou sa rovnal hráčom NBA. Po dokončení druhého ročníka strednej školy sa tak znalci basketbalu nepýtali, či niekedy bude hrať na profesionálnej úrovni, ale či sa stane jedným z najlepších hráčov všetkých čias. Fenomenálnu hru nadaného školáka si všimli také magazíny ako Sports Illustrated a ESPN The Magazine, v ktorých sa dokonca objavil na titulnej strane. Ako sedemnásťročný preto LeBron poškuľoval po NBA. Uvažoval, že po skončení sezóny vstúpi do draftu. Keďže mu v tom bránilo to, že ešte nemal ukončenú strednú školu, spísal petíciu, ktorá mu to mala umožniť. Petícia síce nebola úspešná, no priniesla mu pozornosť ďalších národných médií. V dôsledku nárastu popularity jeho stredoškolské zápasy vysielali celonárodné televízie, pričom v hľadisku sa pravidelne objavovali najjagavejšie hviezdy NBA ako Shaquille O’Neal. LeBron sa draftu napokon zúčastnil v roku 2003. Ako sa čakalo, obsadil prvú priečku. Obrovská popularita mala za následok, že ešte pred herným debutom podpísal so spoločnosťou Nike sponzorskú zmluvu v hodnote neuveriteľných 90 miliónov dolárov. V prvých dňoch svojej profesionálnej kariéry nezaostal za očakávaniami. V prvom zápase si pripísal 25 bodov a o čosi neskôr sa stal historicky najmladším hráčom NBA, ktorý v jedinom zápase nastrieľal viac ako 40 bodov. S rekordmi sa nebabral ani neskôr. Hrnuli sa aj ocenenia. V premiérovej sezónne si vyslúžil ocenenie za nováčika roka, krátko nato sa v dvoch sezónach po sebe (2008-2009, 2009-2010) stal najužitočnejším hráčom ligy. V all-star výbere NBA sa udomácnil v roku 2005 a odvtedy v ňom nikdy nechýbal.
Premrhaný talent
Nie všetky zázračné deti športu naplnili očakávania svojho okolia. Ukážkovým prípadom je osud ghansko-amerického futbalistu Freddyho Adu. Útočný stredopoliar narodený v roku 1989 na seba na medzinárodnej scéne upozornil už na turnaji hráčov do 14 rokov, kde sa odchovanci amerického olympijského programu na podporu mladých športovcov postavili mládeži legendárnych talianskych veľkoklubov Lazio a Juventus. Na prekvapenie všetkých zúčastnených, vyhral americký tím. A to práve vďaka Aduovi. Desaťročný Adu sa stal kráľom strelcov turnaja, a bol taktiež vyhlásený za jeho najužitočnejšieho hráča. Talianske tímy naňho nezabudli a čoskoro ponúkli jeho matke niekoľko miliónov dolárov, aby ho mohli vziať pod svoje krídla. Matka na radu synovho agenta odmietla. O niekoľko rokov neskôr sa štrnásťročný Freddy stal najmladším športovcom v USA, ktorý kedy podpísal profesionálny kontrakt. V pätnástich sa stal najmladším hráčom, ktorý sa v histórii Americkej futbalovej ligy ocitol na trávniku. A nestratil sa tam. Svoj prvý gól strelil iba po dvoch týždňoch oťukávania. Médiá šaleli, označovali ho za „druhého Pelého“. Obrovské očakávania neskrývali ani fanúšikovia. „Druhý Pelé“ sa však nakoniec nekonal. Adu v roku 2007 putoval na európsky kontinent do portugalského klubu S.L Benfica a veľmi tam neoslnil. Postupne neúspešne vystriedal na starom kontinente niekoľko ďalších klubov. Napokon oňho európske veľkokluby stratili záujem, a tak sa v roku 2011 vrátil na pôdu USA, kde zostal dva roky. Vlani putoval tento stále iba 24-ročný futbalista do brazílskej ligy.
Minifutbalista
V roku 2006 sa Cody Paul stal internetovým fenoménom. Spočiatku o ňom vedeli iba návštevníci miestnych žiackych zápasov amerického futbalu, kde tento dvanásťročný supertalent hral za kalifornský tím Los Alamitos. Vďaka nevídanej sile a rýchlosti na ihrisku nielenže vynikal, ale bol taký dobrý, že protihráčov menil na zúfalých štatistov. Mrštnosť, ktorá mu úspechy prinášala, demonštroval odmalička. Ako štvorročný sa napríklad naučil chodiť po rukách. A o osem rokov neskôr si vďaka pohyblivosti v každom zápase pripisoval na konto tri až štyri touchdowny. Keď sa na internete objavilo video so zostrihom jeho najlepších momentov, vyvolalo senzáciu. Na vtedy najpopulárnejšej sociálnej sieti sveta, MySpace, sa stalo videom dňa. Zakrátko ho videlo deväť miliónov užívateľov. A potom sa po Codym zľahla zem. Čo sa stalo? Nevyrástol. V športe, kde vládnu dvojmetrový behemoti, dnes totiž vyzerá ako lilipután. V súčasnosti dvadsaťročný atlét meria iba 153 cm. Pravda, stále hrá americký futbal, na svoju výšku váži solídnych 80 kilogramov a dokonca si zachoval aj dobrú pohyblivosť. Lenže to nestačí. Pre tímy špičkovej ligy NFL zostáva len zmenšeninou running backa (typ ofenzívneho zadáka), akého potrebuje a aký by obstál v konkurencii 120-kilových buldozérov. Napriek prvotným skvelým vyhliadkam a prvotnému entuziazmu tímov, ktoré sa po videní virálneho videa Codymu ozvali, sa jeho kariéra v NFL nerozbehla. Ani jeden z tímov, ktoré ho kontaktovali pred ôsmymi rokmi, viac oňho nemá záujem.
Supertalenty
- Joy Fosterová – reprezentantka Jamajky vyhrala v roku 1958 karibský šampionát v stolnom tenise ako osemročná.
- Fu Mingxia – čínska skokanka do vody si vydobyla titul svetovej šampiónky vo veku dvanástich rokov, o rok neskôr získala olympijské zlato.
- Wayne Gretzky – kanadský hokejista hral ako šesťročný proti deťom, ktoré boli o štyri roky staršie, a napriek tomu jednoznačne dominoval. Ako desaťročný si v jedinej sezóne žiackej ligy v 85 zápasoch pripísal neuveriteľných 527 bodov za 378 gólov a 139 asistencií. Gretzky napokon zlomil prakticky všetky rekordy NHL a v súčasnosti je s veľkým odstupom jej historicky najproduktívnejším hráčom.
- Nadia Comăneciová – rumunská gymnastka, ktorá na olympijských hrách v roku 1976 ako prvá v histórii získala za výkon perfektné skóre desiatich bodov. Mala len štrnásť rokov.
- Guan Tianlang – čínsky golfista vyhral v roku 2012 ázijsko-pacifické amatérske majstrovstvá ako štrnásťročný.
- Julija Lipnická – pätnásťročná ruská krasokorčuliarka tohto roku získala zlato na olympiáde v Soči aj titul európskej šampiónky.
- Pelé – azda najlepší futbalista všetkých čias hral ako profesionál v pätnástich, o rok neskôr sa stal pilierom brazílskej seniorskej reprezentácie, s ktorou sa ako sedemnásťročný stal majstrom sveta.
Text: Dušan Valent; Foto: SITA