Výskumy liekov, financované farmaceutickými spoločnosťami, bývajú skreslené a často prekrúcajú či zveličujú získané výsledky. Nelichotivé zistenia sa strácajú, no regulačné orgány napriek tomu zostávajú pasívne.
Na tvrdenia vedeckých výskumov verejnosť spravidla reaguje dvoma základnými prístupmi. Na jednej strane s absolútnou dôverou: čo zistili vedci, to je pravda. Na strane druhej, objavuje sa paranoja, že všetky výskumy a vlastne aj vedci samotní sú „kúpení“ korporáciami. Oba tieto prístupy majú niečo spoločné. Sú nesprávne. Prvý prístup je chybný, pretože výskumy môžu byť z rôznych príčin skreslené, povedzme kvôli malej vzorke, nedbanlivej metóde alebo hoci aj kvôli náhode. Náhoda obvykle nemá veľký vplyv na exaktné vedy (napríklad fyzika). Ale zopakujte nejaký výskum v oblasti psychológie, medicíny či fyziológie dvadsaťkrát, a raz – dvakrát získate falošné výsledky len kvôli náhodnej variabilite výsledkov. Čo z toho vyplýva? Nikdy neverte výskumu, pokiaľ ho nepotvrdí séria ďalších, ideálne od nezávislých vedeckých tímov. Dôležité je poukázať aj na ďalšiu závažnú skutočnosť: väčšina medicínskych článkov neprináša jasné, čierno-biele závery, ale jemné korelácie dát.
Kto to financuje
A čo konšpiračná paranoja? Kúpiť si všetkých alebo aspoň väčšinu vedcov v akomkoľvek vednom odbore je, samozrejme, prakticky nemožné. Skrýva sa nám tu však zrnko pravdy. Ostražitosť ohľadom financovania výskumov býva namieste – predovšetkým pokiaľ hovoríme o liekoch. Výskumníci z Harvardu a Toronta napríklad v roku 2010 porovnávali všetky výskumy, týkajúce sa piatich hlavných tried liekov. Zistili, že kým pozitívne výsledky (účinnosť lieku) zistilo iba 50% výskumov financovaných vládou, v prípade tých, ktoré financoval priemysel, to bolo až 85%.
Toto nie sú ojedinelé zistenia, ani ojedinelé štúdie. V posledných dvoch dekádach sa problematike venovali desiatky výskumov, a tie boli zhrnuté do niekoľkých systematických prehľadov a metaštúdií – tento typ vedeckých prác, kombinujúci informácie z desiatok menších výskumov, stojí v hierarchii vedeckého dôkazu najvyššie. Veľká väčšina z čiastkových a zhrňujúcich výskumov došla k rovnakému záveru. Priemyslom financované výskumy potvrdzujú účinnosť testovaných liečiv o polovicu častejšie, ako tie financované štátnou kasou.
Klamlivé praktiky
„Lieky testujú ľudia, ktorí ich vyrábajú, v chabo navrhnutých výskumoch, na beznádejne nízkych počtoch čudných, nereprezentatívnych pacientov a analyzované pomocou techník, ktoré sú pochybné od samého základu, a to takým spôsobom, aby zveličovali prínosy týchto liekov,“ varuje známy lekár a kritik šarlatánskych praktík Ben Goldacre v knihe Skorumpovaná farmácia. Farmaceutické spoločnosti nemusia siahať po prvoplánových podvodoch. Tie sú, tak sa zdá podľa anonymných dotazníkov či prevalených škandálov, aj v skorumpovanom farmaceutickom priemysle pomerne zriedkavé. Ich klamlivé praktiky sú sofistikovanejšie. Spoločnosti napríklad vykonajú množstvo výskumov a potom publikujú hŕstku tých, ktoré dopadli najlepšie. „Ak výskumy prídu k zisteniam, ktoré sa spoločnostiam nepáčia, tie sú oprávnené ich skryť pred lekármi aj pacientmi, takže vždy uvidíme len zdeformovaný obrázok skutočných účinkov akéhokoľvek lieku,“ varuje Goldacre.
Publikačné skreslenie
Aké obludné rozmery dosahuje táto praktika, vedúca k tzv. publikačnému skresleniu (publication bias), naznačilo skúmanie z roku 2009. Z výskumov na ľuďoch, ktoré boli schválené etickou komisiou, bolo po ôsmich rokoch od ich ukončenia publikovaných len dvadsať percent! O rok skorší výskum sa zameral na 12 antidepresív, ktoré boli ohlásené Úradu pre kontrolu potravín a liekov (FDA) a napokon sa v rokoch 1987 – 2004 dostali na trh. Autori práce našli celkovo 74 výskumov, z ktorých približne polovica zistila pozitívne účinky liekov a polovica priniesla naopak negatívne výsledky. Z pozitívnych výskumov boli publikované všetky až na jeden. Zistenia, ktoré nepotvrdili účinnosť liečiv, postihol celkom odlišný osud. Bolo ich 36, štandardnej publikácie sa ale dočkala len trojica. Jedenásť sa objavilo v zhrnutiach FDA, kde boli prezentované, akoby zistili presný opak, teda pozitívny výsledok. „Vlády nepodnikajú žiadne kroky proti tým, ktorí nepublikujú svoje výsledky, navzdory verejne predstieranému opaku,“ pokračuje známy lekár a dodáva, že ani etické komisie netrvajú na univerzálnom publikovaní, hoci prehlasujú, že ochraňujú pacientov.
Aby sme boli féroví, treba priznať, že publikačné skreslenie, týkajúce sa liekov, nemajú na svedomí len farmaceutické spoločnosti, ale aj vedecké magazíny. V akomkoľvek vednom odbore sa vedecké časopisy snažia publikovať články, ktoré majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú citované tými ďalšími – uprednostňujú teda pozitívne zistenia. Opravné výskumy, ktoré ich nezávisle otestujú, však pôvodne zistené výsledky (napríklad účinky liečiva) nepotvrdia, majú preto nižšiu šancu na publikáciu. Problém sa snažia vyriešiť vedecké magazíny špecializované iba na negatívne výsledky. Zatiaľ je to však málo.
Predčasné ukončenie
Manipulácia s otázkou, či výsledky publikovať, je veľmi prostý trik. Farmaceutické spoločnosti si ale môžu pomôcť aj inak. Napríklad výskumy ukončia predčasne, ak vidia, že sa výsledky začínajú uberať neželaným smerom. Porovnania výsledkov výskumov liekov, ktoré boli ukončené predčasne, s tými, ktoré trvali pôvodne avizované obdobie, jednoznačne ukazujú, že predčasne ukončené výskumy častejšie prinášajú pozitívne zistenia. Revízia z roku 2010 napríklad porovnávala stovku prerušených so štyrmi stovkami neprerušovaných výskumov a zistila, že skrátené výskumy uvádzali ďaleko väčšie prínosy a preháňali užitočnosť testovaných liekov asi o štvrtinu.
Ešte viac znepokojujúce výsledky publikovala v roku 2006 organizácia Nordic Cochrane Centre v prestížnom periodiku JAMA. Horko-ťažko vydolovala podrobné dáta ku 44 výskumom schváleným v Škandinávii. Ukázalo sa, že u šestnástich z nich mal sponzor prístup k dátam už v priebehu ich zberu a k šestnástke ďalších mal dokonca právo výskum kedykoľvek ukončiť bez udania dôvodu. Zdá sa, že výskum nepotvrdí účinok vášho lieku? Zrušte ho a hľa, nepohodlné dáta celkom zmiznú z akademických záznamov!
Veterné mlyny
Výskumy, ktorými vedci odhaľujú dôkazy o nekalých praktikách farmaceutického priemyslu, predstavujú doslova mravčiu prácu. Výskumníci totiž žiadosťami o sprístupnenie dát obliehajú úrady viacerých krajín. A to spravidla zbytočne. Žiaľ, vo väčšine krajín stoja alebo ešte nedávno stáli na strane priemyslu aj regulačné úrady. Nedisponujú všetkými výskumami, pričom s informáciami o mnohých, ktoré k dispozícii majú, sa nehodlajú s vedcami podeliť a nechávajú ich ticho ležať vo svojich zložkách. Alebo aspoň sťažujú prístup k nim – vedcov odkazujú na svoje internetové stránky, ktoré sú však často celkom neprehľadné a nesmierne komplikované. „Regulačné úrady vidia väčšinu výskumných dát, ale len z úplných počiatkov života liekov, ba ani potom neposunú tieto dáta lekárom či pacientom, niekedy dokonca ani častiam vlády,“ upozorňuje Goldacre.
Napríklad v roku 2007 vedci z Nordic Cochrane Centre pracovali na systematickej revízii dvoch bežných liekov proti obezite – orlistatu a rimonabantu. Ako sme už zmienili, systematické revízie sú najvyššou autoritou vedeckého výskumu, pretože čerpajú dáta z množstva samostatne vykonaných štúdií. Pravda, aby boli objektívne, potrebujú všetky dáta. A tak sa škandinávski vedci obrátili na Európsku agentúru pre liečivá (EMA), aby im poskytla dáta z nepublikovaných výskumov. Vedeli, že agentúra bude mať dáta väčšiny z nich k dispozícii, pretože výrobcovia liekov sú povinní odovzdávať svoje výskumné správy regulačnému orgánu, keď sa liek pokúšajú dostať na trh. Hoci úlohou EMA je konať v záujme pacientov, vedcov z Nordic Cochrane Centre šokovala odmietnutím ich požiadavky. Žiadne dáta nevydá, pretože smernice jej dovoľujú chrániť komerčné záujmy farmaceutických spoločností. Akoby komerčné záujmy mali prednosť pred blahom pacientov. Ale kým sa vedci dva roky doťahovali s EMA, Dánsky úrad pre lekárstvo vedcom medzičasom poskytol viac než 56 výskumných správ. Farmaceutické spoločnosti, samozrejme, protestovali. A dánsky úrad ich námietku zamietol. Spor s EMA sa skončil až po tri a pol roku obštrukcií a absurdných argumentov rozhodnutím ombudsmana. Verdikt znel: Predložte žiadané dokumenty! Mimochodom, jedno z dvoch liečiv, pre ktoré chceli škandinávski vedci pripraviť revíziu, bolo medzičasom stiahnuté z trhu, pretože sa dokázalo, že pacientom škodí.
Dušan Valent
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v septembrovom čísle GOLDMAN (2015)