Centrum Bratislavy v sebe skrýva mnoho zaujímavých zákutí, ktoré stojí za to objaviť. Jednou z nich je aj krátka Sienkiewiczova ulica pri Modrom kostolíku, ktorá okrem secesných budov a nečakaného ticha ponúka aj možnosť zastaviť sa v malej vinotéke, kde človek na chvíľu zabudne na ruch všedných dní vo veľkomeste…
Časy sa menia. Za čias komunizmu boli vinárne miestami, kde sa schádzali väčšinou lokálni štamgasti s pozitívnym vzťahom k alkoholu, túžiaci stráviť chvíľu sedením (a podaktorí s pokročilým časom aj ležaním) pri pohári (alebo skôr džbáne) vína. Na odrode až tak nezáležalo, sortiment bol obmedzený, preferencie sa týkali najviac farby. Dnes, keď kult vinoték rastie ako huby po daždi, sa zdá, že ide o takmer módnu záležitosť. O víne sa rozpráva, za vínom sa cestuje, víno sa kombinuje – s jedlom, s čokoládou, aj s typmi rôznych osobností. A nejde len o dopyt po víne samotnom. Pokiaľ si chce človek po práci zreštartovať myseľ, no nemá v pláne absolvovať veľkú večeru v reštaurácii, nie je nič lepšie než posedenie pri priateľskej debate a pohári obľúbenej značky vína. A keď sa vám navyše podarí nájsť miesto, kde sa cítite ako doma, tak sa z tých posedení môže stať rituál pravidelný sťaby chodenie do kostola. Jedno také miesto sme objavili. Volá sa Vinotéka pri Modrom kostolíku.
Nenápadný klenot
Ukrytá pod úrovňou chodníka pôsobí celkom nenápadne. Nebyť veľkého transparentu na plote, asi by ju človek celkom prehliadol. A to by bola škoda. Toto miesto nie je súčasťou žiadnej veľkej siete, a neinvestuje ani do reklamy, a predsa to tu žije. Hoci, ako hovorí jeden z majiteľov, začiatky neboli práve najľahšie. Avšak v duchu hesla, že dobré veci si vedia urobiť reklamu aj bez reklamy, sa po šiesitch rokoch stal tento podnik presne tou oázou oddychu, kam sa ľudia pravidelne a radi vracajú. A dobré chýry sa rozšírili do takej miery, že keď večer kráčate cestou okolo, vidíte takmer vždy plný podnik.
Chlapčenský sen
Príbeh vinotéky pripomína splnenie chlapčenského sna. Traja chalani s pozitívnym vzťahom ku gastronómii, ktorých dali dokopy spoloční známi a zhoda náhod, si pred deviatimi rokmi založili firmu, ktorá fungovala ako veľkoobchod s vínom. Ich snom však bolo otvoriť si vlastný podnik, ktorý by odrážal ich lásku k vínu. Osud to zariadil tak, že sa k nim jedného dňa dostala ponuka na prenajatie priestoru v centre Starého mesta. Po obhliadke bolo rozhodnuté. Oslovil ich priestor i genius loci ulice, ktorá aj napriek tomu, že je situovaná priamo v centre Bratislavy, tvorí vlastne malý mikrosvet. Dva vchody v historických budovách, v ktorých bývajú starí Bratislavčania, na jednej strane park na Šafárikovom námestí a na druhej strane nefunkčný objekt bývalej nemocnice na Bezručovej ulici, to všetko spolu má neopakovateľné čaro a pôsobí ako tiché a pokojné miesto, pripomínajúce dedinu. Ako sa však neskôr ukázalo, z hľadiska podnikateľského zámeru išlo o dvojsečnú zbraň. Pretože podnik, ak má prosperovať, potrebuje nevyhnutne žiť s ľuďmi. A keď vie o tomto kúsku „raja“ iba pár „domorodcov“, ťažko sa buduje prosperujúci biznis. „Zažili sme všelijaké časy. Niekedy som premýšľal, či by nebolo lepšie to vzdať. Aj keď sme hneď od začiatku začali organizovať vínne degustácie, chvíľu to trvalo, kým si nás ľudia našli. Zvrat nastal asi až po polroku od otvorenia. Ľudia si zvykli chodiť na degustácie a s nimi chodili ich kamaráti a kamaráti kamarátov, zapáčilo sa im miesto a začali sa vracať.“ Spomína na začiatky Richard Kanávor, jeden z majiteľov, ktorého dnes množstvo verných zákazníkov oslovuje familiárne iba krstným menom. Len tak mimochodom, v tradícií ochutnávok, ktoré sa konajú každú stredu, zotrvala vinotéka dodnes.
Postarané o všetkých
Ako sme zistili, na takéto miesto chodia dva typy ľudí. Tí, čo majú „iba“ cestu okolo, a tí, ktorí sem raz zavítali a odvtedy sa vracajú. Príjemná atmosféra a priateľský prístup je skrátka lákavá kombinácia, ktorá by mala byť samozrejmosťou a predsa sa s ňou človek stretáva skôr výnimočne. A tak sa stáva, že tu sedia vedľa seba obyčajní ľudia, politici, speváci, aj herci. O všetkých je postarané rovnako dobre. Pokiaľ ide o vzhľad, interiéru dominujú teplé farby. Žlté steny a drevo: na podlahe, strope aj na dominantnom regáli s vínami, ktorý zaberá celú jednu stenu. To je niečo, čo nijako nesúvisí s dizajnovými vychytávkami, ale s hrejivým pocitom domova (v lete spojeným s príjemnou klimatizáciou). Neodmysliteľnou súčasťou podniku je aj veľký bar s tehlovým obkladom, pri ktorom sedia na barových stoličkách tí, ktorým sa už neušlo miesto v pohodlných boxoch. Za trest to však určite nie je, pri bare sa predsa človek vždy dozvie najviac!
Leto na terase
Tento rok k vinotéke pribudla i terasa. Po úprave malej predzáhradky vznikol príjemný priestor plný zelene, kde sa dá sedieť v tieni horúcich dní nielen s pohárom obľúbeného vínka, ale aj s výbornou kávou, či s osviežujúcou letnou limonádou. Čiže počas dňa ideálne miesto na detašované pracovisko s notebookom. Keď na vás príde hlad, môžete si pochutnať na ľahkom občerstvení v podobe syrovej alebo salámovej misy, niektorej z množstva francúzskych terín alebo – tak ako my – na jednoduchom chutnom toaste. Odporúčame „taliansku“ kombináciu so sušenými paradajkami a mozzarelou. K tomu sa hodí dobre vychladený Veltlínske zelené (ochutnajte výber z hrozna, ročník 2013 od Karpatskej perly!). Dokonalá letná kombinácia!
Vinotéka pri Modrom kostolíku, Sienkiewiczova 2, Bratislava
www.monvin.sk
text: Marcela Heglasová; foto: Jozef Barinka