X-Men
Budúca minulosť
Kiná po celom svete najnovšie ovládnu hrdinovia z komiksových príbehov X-Men. Úspešná filmová séria sa dočkala siedmeho pokračovania, ktoré prinesie nielen nečakaný počet mutantov, ale aj najväčšiu bitku medzi dobrom a zlom, ktorá sa odohráva v dvoch časových dimenziách.
Čím superhrdinovia filmára Bryana Singera tak očarili, že si ich obľúbili stovky miliónov divákov na celom svete? Iba dokonalým filmárskym spracovaním komiksových príbehov? Určite nie. Aby sme pochopili ich úspech, musíme sa vybrať do minulosti, do obdobia ich zrodu. História X-Menov sa začala písať v roku 1963, kedy sa Stan Lee a Jack Kirby dočkali prvého vydania spoločného diela The X-Men #1 vo vydavateľstve Marvel Comics. Milovníci kreslených príbehov sa prvýkrát mohli stretnúť s ľuďmi, ktorí sú síce mutanti a majú nadprirodzené schopnosti, ale nie sú nepriateľmi ľudstva, skôr naopak, sú ich ochrancami. Aj napriek skutočnosti, že ich obyvatelia našej planéty nenávidia hoci len z jednoduchého dôvodu: sú odlišní, a tak vyvolávajú strach.
Zrod X-Menov
Dej príbehov sa od počiatku krúti (podobne ako neskoršie filmy) okolo profesora Xaviera, svetoznámeho telepata, ktorý stvoril prvý tím mutantov (Cyclops, Iceman, Angel, Beast a Marvel Girl). Kto sú vlastne títo mutanti, odborne nazývaní Homo Superior? Od ľudí ich odlišuje špeciálny zmutovaný gén, nazývaný ako „gén X“. Ten sa u nich objavil vďaka akémusi evolučnému skoku a zabezpečuje rôzne nadľudské schopnosti. Vo väčšine prípadov tento zvláštny gén dáva svojmu nositeľovi len jednu, maximálne dva nadprirodzené schopnosti, ktoré sa začnú prejavovať v období puberty, kedy ich aktivizuje zvýšená hladina hormónov.
V pozadí vzniku predstavy o mutantoch stoja sci-fi a hororové príbehy z 50. a 60. rokov minulého storočia, ktoré hovorili o útokoch neľútostných mimozemšťanov či démonických mutantov. Značný vplyv na filozofický odkaz komiksových príbehov mala aj paranoja a strach obyvateľov USA, ktoré vyvolala aktuálna politická situácia vo svete: studená vojna, komunistické režimy a ich agenti na americkej pôde. Američania aj vďaka propagande vlastných politikov žili deň čo deň v presvedčení, že „nepriateľ je medzi nimi“. V sérii o X-Menoch taktiež vystupuje podobný strach, tentoraz z mutantov, ktorí sa nenápadne votreli medzi ľudí.
Boj dobra a zla
Rozdielne prejavy génu X zabezpečili pre príbehy nielen originalitu, ale aj nekonečný zdroj pestrosti i akčnosti. Umožnili totiž, aby sa mohli objaviť stále novší mutanti. Autori pôvodných komiksov v rámci večného boja dobra a zla vytvorili dva znepriatelené tábory mutantov. Proti Xavierovým „hrdinom“ postavili Bratstvo mutanta Magneta, ktoré v počiatku tvorili Mastermind, Quicksilver, Scarlet Witch a Toad. Obsah komiksových príbehov obohatili aj sociálne témy predsudkov a rasizmu. Najmarkantnejšie sa prejavujú v osobnosti Magneta, ktorý nenávidí ľudí, lebo má pocit, že segregujú a obmedzujú „nadradených“ mutantov. Naopak, Xavier si myslí, že ľudia a mutanti dokážu spolu existovať, ba čo viac, mutanti vďaka svojim nadprirodzeným schopnostiam môžu byť ochrancami ľudstva. Aj preto zriadi pre nadaných mladíkov školu, ktorá zároveň slúži aj ako tajné stredisko X-Menov.
Úpadok a znovuzrodenie
Koncom 60. rokov 20. storočia X-Menov vytlačili noví komiksoví hrdinovia. Nepomohla ani výmena autorov. Hoci v roku 1969 nová dvojica Roy Thomas a Neal Adams vytvorili dve nové postavy – Havoka a Polarisa – to nestačilo, aby séria prežila. Komiks skončil v marci 1970. Trvalo niekoľko rokov, kým sa X-Meni opäť ukázali. V roku 1975 spoločnosť Marvel Comics vydala titul Giant-Size X-Men #1, ktorý pochádzal z dielne Lena Weina a Davea Cockruma. Tí sa rozhodli čitateľov doma aj zahraničí získať novým a pestrejším tímom X-Menov (Weina neskôr nahradil Chris Claremont a Cockruma zasa John Byrne), ktorého členovia budú pochádzať z rôznych krajín sveta. Tak prichádza Cyclops (vodca mutantov), legendárny Wolverin (Kanada), Colossus (Sovietsky zväz), Nightcrawler (Západné Nemecko), Storm (Keňa), Thunderbird (potomok Apačov), Banshee (Írsko), Sunfire (Japonsko) a Jean Grey (ako Phoenix). Séria nielen ožila, ale postupne sa objavili aj ďalšie charaktery: Amanda Sefton, Multiple Man, Mystique či Moira MacTaggert. To sme sa už vlastne dostali do 80. rokov, kedy séria X-Men od Marvelu trhala rekordy v predajnosti. Kozmos mutantov rozšírili aj minisérie, tzv. „X-Books“. Vďaka nim pribudli nové postavy (Kitty Pryde, Dazzler, Forge, Longshot, Psylocke, Rogue, Cable, Bishop, Gambit). Séria napokon prežila až do súčasnosti.
Bohatý materiál
Obrovská, až nepriehľadná sieť komiksových príbehov vytvorila ideálne východisko pre vznik filmovej série – jej posledná časť „X-Men: Budúca minulosť“ nadväzuje na predchádzajúce diela. Hlavným motívom je nebezpečenstvo, číhajúce na X-menov. Ich rasa síce bola vždy na pokraji vyhynutia, ale tentoraz sa táto hrozba stala ešte reálnejšia ako kedykoľvek predtým. Jediná cesta k prežitiu vedie cez minulosť – až na úplný začiatok reťazca udalostí, ktoré hroziace nebezpečenstvo vyvolali. „Na začiatku celú ságu zľahka zrekapitulujeme. Niektoré scény a zábery majú divákom slúžiť ako nápoveda. Na jednej strane je fajn, keď si znalci vo filme sami niečo nájdu, ale na druhej strane sme chceli, aby si ho žili aj tí, ktorí doteraz s X-Menmi neprišli do styku,“ hovorí režisér Bryan Singer.
Vo filme sa objaví najviac mutantov v histórii ságy. Vďaka skutočnosti, že sa dej odohráva vo dvoch časových rovinách, objavia sa v ňom dve podoby vodcu „dobrých“ X-Menov – profesora Xaviera (Patrick Stewart / James McAvoy) a jeho protivníka Magneta (Ian McKellen / Michael Fassbender). Len Wolverine (Hugh Jackman) ostáva stále rovnaký vďaka svojej schopnosti nestarnúť a bleskurýchle sa uzdravovať. „Rozhodli sme sa pre neho z mnohých dôvodov… Jedným z nich je fakt, že je protagonistom série a u publika pravdepodobne najobľúbenejšou postavou,“ dodáva scenárista Simon Kinberg na margo Wolverina, ktorý dostane zdanlivo šialenú úlohu: musí sa vrátiť v čase a zabrániť, aby sa z bývalých priateľov stali nepriatelia na život a na smrť. Jedine spoločne totiž môžu v budúcnosti čeliť sile, ktorá prevýši aj ich unikátne schopnosti.
Budúcnosť je následkom neúspechu snahy X-menov prekaziť pokus Bratstva o vraždu senátora Roberta Kellyho. V tom budúcom svete vládnu nemilosrdní Strážcovia – roboti, ktorých úlohou je mutantov prenasledovať a internovať ich v táboroch. Tí však za svoje schopnosti neraz zaplatia životom. Ako sa tím Profesora X dozvie, čo čaká na mutantov o niekoľko rokov neskôr? Varuje ich mutantka Kitty Pryde, ktorej myseľ cestovala späť v čase a ovláda svoje mladšie ja, aby odovzdala varovné správy. Úlohu sa jej podarí splniť a vracia sa do budúcnosti, no zistí, že udalosti sa naďalej nevyvíjajú priaznivo a alternatívna časová línia naďalej existuje… Podarí sa partii okolo Wolverina zmeniť budúcnosť? To síce neprezradíme, ale zato sa vyberieme do sveta vedy zistiť, do akej miery je reálna existencia mutantov ako X-Meni a či existujú v živočíšnej ríši mutanti so zvláštnymi schopnosťami.
Vyrobíme superhrdinu
K najčastejším spôsobom, ktorým komiksoví hrdinovia získavajú špeciálne schopnosti, patrí rádioaktívne žiarenie. Táto idea si popularitu zrejme získala vďaka tomu, že v roku 1927 genetik Hermann J. Muller dokázal pomocou röntgenových lúčov výrazne zvýšiť počet mutácií u mušiek octomiliek. Jeho objav následne ďalší výskumníci potvrdili aj pre ďalšie organizmy. Môžeme podobným vyvolávaním mutácií skutočne vyrobiť superhrdinu? Nie. Muller pôsobil röntgenovými lúčmi na spermie mušiek, takže mutácie sledoval na potomstve, nie na ožiarených jedincoch.
Mutácie sa v prírode najvýraznejšie prejavujú práve pri prenášaní cez pohlavné bunky. Takto z jednej mutovanej bunky vznikne celý zmutovaný jedinec (alebo naopak, ako pri príliš škodlivých mutáciách, v procese vzniku zahynie). Radiácia, pôsobiaca na živého jedinca, začne meniť DNA jeho buniek. V každej bude dochádzať k inej zmene, a to zväčša k horšiemu. Ak by mala radiácia živého jedinca vylepšiť, musela by nastať málo pravdepodobná prospešná mutácia, a tá by musela meniť DNA úplne rovnako a súčasne v biliónoch buniek po celom tele. Naproti tomu, jedna pozitívne zmutovaná bunka by na človeka, ktorého tvoria trilióny ďalších buniek, nijako neovplyvnila.
Všetci sme mutanti
Mutácie sú akékoľvek zmeny v DNA. Keďže už dávno nevyzeráme ako bezjadrové jednobunkovce, pre ktoré je kyslík jedovatý, môžeme vyhlásiť, že všetky súčasné bytosti sú dielom mutácií. Znamená to, že ak chcete vidieť, ako vyzerá skutočný mutant, stačí sa pozrieť do zrkadla… Všetok súčasný život tvoria evolúciou tisícnásobne zmenení zmutovaní potomkovia predchádzajúcich mutantov. Je to vskutku obrovský skok, zmena z mikróba na stotonového dinosaura alebo vypĺznutú opicu, čítajúcu komiksy. Ale práve to všetko mutácie, ak im dáte dostatok času a možností experimentovať s premenami DNA, dokážu. Nie všetky mutácie sú totiž škodlivé. Väčšina je neutrálna a niektoré sú dokonca prospešné.
Ako vyplýva z predchádzajúcich riadkov, najdôležitejšie bývajú tie mutácie, ku ktorým dochádza počas vzniku nového jedinca. Takéto mutácie predstavujú obvykle chyby pri kopírovaní rodičovskej DNA. Zodpovedajú za vznik rôznorodosti a všetkých nových znakov v evolúcii organizmov.
Nádejné príšery
Nemecký genetik Richard Goldschmidt v 40. rokoch minulého storočia uvažoval o akýchsi systémových mutáciách, ktoré by v organizmoch spôsobili náhle a výrazné vývojové skoky. Pre zvieratá, u ktorých sa prejavia, použil pojem „nádejné príšery“. Hoci sa jeho názory neskôr často zosmiešňovali, nové výskumy ukázali, že veľké a výhodné mutácie jedného génu sa vyskytujú a nie sú zriedkavé. Pritom napriek rizikám zo širokoplošného efektu na iné znaky – pleitropii neodsudzujú svojich nositeľov na záhubu. Prvá dobrá správa pre realitu X-Menov. A nie jediná.
Embryológovia pre zmenu zistili, že efekt náhlej zmeny v procese evolúcie môže vyvolať aj jedna malá mutácia, a to cez gény, regulujúce vývinové procesy. Poukázali, že napríklad na vznik končatiny nie sú potrebné mutácie v každom géne, zahrnutom v stavbe končatín. Keďže vývinové systémy sú zložito prepojené a samoregulujúce, príroda využíva skutočnosť, že svalové bunky sa prirodzene pripájajú na kosti, nervové bunky sa stabilizujú po napojení na svaly a že cievy rastú smerom k miestam s nízkym obsahom kyslíka.
Vidíme teda, že evolučná biológia a genetika poznajú mechanizmy, ktoré u potomstva dovoľujú náhle zjavenie výrazných odlišností, či celých nových znakov – znakov, ktoré sme u rodičov nepoznali. Pravda, u X-Menov je tento princíp dotiahnutý do krajnosti. To, samozrejme, neprekvapuje, napokon, komiksová realita je svojská – umožňuje napríklad vracať mŕtve postavy tak, že hlavný hrdina „zmláti realitu“ (čo urobil Superboy-Prime kvôli návratu druhého Robina). Fanúšikov komiksov však pri srdci môže hriať, že premisa sveta X-Menov nie je nezmyselná a v niektorých ohľadoch, teda pokiaľ sa nenarušujú fyzikálne zákony, teoreticky možná.
Tak ako Wolverin
A nielen to. Poniektoré superschopnosti, aké pozorujeme u X-Menov či iných superhrdinov, skutočne existujú v prírode. Jednou z nich je regenerácia. Zdobí nielen Wolverina, ale aj mnohé obojživelníky. Španielsky mlok žiabrovník Watlov si v prípade ohrozenia prepichne ostrými rebrami kožu trupu a potom sa týmito ostňami bráni. Keď rebrá vtiahne späť dovnútra, diery v koži sa mu zakrátko zrastú. Ešte úžasnejšie regeneračné schopnosti má larve podobný axolotl. Týmto zvieratám sa rany hoja bez toho, aby po sebe zanechali akékoľvek jazvy. Ba čo viac, axolotly dokážu zregenerovať celú stratenú končatinu a v niektorých prípadoch časti chrbtice a mozgu.
Jednoduchšie živočíchy, napríklad „morské uhorky“ holotúrie, zachádzajú so schopnosťou regenerácie do skutočného extrému. Bránia sa tak, že na útočníka cez konečník vyvrhnú vnútorné orgány. Sú lepkavé, často jedovaté a ich majiteľovi zakrátko dorastú. Mimochodom, nie je to skvelý námet na nového superhrdinu – borec, bojujúci vyvrhovaním vlastných vnútorností cez zadok? Marvelovci sa môžu inšpirovať…
Nestarnúce zvieratá
Ploskavce sú červy, ktoré sa vyznačujú prakticky neohraničenými regeneračnými schopnosťami – nahradia si kompletné svaly, kožu, črevá alebo celé mozgy. Zástupcovia ich podskupiny zvanej ploštenky sú však aj na ich pomery extrémne. Ak ich rozseknete na dva kusy, chýbajúca polovica dorastie. Aj s novou hlavou. A v nej zostanú spomienky tej pôvodnej. Wolverin, toto veru netromfne. Mimochodom, tak ako Wolverin, niektoré druhy ploskavcov nestarnú. Ďalším príkladom nestarnúceho organizmu je nesmrteľná medúza z druhu Turritopsis nutricula. Nielenže nestarne, zástupcovia tohto druhu dokážu omladnúť! Všetky jeho jedince sú v prípade neprajných prírodných podmienok schopné vrátiť sa z dospelého štádia medúzy do raného štádia polypa. Dokážu tak spraviť nie raz, ale ľubovoľne často. Takáto schopnosť úplne vrátiť životný cyklus prakticky na úplný začiatok je v prírode zrejme ojedinelá.
Superschopnosti
To, čo by nám mohlo pripadať ako superschopnosti, je vo zvieracej ríši vcelku bežné. V úplnej tme pomáha netopierom „vidieť“ – echolokácia, pomocou nej aj lovia hmyz. Texaská rohatá jašterica Phrynosoma cornutum na útočníka vystrekne z očí prúd krvi až do výšky 1,5 metra. A chobotnica maskovaná (Thaumoctopus mimicus) vedome mení nielen farbu, ale aj tvar tela. Raz pripomína nebezpečné morské hady, inokedy pŕhlivé medúzy, sploštené ryby platesy, alebo ešte jedovatejšie ryby, a to krídlovce, ktorých jed je rovnako silný ako jed kobry. U zvierat nachádzame aj supersilu, a to nielen vzhľadom na vlastnú hmotnosť ako u ľahučkého hmyzu. Napríklad rany z ramien ústonôžok dosahujú silu náboja vystreleného z pištole. Potápači tieto mrzuté, no nádherne sfarbené kôrovce prezývajú „štiepači prstov“. Dobre vedia, prečo.
plôška
Najznámejší X-Meni
Profesor X – Charles Xavier, telepat. Patrí k najmúdrejším ľuďom planéty. V mladosti bol športovcom. Na invalidnom vozíku je odvtedy, ako v Tibete utrpel zranenie chrbtice v boji s mimozemšťanom Luciferom, ktorý chcel ovládnuť svet.
Magneto – Erik Lensherr, ktorý ovláda magnetizmus a dokáže vyvolávať zemetrasenie. Žid, ktorý prežil Osvienčim. Má obavy, že ľudia budú k mutantom pristupovať rovnako ako Nemci k Židom počas 2. svetovej vojny. Preto chce obetovať ľudstvo, aby mutanti prežili.
Phoenix – Jean Greyová (pôvodne Marvel Girl) je telepatka a telekinetik. Postupne získava až božské schopnosti, stáva sa jednou z najobávanejších entít. Zabije aj Xaviera. Jej príbeh patrí medzi najlepší vo vesmíre Marvel komixov. Vo filme ju zabije Wolverin.
Wolverine – James Howlet alias Logan. Schopnosť regeneráciae ho robí nesmrteľným. Má zosilnené zmysly. Jeho kostra je vystužená adamantiom. Okrem zvýšenej fyzickej odolnosti mu adamantium dáva ostré „pazúry“, vysúvané z každej ruky.
Storm – Ororo Munroe. Dokáže ovládať počasie, vrátane vytvárania bleskov alebo lietania na princípe nadnášania vetrom. Trpí akútnou klaustrofóbiou. Bola prijatá ako „bohyňa“ jedným z domorodých kmeňov v Keni, kde ju objavil Profesor X.
Nightcrawler – Kurt Wagner, syn Mystique a démona Azazela. Jeho schopnosťou je teleportácia. Narodil sa v Mníchove. Keď vyrástol, vystupoval v cirkuse. Neskôr sa pridal k mníchom, ale tí ho neskôr chceli zabiť. Zachránil ho Profesor X.
Iceman – Robert „Bobby“ Drake. Dokáže vytvárať ľad. Pomocou X-Menov získa nové, pre neho spočiatku netušené schopnosti.
Beast – Dr. Henry „Hank“ McCoy. Má zväčšenú silu, obratnosť a posilnené zmysly. Je vedeckou kapacitou v oblasti aplikovanej genetiky X-Menov.
Shadowcat – Katherine „Kitty“ Pryde dokáže prechádzať stenami.
Rogue – Marie dokáže dočasne získať schopnosti a spomienky iného mutanta. Väčšinou mala ukradnuté schopnosti Ms. Marvel, jednej z Avengers (lietanie, nadľudskú silu).
Gambit – Schopnosťou Remy LeBeaua je premena polohovej energie na pohybovú, teda vie nabíjať veci, vďaka čomu následne explodujú.
Cyclops – Scottovi Summersovi z očí vychádza neustále ničivý lúč, ktorý považuje za svoje prekliatie. Profesor X lúč odtienil špeciálnymi okuliarmi z rubínu. Snaží sa o mierumilovné súžitie medzi mutantmi a ľuďmi. Zabije ho Phoenix.
Angel – Warren Worthington III. Jeho pôvodnou vlastnosťou sú anjelské krídla, ktoré mu umožňujú lietať. Má extrémne rýchle reakcie. Neskôr bol pretvorený mutantom Apocalypsom na Archangela, modrého anjela smrti s kovovými krídlami.
Bishop – Jeden z mnohých cestovateľov v čase. Do prítomnosti tímu X-Men prichádza ako súper. Stane sa však členom tímu, hoci má radikálne metódy. Dokáže pohltiť energetický výboj a transformovať ho.
Mystique – Raven Darkholme sa dokáže premeniť na kohokoľvek a čokoľvek. Má schopnosť čiastočnej regenerácie. Nakoniec o nadľudské schopnosti príde a stáva sa z nej človek, ktorý zradí Magneta – prezradí jeho úkryt i plány na ovládnutie sveta.
Pyro – John Allerdyce je pyrokinetik (ovláda oheň). Jeho najväčším nepriateľom je Iceman. V druhej časti filmovej série zradí X-Menov a pridáva sa k nepriateľom. Premôže ho Iceman.
Sabretooth – Victor Creed, najväčší nepriateľ Wolverina. Má schopnosť regenerácie, zosilnené zmysly, silu, obratnosť a vysúvacie pazúry.
Quicksilver – Pietro Maximoff, syn Magneta. Ovláda superrýchlosť.
Juggernaut – Cain Marko je nevlastný brat Profesora X. Má schopnosť nadľudskej sily, odolnosti a trvanlivosti. Pomocou špeciálnej helmy je imúnny voči telepatii.
Zaujímavosti
* Natáčanie novej časti filmovej série prebiehalo v Montrealu od apríla do augusta 2013.
* Snímka z časti vychádza z komiksov X-Men – Days of Future Past (1981) a All-New X-Men (2012), kde mutanti cestujú v čase a snažia sa zmeniť históriu k lepšiemu.
* Film mal režírovať Matthew Vaughn, režisér predchádzajúcej snímky X-Men: Prvá trieda (2011). Nakoniec sa projektu ujal Bryan Singer, ktorý natočil prvé dve časti série.
* Viacerí herci na filme pracovali po celú dobu, iní zasa strávili na nakrúcaní iba pár dní. Halle Berry (Storm) pracovala iba týždeň. Ešte menej času boli na pľaci Patrick Stewart (Charles Xavier), Ian McKellen (Magneto), Ellen Page (Shadowcat) a Anna Paquin (Rogue).
* Kvôli cestovaniu v čase režisér kontaktoval Jamesa Camerona (má s touto témou bohaté skúsenosti vďaka filmovej sérii Terminátor), aby mu poradil s prípadnými časovými paradoxmi. Prebrali však spolu aj teóriu strún či existenciu paralelných vesmírov.
* V snímke sa objaví aj postava Quicksilvera (Evan Peters) ako syn Magneta.
* Bryan Singer vystrihol z filmu jednu väčšiu akčnú scénu, vďaka čomu zo snímky takmer úplne vypadla postava Rogue (Anna Paquin).
* Kvôli úlohe Mystique nosila herečka Jennifer Lawrence špeciálnu kombinézu.
* Vo filme sa objaví aj pôvodný autor komiksového príbehu, Chris Claremont, ktorý si zahral menšiu úlohu.
Filmy o X-Menoch
X-Men (r. Bryan Singer, r. 2000) – Ocitneme sa v budúcnosti. Po celej planéte sa rodia deti s X-faktorom v génoch, ktorý im dáva zvláštne schopnosti. Profesor X, Wolverine, Storm, Jean Grey, Rogue, Cyclops, Magneto, Toad, Mystique, Sabretooth sú mutanti, ktorých ľudia nedokážu akceptovať. Aj preto sa snaží Profesor X (Patrick Stewart), svetoznámy telepat, naučiť mutantov ovládať svoje schopnosti v špeciálnej škole. Lenže senátor Kelly nenávidí mutantov a chce ich zničiť. Záverečný zápas bude veľmi zaujímavý.
X-Men 2 (r. Bryan Singer, 2003) – Pod vplyvom profesora Xaviera (Patrick Stewart) slúžia mutanti ľudstvu. Obyvatelia však z nich majú strach. Po pokuse o atentát na prezidenta USA verejnosť chce zákon, ktorý mutantov dostane pod kontrolu. V čele militantného hnutia stojí armádny veliteľ William Stryker (Brian Cox), ktorý chce mutantov zlikvidovať. Uvidíme aj Wolverina (Hugh Jackman), ktorý pátra po svojej minulosti. Do hry vstúpi aj Magneto (Ian McKellen), ktorý ponúkne Profesorovi X spoluprácu v boji proti Strykerovi.
X-Men: Posledný vzdor (r. Brett Ratner, 2006) – Mutanti majú len dve možnosti: buď skrývať, čím sú, alebo sa držať v ústraní. Príde však deň, kedy sa to zmení. Objaví sa totiž liek, ktorý dokáže odstrániť „chybný“ gén X. Lenže premeniť sa opäť na človeka nie je pre mnohých mutantov jednoduché. Magnet (Ian McKellen) „vyliečenie“ odmietne, ba čo viac, rozpúta vojnu proti tým, ktorí nechcú medzi sebou mutantov. Ľudstvo zachráni tím X-Menov.
X-Men Origins: Wolverine (r. Gavin Hood, r. 2009) – Dej je zasadený na počiatok ságy. Hugh Jackman sa vracia ako mutant Wolverin. Hlavná časť príbehu sa odohráva v 70. rokoch 20. storočia, kedy Wolverina zloží smrť osudovej lásky Kayle Silverfox. Vtedy sa rozhodne zapojiť sa do tajného vládneho vojenského programu Weapon X. Pod velením Williama Strykera (Danny Huston) vznikne tajná jednotka Team X, zložená z mutantov. Patrí k nim aj Victor Creed (Liev Schreiber), nepriateľ a zároveň brat Wolverina.
X-Men: Prvá trieda (r. Matthew Vaughn, 2011) – Príbeh sa vracia pred film X-Men Origins: Wolverine a odohráva sa v polovici minulého storočia – v čase, kedy mladý Charles Xavier (James McAvoy) a Erik Lensherr (Michael Fassbender) boli priateľmi a iba nedávno odkryli svoje jedinečné schopnosti. V čase studenej vojny, kedy spoločne s ďalšími mutantmi museli čeliť hrozbe, akú ešte ľudstvo nepoznalo. Prečo sa avšak z najlepších priateľov stali nepriatelia na život a na smrť? Čo vlastne vyvolalo vojnu medzi X-Menmi a Bratstvom?
Wolverine (r. James Mangold, 2013) – Wolverine (Hugh Jackman) sa vydáva do Japonska, kde stretne svojho najväčšieho nepriateľa. Z neľútostnej bitky na život a smrť odíde navždy poznamenaný. Prvýkrát v živote sa cíti zraniteľný a ocitá sa na hrane svojich fyzických a psychických možností. Nebojuje len so smrtiacimi samurajskými mečmi, ale aj s vlastnou smrteľnosťou.
Tomáš Szmrecsányi, Dušan Valent
foto Barracuda Movie