Internet, najrýchlejšie sa rozvíjajúce komunikačné médium všetkých čias, navždy zmenil spôsob života moderného človeka. Vďaka nemu sa môžeme spojiť s celým svetom. O jeho rozšírenie sa postaral britský inžinier Tim Berners-Lee, ktorý vymyslel World Wide Web.
Internet vznikol začiatkom 60. rokov minulého storočia. Spočiatku slúžil ako komunikačné médium určené pre armádu. Neskôr ho začali využívať univerzity na zdieľanie vedeckých poznatkov. Avšak jeho používanie bolo veľmi zložité a bežný človek k nemu prakticky nemal žiaden prístup. Zmenil to až Tim Berners-Lee. Ako zamestnanec CERN-u dostal neľahkú úlohu. Vymyslieť médium, ktoré zjednoduší prácu s internetom. Výsledkom bol World Wide Web, jeden z najprevrátenejších vynálezov v histórii ľudstva.
Revolučný objav
Sir Timothy John Berners-Lee sa narodil 8. júna 1955 v Londýne, kde so svojimi troma súrodencami prežil detstvo. Obaja jeho rodičia, Mary Lee Woods a Conway Berners-Lee, sa podieľali na tvorbe prvého komerčne dostupného počítača Ferranti Mark 1 a Tim tak vyrastal v intelektuálnom prostredí. V detstve mal silnú záľubu vo vlakoch, bol veľmi zručný a svoje modely železničných súprav si opravoval sám. To v ňom postupne zapálilo vášeň pre elektrotechniku. Okrem toho vynikal aj matematickými schopnosťami, na čom výraznú zásluhu mali najmä rodičia – matematiku ho učili vždy a všade, kde mohli, príklady riešil aj počas večere. Prostredie, v ktorom vyrastal a rodičovská výchova sa odzrkadlili na jeho študijných výsledkoch. Už na základnej škole patril medzi najlepších žiakov. Vzdelanie si prehĺbil na prestížnom gymnáziu a následne v roku 1973 začal študovať na univerzite v Oxforde, kde získal bakalársky titul z fyziky. Po absolvovaní štúdia pracoval v telekomunikačnej spoločnosti Plessey v anglickom Poole. Neskôr nastúpil do firmy DG Nash v meste Ferndown, a tu sa podieľal na vývoji softwaru pre tlačiarne. Ten ho, samozrejme, nejako zvlášť nepreslávil. Jeho neznámejší výtvor – doména World Wide Web – však už zmenila takmer každý aspekt života súčasného človeka. Berners-Lee sa stal svetovo uznávanou osobnosťou a získal množstvo ocenení a čestných uznaní. V roku 2001 sa stal Členom kráľovskej spoločnosti (kde patril aj Isaac Newton), kráľovná Alžbeta II. mu udelila titul Veliteľa rytierov britského impéria a v roku 2016 ho vyznamenali Nobelovou cenou informatiky, pričom v tom istom roku získal aj prestížnu Turingovu cenu, ktorá sa udeľuje za významný technický prínos v počítačovej komunite. Magazín Time ho zaradil medzi 100 najvýznamnejších osobností 20. storočia. V súčasnosti zastáva pozíciu profesora na Massachusettskom inštitúte technológií (MIT) a na Oxfordskej univerzite, zároveň pôsobí ako riaditeľ konzorcia World Wide Web Consortium (W3C), neziskovej organizácie Open Data Institute a nadácie World Wide Web Foundation. Všetky tieto organizácie aj založil.
Rozmach internetu
História webu sa začala písať v júni 1980, kedy Berners-Lee začal pracovať ako nezávislý spolupracovník CERN-u, ktorému poskytoval svoje služby spojené s výpočtovou technikou. V CERN-e v tom čase pracovalo cca 10.000 vedcov. Keďže používali rôzne typy hardwary a softwary s individuálnymi nastaveniami, informácie si mohli vymieňať jedine prácnym posielaním e-mailov. Preto ho solovili s požiadavkou, aby vytvoril systém kompatibilný s rôznymi sieťami, formátmi diskov, formátmi údajov a schémami kódovania. Výsledkom bol Enquire, jeden z prvých konceptov zdieľania aktuálnych informácií na báze hypertextu. Išlo o veľmi jednoduchý databázový systém, podobný súčasnej Wikipédii. Nepodporoval ale obrázky a mal rozlíšenie smiešnych 24 x 80 pixelov. Navyše, pre bežného užívateľa nebol prístupný, fungoval jedine na počítačoch v CERN-e.
Koncom roku 1980 nastúpil do počítačovej spoločnosti John Poole’s Image Computer Systems, Ltd. v anglickom Dorsete, aby tam ďalej rozvíjal spôsoby zdieľania informácií cez internet. Začal pracovať na systéme vzdialeného volania procedúr, na technológii umožňujúcej počítačovému programu cez sieť využívať výpočtové kapacity vzdialeného počítača. Podobný princíp dnes využívajú internetové servery. Keď sa o tri roky opäť vrátil do CERN-u, začal tam pracovať na plný úväzok. Z Ameriky začal do Európy pomaly prenikať internet a jeho najväčším uzlom bol práve CERN. Rozširovať sa začal aj novovzniknutý systém doménových mien (DNS). Jeho úlohou je preklad názvu servera do IP adresy. Vďaka nemu sa namiesto komplikovaných kódov serverov do webových prehliadačov píše len názov typu www.google.com. V 80. rokoch došlo tiež ku zdokonaleniu technológie hypertextu, ktorá slúži na zobrazovanie textu umiestneného na vzdialenom počítači.
Jeden celok
DNS a hypertext v tom čase fungovali ako dve nezávislé platformy, preto bol internet veľmi komplikovaný. Spôsob, akým ho dnes používame, vymyslel Berners-Lee a belgický inžinier Robert Cailliau. V roku 1989 zjednotili DNS a hypertext, čím vznikol prevratný internetový systém World Wide Web. „Vzal som technológiu hypertextov a spojil ju s DNS a na svete bol – World Wide Web.“ World Wide Web v podstate uľahčil prezeranie hypertextových dokumentov na internete. Pritom takmer všetky prostriedky potrebné na fungovanie webu už dávno existovali. „Väčšina technológií ako napríklad internet, hypertext či multifontové textové objekty boli už vyvinuté. Ja som ich len spojil.“ Novinku predstavoval univerzálny systém na rozpoznávanie umiestnenia webových stránok známy ako URL a Hypertextový prenosový protokol HTTP určený na prenášanie informácií po webe.
Neodmysliteľnou súčasťou internetu sú webové prehliadače. Prvý vytvoril Berners-Lee v čase vzniku webu. Volal sa WorldWideWeb, no aby predišiel zámene za systém World Wide Web, neskôr ho premenoval na Nexus. Súčasne vymyslel Hypertextový značkový jazyk HTML, ktorý kóduje výzor stránky. Písať sa dal priamo cez Nexus. „Súčasné webové prehliadače sú len pasívnymi oknami, ktoré užívateľa zbavujú možnosti prispieť.“ Veľkou nevýhodou Nexusu však bolo, že ho podporoval jedine operačný systém NeXTSTEP určený pre počítače značky NeXT.
Hlavne zadarmo
Berners-Lee tiež vytvoril prvú webovú stránku – info.cern.ch. Ako server slúžil počítač NeXT v jeho kancelárii. Stránku uviedol do prevádzky 20. decembra 1990. Spočiatku bola prístupná len na území Švajčiarska a Francúzska a celosvetovo dostupná sa stala 6. augusta 1991, kedy CERN spustil prvé verejné servery. Portál info.cern.ch okrem základných informácií o hypertexte a internete obsahoval aj návod na tvorbu vlastných stránok, čoho sa chopili počítačový nadšenci. Nové stránky vznikali raketovým tempom. Rovnako rýchlo sa budovali aj ďalšie servery. Prvý server mimo Európy spustilo Národne urýchľovačové laboratórium SLAC v decembri 1992. „Mojím cieľom bolo pomôcť vytvoriť internet, ktorý funguje pre všetkých ľudí rovnako – bez ohľadu na to, kto ste.“ Dnes internet obsahuje vyše 10 miliárd stránok a ich počet sa neustále zvyšuje. Ak by Berners-Lee svoje vynálezy spoplatnil, určite by nenarástli do súčasných rozmerov. No on od začiatku presadzoval, aby štandardy webu boli voľne prístupné a aby sa naň nevzťahovali žiadne patenty. „Trvalo nám 18 mesiacov, kým sme CERN presvedčili. Ale inak by web nemohol fungovať.“ Príklad, ako mohol web skončiť, ponúka technológia Gopher vyvíjaná Minnesotskou univerzitou. Rovnako ako web mala slúžiť na distribúciu a vyhľadávanie dokumentov na internete. „Minnesotská univerzita len naznačila, že možno niekedy v budúcnosti za ňu bude pýtať licenčné poplatky a firmy od toho odskočili.“
Marek Jurčík
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v novembrovom čísle GOLDMAN (2017)