Bájka z Melanézie
Obľúbená žena jedného veľkého a mocného náčelníka raz zostala ležať v bolestiach. K jej lôžku boli povolaní všetci veľkí šamani a divotvorcovia z okolia, ale nik jej nedokázal pomôcť. A tak náčelníkovi nezostalo nič iné, len povolať Poranu, o ktorom všetci súdili, že pozná každú bylinku a liek a ktorého navyše všetky ženy mali rady. Keď Porana prišiel k náčelníkovi, takto mu hovorí: „Nech ihneď odídu do záhrady všetky tvoje manželky, vrátane teba, náčelník. Zostane tu len pacient, čiže tvoja najobľúbenejšia z manželiek. A všetkým tam vonku prikáž, že sem do chatrče nikto nesmie. Ak by si náhodou predsa len chcel vstúpiť, musíš mi dať hlasné znamenie na bubon. Keď začujem bubon, budem vedieť, že sa vraciaš.“ Náčelník teda odišiel so svojimi ženami do záhrady.
Porana vzápätí pristúpil k chorej žene a spýtal sa jej: „Čo ťa bolí? Ukáž mi to miesto!“ Žena sa naň pozrela plná očakávania a takto mu odpovedala: „Niekde tu vo vnútri, tu je moja rana,“ a ukázala na miesto, odkiaľ pochádza život. Porana sa zamyslel a hovorí: „Dobre teda. Ľahneš si pekne sem na rohožku a ja ti dám medicínu.“ Pri tých slovách vytiahol Porana z košíka misku s akousi mastičkou. Potom vytiahol spod palmových listov, čo mal okolo pása, svojho hada a hlavičku mu natrel onou masťou. A takto prehovoril k žene: „Tak. Teraz je medicína pripravená pomôcť ti. Ak vpustíš môjho hada s medicínou do svojej skrýše a dovolíš mu zohriať sa tam, určite vyzdravieš.“ Obľúbená náčelníkova žena poslúchla…
foto archív
Celú bájku si prečítate v GOLDMAN Prémiovom vydaní 2018 Best of Novel