Cenami ovenčený britský herec mohol byť supermodelom, no uprednostnil herectvo. Hoci jeho prvá veľká úloha na seba nenechala dlho čakať, o úspešnú kariéru, dokonca o vlastný život, krátko nato takmer prišiel.
Naraziť vo filme na postavu svalovca, stvárnenú skutočne talentovaným hercom, bolo kedysi nevídané. Tieto typy úloh spravidla obsadzovali muži, ktorí nehrali… iba rozprávali. Tom Hardy to ale všetko zmenil a americkí kritici ho začali prirovnávať k mladému Marlonovi Brandovi . Napriek úlohám, vďaka ktorými sa preslávil – spravidla stvárňuje záporákov a násilníkov – naživo nepôsobí ako hrozivý zjav. Práve naopak. Je veľmi príjemný, otvorený, ochotný a prekvapivo slušný. Prekvapivo slušný predovšetkým preto, že keby ste ho stretli pred štrnástimi rokmi, takýto vývoj by ste od neho rozhodne nečakali. A zrejme by ste vôbec nečakali, že sa dožije tohto desaťročia.
Mladý výtržník
Jedináčik Edward Thomas Hardy sa narodil 15. septembra 1977 v Londýne do umeleckej rodiny. Jeho matka Anne bola výtvarníčka, otec Edward humorista a spisovateľ. Aj on odmalička inklinoval k umeniu, a to k herectvu. A rovnako inklinoval ku problematickému správaniu. Zo strednej školy ho vyhodili kvôli krádežiam, pričom ako tínedžer opakovane trávil noci za mrežami kvôli výtržníctvu. Raz ho dokonca zatkli za krádež auta a vlastnenie strelnej zbrane bez povolenia.
No nerátajúc trampoty so zákonom, darilo sa mu. V roku 1998 vyhral súťaž supermodelov a získal kontrakt s Models One. Potulovanie na mólach módnych prehliadok mu však neimponovalo a tak piloval svoje herecké schopnosti, okrem iného v Londýnskom centre drámy. „Kým iné školy skúšali okolo tridsať hodín týždenne, my sme skúšali šesťdesiat. A robili sme veci, ktoré nás pripravili celkom odlišne,“ spomína Hardy. Napriek výborným podmienkam sa tu dlho nezdržal. Z pracovných dôvodov. V roku 2001 získal úlohu vojaka Johna Janovca v kritikmi velebenej vojenskej minisérii Bratstvo neohrozených. V rovnakom roku sa prvýkrát objavil v kinách, a to vo vojnovom thrilleri Ridleyho Scotta Čierny jastrab zostrelený.
Hardyho kariéra nabrala raketové tempo. Už o rok neskôr si pripísal prvú hlavnú úlohu, keď stvárnil Šinzona, hlavného záporáka filmu Star Trek: Nemesis. Šinzon nebol nik iný ako mladší, zlý klon Jean-Lucka Pickarda, stvárneného Patrickom Stewartom. „Nevzišiel z tých istých okolností a skúseností,“ hovorí o postave Hardy. „Je v podstate sirotou, týraním dieťaťom, ktorý sa stal vládcom.“
Na okraji priepasti
Hlavná úloha v pokračovaní kultovej filmovej série Star Trek mala podľa očakávaní z Hardyho urobiť žiadanú hollywoodsku hviezdu. Kariérny vzlet však neprišiel – Hardy si pošramotil povesť drogovou závislosťou. „Za trochu cracku som bol ochotný predať vlastnú matku,“ spomína herec. Poslednou kvapkou bol incident v Soho, kde sa v roku 2003 prebudil na Old Compton Street špinavý od krvi a zvratkov. Na liečenie zo závislosti a psychoterapiu sa do veľkej miery odhodlal vďaka pomoci rodičov. „Chcel som, aby bol otec na mňa hrdý,“ vysvetľuje lakonicky.
Jeho dni pred definitívnym vytriezvením a vyradením drog v roku 2003 vyzerali divoko: „Bol som ako odtrhnutý z reťaze a mal som obrovské šťastie, že som nemal nejakú hroznú nehodu alebo neskončil vo väzení či mŕtvy, pretože práve tam som smeroval… Myslel som, že si užijem trochu zábavy a skončil som sfetovaný a vystrašený na miestach, ktoré ma desili. Mával som okná a mohol som skončiť hocikde. Mohol som sa prebudiť na opačnom konci Londýna alebo v inej krajine v posteli s niekým, koho som nepoznal a bez toho, aby som tušil, ako som sa tam dostal. A toto sa dialo dennodenne a ja som počas toho chodil do práce.“
Rastúce problémy so závislosťou dlho tajil. „Nechcel som, aby niekto vedel, že som sa vymkol spod kontroly, ale napokon som to viac nemohol skrývať. Moje telo to vzdalo. Bol som totálne kaput,“ vysvetľuje a jedným dychom zdôrazňuje svoje veľké šťastie, že pri tomto životnom štýle nechytil hepatitídu či AIDS.
Nestále partnerstvá
Okrem potopenej kariéry v Hollywoode sa alkoholovo-drogové eskapády, sprevádzané románikmi na jednu noc, hlboko podpísali aj na Hardyho osobnom živote. Od roku 1999 bol ženatý so Sarah Ward. Manželstvo však nevydržalo a pár sa v roku 2004 rozviedol. Hoci sa herec zbavil závislosti, šťastie vo vzťahoch mu neprialo ani neskôr. Jeho priateľke Rachel Speed sa v roku 2008 narodil syn Louis Thomas, no vzťah napriek spoločnému dieťaťu nevydržal. Rovnako sa rozpadol ďalší vážny vzťah, a to s herečkou Charlotte Riley, s ktorou sa v roku 2010 zasnúbil.
Druhý začiatok
Odraziť sa z dna nebolo v Hardyho prípade ľahké. Hoci spomína, že hollywoodskych režisérov miestami otvorene prosil, aby mu dali šancu, kvôli zlej povesti z drogovej minulosti ho vytrvalo odmietali. Dlhé roky sa tak objavoval iba v televíznych filmoch, či malých úlohách nezávislých produkcií, ktoré sa mimo kín Veľkej Británie zväčša nepremietali. Napriek tomu sa nevzdával. Aktivitou hýril na viacerých frontoch – napríklad spoluzakladal divadlo, v rámci ktorého nielen hral, ale čas od času aj režíroval.
V divadle aj televízii znovu a znovu potvrdzoval herecké kvality a jeho výkony napokon nezostali nepovšimnuté. Kritikov nadchla napríklad rola v televíznom filme Stuart: Život pospiatky (2007), ktorá mu vyniesla nomináciu na cenu pre najlepšieho herca od Britskej akadémie filmových a televíznych umení (BAFTA). O rok neskôr sa mu už ušla Britská cena nezávislého filmu v kategórii herec za úlohu násilníckeho väzňa vo filme Bronson. A popri Bronsonovi, v ktorom exceloval, povedomie o sebe rozšíril taktiež vedľajšou úlohou homosexuálneho gangstra Fešáka Boba v akčnej komédii Guya Ritchieho RocknRolla (2008). Tu si zahral po boku hereckých es ako Gerald Butler, Idris Elba či Mark Strong.
Návrat na výslnie
Vďaka hereckým výkonom a oceneniam kritikov sa mu po takmer desaťročí konečne ozvali filmári veľkých produkcií. Do Hollywoodu ho vrátil Nolanov trhák Počiatok (2010), za výkon v ktorom sa mu ušlo ocenenie BAFTA v kategórii „Vychádzajúca hviezda“. Že definitívne zakotvil vo vodách hollywoodskej elity, potvrdil ešte v tom istom roku. Vyšlo najavo, že okrem niekoľkých ďalších veľkých projektov sa vydá v šľapajach Mela Gibsona a stvárni titulnú postavu remaku filmovej série Šialený Max.
Za nové naštartovanie kariéry v Hollywoode zrejme vďačí taktiež svojmu novému zovňajšku. Zmenil sa na svalovca rovnakého kalibru ako Jason Statham či veterán Sylvester Stallone. Za touto transformáciou stojí podľa jeho vlastných slov vedomá snaha „stať sa niekým, koho si všimnete a podporiť kariéru“. Novú tvár, či skôr postavu v plnej paráde predviedol vo filme Bojovník: Brat proti bratovi (2011). Tu si zahral zápasníka zmiešaných bojových umení Tommyho Riordana, ktorého trénuje otec, násilnícky alkoholik (Nick Nolte) a napokon čelí vo finále turnaja odcudzenému bratovi (Joel Edgerton). Vo filme akoby znovu prežil časť vlastnej minulosti – jeho postava, veterán z vojny v Iraku, totiž po odchode z námornej pechoty prechádza z problému do problému.
Imidž bojovníka potvrdil o rok neskôr vo svojej doteraz nepochybne najpopulárnejšej úlohe. Opäť raz pod taktovkou Christophera Nolana a s ešte mohutnejšou postavou sa predstavil ako Bane, hlavný záporný hrdina megaúspešnej snímky Návrat temného rytiera. Ako iste viete, nakopal v nej „zadok“ samotnému Batmanovi (a potom ho veľkodušne nechal vyliečiť sa, aby mu mohol nakladačku vrátiť…).
Dušan Valent
foto SITA, Continental film, archív
Celý článok si prečítate v septembrovom čísle GOLDMAN (2015)