Príbeh bielej veľryby menom Moby Dick pozná azda každý z nás. Nebojácna, tvrdohlavá, bojovná a najmä pomstychtivá veľryba sa stala živou legendou, a to bez ohľadu na fakt, že je fikciou. Spisovateľ Herman Melville ju vytvoril na základe rozprávania veľrybárov z lode Essex, ktorú v zime 1820 napadla veľryba obrej veľkosti a sily.
Ako dopadli členovia posádky lode a čo im pomohlo prežiť katastrofu? Čo sa v skutočnosti v onú zimu pred takmer dvesto rokmi stalo na otvorenom mori? A ako to vlastne bolo s tou gigantickou veľrybou? Na tieto otázky hľadal odpovede držiteľ Oscara, režisér Ron Howard, ktorý nakrútil dramatický dobrodružný film o výprave lode Essex z Nantucketu na základe bestselleru Nathaniela Philbricka.
Skutočný príbeh
Snímka V srdci mora odhaľuje mučivé následky napadnutia veľrybárskej lode veľrybou, keď námorníci, ktorým sa podarilo prežiť, museli prekračovať svoje limity a kvôli záchrane života podnikať neuveriteľné veci. Posádka, ktorá čelí divokým búrkam, nemilosrdnému hladovaniu a zúfalej panike, pochybuje o všetkom: o hodnote vlastných životov či samotnej ľudskej etike. „Skutočný príbeh lode Essex je fantastický. Drsný, bohatý a vo svojom srdci filmový. Obsahuje množstvo zvratov. A hoci sa film odohráva v minulosti, dotýka sa témy vzťahov, prežitia, ľudskosti aj prírodných zákonitostí, ktoré sú pre ľudí nadčasové a rozhodne im nie sú ľahostajné,“ vraví Howard, ktorý verí, že vďaka jeho snímke získa Melvilleov román druhý dych. Mimochodom, scenár (Ch. Leavitt, R. Jaffa, A. Silver) získal od Chrisa Hemswortha, keď pracovali na filme „Rush“. O skutočnom príbehu moreplavcov v tom čase ani len netušil. „Okamžite som si začal vizualizovať film, ktorý bude surový a intenzívny… taký, aký by som sám chcel vidieť. To je pre mňa vždy kľúčové.“
Chris Hemsworth vo filme stvárnil prvého dôstojníka Essexu, Owena Chasea: „Scenár sa mi od začiatku veľmi páčil. Je o hrdinstve a ľuďoch, skúšaných nad svoje hranice úplne vo všetkom. Zaujímala ma aj psychologická stránka – kedy veľryba spôsobí náhly zvrat. Je na nej niečo neskutočné, tajomné – prečo zaútočí tak, ako ešte nikdy predtým. Lovec sa zrazu stáva korisťou.“ Samozrejme, smrteľný zápas morskej obludy s posádkou lode tvorí len časť príbehu. Benjamin Walker, ktorý stvárnil postavu kapitána Essexu, Georgea Pollarda, poukazuje na tri paralelné zápasy: „Človek proti človeku, človek proti prírode, človek proti sám sebe. Ako ich všetky môžete zvládnuť a prežiť? Túto otázku si film položil. Je v tom aj istá poetika – vidíte odolnosť ľudského ducha.“
Proti lovu veľrýb
Mimoriadnu výpravu lode Essex a jej posádky opísal historik Nathaniel Philbrick v knihe In the Heart of the Sea: The Tragedy of the Whaleship Essex: „Kniha vznikla kvôli tomu, že ma zaujímalo, ako to vyzeralo vtedy, keď bol Nantucket hlavným mestom amerického veľrybárstva. Ten príbeh sa mi dostal pod kožu.“ Jeho detailný opis nešťastnej plavby zapôsobil na tvorcov i hercov. Producentka Paula Weinstein: „Kniha bola doslova strhujúca – nemohla som ju prestať čítať. To je presne ten prípad, keď viete, že zvolený projekt budete robiť s vášňou. Jeho téma sa mi zdala veľmi súčasná. Stačilo by zmeniť oblečenie a kulisy a bol by z toho príbeh, ktorý by sa mohol odohrať aj teraz. Otvára totiž nadčasové témy: ambície a obete, muži a ich otcovia, ženy a ich manželia, zvieratá a príroda, život a smrť.“
Podobne to cíti aj producent Will Ward, fascinovaný nielen schopnosťou človeka v kritickej situácii (na prahu smrti) bojovať o prežitie, ale i odvahou rybárov, ktorí veľryby kedysi lovili v ľahko zraniteľných malých loďkách. Pravda, tvorcovia si uvedomujú odlišný prístup k lovu veľrýb v súčasnosti a minulosti, kedy tento fenomén ľudia vnímali inak. „Toto nie je film, ktorý obhajuje lov veľrýb, naopak, ukazuje jeho brutálnosť. Veľrybársky priemysel bol začiatkom 19. storočia primárne olejovým priemyslom. Bolo to pred tým, ako niekto prišiel s nápadom vyvŕtať do zeme dieru a získať olej odtiaľ. Vďaka veľrybiemu oleju svietili v Amerike a Európe lampy. Bábätká spali v kolískach z veľrybích kostí, nábytok, ženské korzety a množstvo ďalších bežných vecí sa vyrábali z veľrýb. Životy mužov na palube však pre ich zamestnávateľov neboli nič iné ako položky v účtovníctve… Príbeh opísal, ako stojí ´človek voči prírode´, ale v skutočnosti tam nemalo byť žiadne ´voči´, pretože ľudia sú súčasťou prírody. Nanešťastie, s týmto názorom sa vtedajšia západná spoločnosť nestotožňovala. Verila, že človek má nad prírodou a všetkými zvieratami prevahu. Veľryby boli len dostupnou komoditou, ktorú bolo treba využiť,“ zamýšľa sa Leavitt.
Zápas s osudom
Tragédia lode Essex je príbehom dvoch mužov: kapitána Georgea Pollarda a jeho prvého dôstojníka, Owena Chasea. Všetko sa začalo v meste Nantucket, ktoré začiatkom 19. storočia bolo vďaka bohatstvu nadobudnutého z veľrybárskeho priemyslu veľmi prestížnym miestom. Žila tam skupinka mužov, ktorí všetkým vládli. Philbrick: „Veľrybári Nantucketu boli niečo ako dnes bojoví piloti. Keď sa prechádzali po hlavnej ulici, všetci ich museli obdivovať. Boli ako objavitelia, ktorí šli na miesta, kde pred nimi nikto nebol, aby bojovali voči najmocnejším bytostiam na Zemi. Pravdupovediac, títo chlapi boli cool a zároveň trošku arogantní. Na suchozemcov, ba aj na menej významných námorníkov pozerali zhora. Takže keď ste boli malý chlapec v Nantuckete, jediné, po čom ste túžili, bolo stať sa lovcom veľrýb.“
Vo veľrybárskej komunite však existoval výrazný kastový systém, založený na krvi a nie na vode. Owen Chase bol skúsený lovec, ktorý do prístavu opakovane prinášal rekordné množstvo oleja. No nenarodil sa do veľrybárskej rodiny, a preto sa nemohol stať kapitánom Essexu. „Chase pochádza z robotníckej triedy a hoci má všetky predpoklady a kvalifikácie, aby bol kapitánom, chýba mu správne priezvisko. Nie je z privilegovanej rodiny, nemá správne meno či pôvod. Namiesto kapitána sa tak stane prvým dôstojníkom, z čoho je frustrovaný a nahnevaný,“ vysvetľuje Hemsworth. Chaseov neskrývaný odpor voči Pollardovi ešte zhoršuje kapitánova absolútna neskúsenosť. Napätie medzi nimi nemožno prehliadnuť. Pollard si fakt, že nemal šéfovať lodi, tiež niekde hlboko vo svojom vnútri uvedomuje. Keď sa obaja snažia uplatniť svoju autoritu pred posádkou, vznikajú nebezpečné situácie. Ich predstavy o tom, čo robiť, sú totiž veľmi rozdielne. Muži na palube nevedia, koho majú počúvať, pretože hoci je Pollard kapitán, Chase má viac skúseností. „George Pollard nemal možnosť rozhodnúť sa, čím chce byť,“ približuje Walker: „Je potomok uznávanej veľrybárskej rodiny a vyrastal v predstave, že musí byť verný jej dedičstvu… Bez ohľadu na skutočnosť, či na to talent má, alebo nie. Je pod obrovským tlakom.“
Tomáš Szmrecsányi
foto Continental film
Celý článok si prečítate v zimnom dvojčísle GOLDMAN (2015)