Transcendencia

Príbeh z dielne kinematografického velikána Christophera Nolana neponúka vedeckú fikciu, ale priam dokonalú víziu budúcnosti. Východiská deja, ako práca na technologickej singularite či prenesenie ľudského vedomia do počítača, si tvorcovia totiž vypožičali z predpovedí futuristov Raya Kurzweila, Huga de Garisa či Jasona Silvu.

 

Vo svete sci-fi sa často stretneme s javom, že superpočítač nadobudne vedomie a stane sa „osobou“ so schopnosťami, o akých sa ľuďom ani nesníva. Ľudská fantázia však neraz spojí samotné ľudské vedomie (vrátane vedomostí konkrétnej osoby) s počítačom, ktorý sa tak stáva nielen nositeľom informácií istého človeka, ale aj rozmýšľajúcou entitou, ba čo viac – so schopnosťou cítiť. Samozrejme, v príbehoch zväčša prevládajú negatívne emócie: hnev, pomstychtivosť, agresivita, ktoré dávajú dynamiku či už románu, komiksu, alebo filmu.

Čosi podobné sa stáva hnacou silou aj deja v novej sci-fi snímke Christophera Nolana, ktorý si tentoraz ponechal pre seba iba kreslo producenta a miesto za kamerou prepustil režisérovi Wallymu Pfisterovi. A ten urobil všetko pre to, aby hlavný tón vo filme tentoraz neudávali negatívne pocity, ale vôľa, čo túži najprv po dokonalosti a po jej dosiahnutí aj po nekonečnej moci nad svetom. Ako sa môžu presvedčiť aj samotní diváci, chuť vládnuť nad každým človekom a nad celým svetom môže byť nebezpečnejšia ako čistý hnev. Najmä ak pochádza od geniálneho vedca, ktorý celý život pracoval na vytvorení super umelej inteligencii, ktorá obsiahne v sebe všetky vedomosti kozmu, zároveň vie svoje vedomosti rozvíjať a navyše dokáže aj cítiť.

 

Depp na scéne

Úspešného vedca Willa Castera, ktorý sa snaží prekročiť hranice možného a prepojiť ľudskú myseľ s „nekonečným vesmírom“ umelej inteligencie, na striebornom plátne stvárnil Johnny Depp. Okrem toho, že mu film poskytol príležitosťou vyskúšať si ďalšiu rolu, balansujúcu medzi dobrom a zlom, umožnil mu aj spracovať tému, ktorá dnes už ani veľmi nepatrí do ríše sci-fi, ale naopak, čoraz hlasnejšie klope na dvere našej každodennosti. Je len otázkou času, kedy sa fikcia predstavená vo filme stane realitou a film samotný film sa pokúša ponúknuť istú pomôcku pri hľadaní odpovedí na novú realitu. Zaoberá sa otázkou, kam náš svet dokáže doviesť vyspelá technológia a snaha ľudí objavovať schopnosti, ktoré doteraz patrili do sveta bohov, náboženstiev a mytológie. Režisér Pfister na margo snímky poznamenal: „Chcel som vybočiť z klišé ´inteligentného stroja´, ktorý zlomyseľne ovládne svet. Existujú hlbšie otázky, týkajúce sa problému, na čo vlastne technológie používame. Sú dobré, alebo zlé? Otázka znie, či dokážeme technológiu využiť, alebo ona využije nás?“

 

Projekt transcendencie

Hlavný hrdina thrilleru – sympatický vedec – má veľký životný sen: vytvoriť stroj obdarený umelou inteligenciou a schopnosťou vnímať emócie, ktorý by dokázal sústrediť kolektívne poznanie a vedomie ľudstva. A najdôležitejším cieľom stroja má byť záchrana ľudstva. Will je totiž presvedčený, že takáto superinteligencia by vo veľmi krátkom čase dokázala nájsť riešenia na mnohé pálčivé problémy, ktoré obyvateľov modrej planéty trápia. Napríklad nájsť vhodný liek na rakovinu…

Jeho kontroverzné experimenty akoby pochádzali z ríše snov. Prinášajú mu slávu, ale aj nepriateľov. Extrémisti z radov odporcov umelej inteligencie sa ho pokúšajú zastaviť a keď sa to nedarí, rozhodnú sa pre radikálny krok: Castera treba zabiť! Následne vypracujú plán, ako spáchať atentát. Udrú však neskoro – jeho dielo takmer dospelo k zavŕšeniu. Ba čo viac, teroristi svojím činom nechtiac sami urýchlia realizáciu „božského experimentu“. Evelyn (Rebecca Hall), vedcova manželka a ďalší vedec Max (Paul Bettany) sa ho rozhodnú zachrániť pred definitívnou smrťou, a tak pripoja jeho vedomie k superpočítaču a obriemu vesmíru umelej mysle, ktorú sám vytvoril. Will sa tak stáva súčasťou aj pánom virtuálneho sveta. Vtedy si uvedomí, že z nového virtuálneho „životného priestoru“ by dokázal (aj vďaka možnosti ovládať nekonečnú ríšu vedomostí) veľmi veľa urobiť. Potrebuje sa však dostať „von“, do sveta internetu. Cesta vedca za poznaním sa tak postupne mení na honbu za neobmedzenou mocou a čoskoro je rovnako jasné ako desivé, že nik nemá možnosť zastaviť ho. Dôsledky vzápätí pocíti celý svet. „Ak ho nezastavíme, bude to koniec ľudstva v takej podobe, akú poznáme,“ konštatuje vo filme Joseph Tagger (v stvárnení Morgana Freemana).

 

Singularita

Technologická singularita označuje príchod umelej superinteligencie ďaleko presahujúcej rozumové schopnosti súčasného človeka. Futurológ Ray Kurzweil, ktorého Bill Gates považuje za najlepšieho odborníka na odhad ďalšieho vývoja umelej inteligencie, napríklad na základe doterajšieho napredovania očakáva, že počítače s inteligenciou na úrovni človeka zostrojíme do konca tejto dekády. A singularita na seba nenechá dlho čakať. Okolo roku 2045 vraj kvalita umelej inteligencie miliardnásobne tromfne súčet inteligencie všetkých dnes žijúcich ľudí.

Kurzweil vychádza zo skutočnosti, že tempo vedecko-technologického pokroku nerastie lineárne, ale exponenciálne. A tento trend sa podľa neho neskončí, ba naopak – zrýchli sa. Časom totiž zdrojom pokroku nebudú vypĺznuté dvojnohé opice, ale superinteligentné stroje, pravdepodobne neustále pracujúce na zveľaďovaní vlastnej beztak ohromnej inteligencie. Explozívny rast inteligencie superpočítačov futuristi označujú za intelektuálny horizont udalostí: bod, po ktorom nedokážeme technologické napredovanie ani predvídať, ani pochopiť.

 

Vzbura strojov

Extrémny pokrok v technológiách so sebou prinesie riziko „vzbury strojov“, katastrofického scenára, z akého vychádza napríklad populárna filmová séria Terminátor. Hugo de Garis, austrálsky špecialista na umelú inteligenciu a hardvér schopný evolúcie, preto očakáva, že v radoch ľudí vznikne početná a odhodlaná skupina odporu – predstavte si súčasných eko-aktivistov vypaľujúcich polia s GMO potravinami, ale pritlačených k múru. Podľa de Garrisa sa anti-technologickí teroristi, ktorých nazýva „terrania“, v budúcnosti stanú príčinou závažných konfliktov a podobných násilných činov, akým padne za obeť aj hrdina filmu, Will Caster.

Venezuelsko-americký filozof a futurista Jason Silva je však optimistickejší. Scenár vzbury strojov nepovažuje za reálnu hrozbu. Podľa neho ľudstvo nebude ohrozené strojmi jednoducho preto, že sa s nimi integruje. Stroje na nás nezaútočia, pretože my budeme tými strojmi. Tento scenár si nemusíte predstavovať ako vznik civilizácie robocopov, ľudských mozgov, vylepšených čipmi a uzavretých vo vnútri oceľových puzdier. Namiesto nahrádzania konkrétnych častí našich tiel technikou a namiesto implantovania techniky do centra nášho vedomia a uvažovania sa podľa Silvu stane čosi iné. Prenesieme do virtuálneho sveta svoju myseľ ako Will Caster. Na prvý pohľad to nebude dramatická zmena. Napokon, nežijeme z veľkej časti virtuálne už dnes?

 

Zdigitalizovanie ľudí

Presunu ľudského vedomia do počítača v princípe nič nebráni. Všetko, čím sme, má totiž podľa všetkého hmotnú podstatu. Ako to vieme? Spomienky, vnímanie, povahu, dokonca celú našu osobnosť možno zmeniť alebo zničiť poškodením konkrétnych oblastí ľudského mozgu. Dokonca aj zdanlivo dokonale nehmotné a nepolapiteľné emócie majú v skutočnosti celkom hmotnú a „ulapiteľnú“ podstatu. Nejde o žiadnu novinku, zistil to už pred viac ako polstoročím španielsky fyziológ José Delgado. Prostredníctvom správne mierenej elektrickej stimulácie mozgu dokázal ľuďom navodzovať rôzne emócie: úzkosť, hnev, dokonca i lásku.

Keďže podľa zistení psychológov a neurológov má ľudská myseľ a ľudské vedomie hmotnú podstatu, skôr či neskôr budeme schopní preniesť ich do nového, digitálneho domova. Objavuje sa tu však predsa jeden zásadný háčik. V počítačovom svete v skutočnosti neexistuje presúvanie informácie, len jej kopírovanie a mazanie. Presun ľudského vedomia do počítača by tak znamenal vytvorenie digitálnej kópie a v horšom prípade aj zabitie originálu. Originál a kópia zrejme nebudú  nikdy prepojení – dotyčný by nevnímal žiaden presun do nového prostredia, vnímal by len svoju smrť.

 

 

plôšky

Zaujímavosti

* V snímke si mohli zahrať James McAvoy, Tobey Maquire, Christoph Waltz, Ewan McGregor či Noomi Rapace. Všetci však ponuku odmietli.

* Predstaviteľku Evelyn vybrali tvorcovia spomedzi troch herečiek: Emily Blunt, Rooney Mara a Rebecca Hall.

* Morgan Freeman, Rebecca Hall, Cillian Murphy, Josh Stewart aj filmár a kameraman Wally Pfister spolupracovali s Nolanom už pri viacerých projektoch.

* Pojem „transcendencia“ znamená prekračovanie hraníc medzi dvoma oblasťami (z nášho sveta do iného), alebo aj akúsi „nadskutočnosť“, „nadzmyselnosť“, čiže realitu, ktorá sa nachádza za rozumovou a zmyslovou skúsenosťou.

 

Sci-fi a nesmrteľnosť

* Vo svete seriálu Doktor Who existujú akýsi „kyberľudia“, ľudské mozgy umiestnené do mechanických tiel, ktorým chýbajú akékoľvek emócie. Ich vznik mal pôvodne umožniť ľudskej rase dosiahnuť nesmrteľnosť, no v konečnom dôsledku spôsobil apatiu: ľudstvo po dosiahnutí nesmrteľnosti stratilo motiváciu dosiahnuť čokoľvek iné.

* V seriáloch Hviezdna brána a Hviezdna brána: Atlantis vystupuje niekoľko starobylých bytostí, ktoré sa naučili zbaviť fyzického tela a namiesto toho existujú v podobe večnej energie.

* Vo filmovej sérii Highlander i jeho seriálových odnožiach dosiahli niektorí ľudia nesmrteľnosť vďaka neznámej energii, ktorú v nich prebudila trauma násilnej smrti. Títo nesmrteľní už nestarnú a môžu byť zabití iba sťatím hlavy.

* Darth Sion z Epizódy II. Hviezdnych vojen zostával vďaka zvláštnej sile večne živý, ale neschopný liečiť si zranenia.

* John Oldman, hlavný protagonista filmu Muž zo Zeme, tvrdil, že je jaskynný človek spred 14.000 rokov, ktorý za záhadných okolností prestal starnúť

* Mimozemšťan Wowbagger v humoristickom románe Douglasa Adamsa Život, vesmír a všetko sa stal nesmrteľným kvôli zvláštnej nehode, ktorá zahrňovala „urýchľovač iracionálnych častíc, tekutý obed a pár gumených mašlí“. Potom, ako v živote niekoľkokrát urobil všetko, čo sa dá, sa kvôli extrémnej nude rozhodol cestovať v čase a osobne, pekne v abecednom poradí, uraziť každú živú bytosť, ktorá kedy žila.

* Vo svete filmovej série Hviezdnych vojen sa rytierom Jedi podarilo dosiahnuť istý stupeň nesmrteľnosti tak, že sa stali akýmisi duchmi Sily, schopnými komunikovať so živými.

 

Tomáš Szmrecsányi, Dušan Valent
foto Bontonfilm