Goth-deathrock má na Slovensku pevné zázemie vďaka bratislavským hudobníkom, ktorí sú jeho najvytrvalejšími priekopníkmi. Aj v ich prípade však platí staré známe „doma nikto nie je prorokom“. Oveľa väčšieho zadosťučinenia sa im dostáva v zahraničí.
Členovia kapely, ktorá vo svojom názve nesie zvesť o posledných dňoch mesiáša, vedia svojmu publiku pripraviť skutočný hudobný zážitok. „Naše texty nie sú len prázdnym frázovaním, ale sú zrkadlom doby. Nie sú namierené proti náboženstvu ako takému, ale proti cirkvi ako politickej inštitúcii,“ tvrdí zakladajúci člen kapely MaryO. Z tvorby The Last Days Of Jesus cítiť profesionálny prístup, ktorý pomaly, ale isto dozrieval v zašitých skúšobniach a kluboch. Rozmanitosť zvukov, skvelé hudobné podanie, úderné a pritom vôbec nie frázovité texty, silný hlasový a šoumenský prejav speváka si našli pevné miesto nielen na slovenskej, ale aj na zahraničnej gothic rockovej scéne.
Odvážna trojica
História formácie, ktorá si pred rokmi vyslúžila aj prívlastok slovenský Marilyn Manson, začala sa písať v roku 1993. Pri jej zrode stáli mladí demiurgovia spevák MaryO (odchovaný na Depeche Mode), bubeník Vajco (oddaný punku, najmä slávnym Ramones) a organista Šulo. Skĺbili svoje predstavy o hudbe a vznikla kapela, ktorá sa vraj pri tvorbe názvu inšpirovala titulkom amerických novín. K trojici sa zakrátko pridali gitarista Feššy a basgitaristka Andrea. O tom, že kvinteto nadšencov to s hudbou myslí vážne, nebolo pochýb. Ešte v novembri toho istého roka absolvovali svoj prvý koncert na festivale Two Nights Of Darkness v Bratislave spoločne s francúzskou kapelou Lucie Cries. Ďalší rok uzrelo svetlo sveta ich prvé demo The Time Of Crucifixtion. A aby toho na začiatok nebolo málo, v októbri 1994 robili v hlavnom meste predkapelu démonickým Nemcom z Das Ich a ich americkým kolegom Faith And The Muse (vznikli v marci 1993 ako nový projekt dvojice Monicy Richards a Williama Faitha, predtým známeho z kapiel Christian Death, Shadow Project, Mephisto Walz a Sex Gang Children). Labužníci z Nemecka si na slovenských hudobníkoch ovplyvnených novoromantickými a punkovými kapelami zjavne pochutnali, a tak nečudo, že TLDOJ dostali ponuku sprevádzať kapely Marquee Moon a Forthcoming Fire na jesennom turné v Nemecku. „Získali sme tam rôzne kontakty a potom prichádzali ďalšie ponuky,“ spomína MaryO. Okrem toho absolvovali takmer desiatku koncertov na Slovensku. Dve skladby z druhej demo nahrávky Sepulcrum Christi Viventis (Hrob živého Krista) sa ocitli na zahraničných výberovkách. Formácia mala teda na konte prvé úspechy, ale i prvé straty. V roku 1996 ju opúšťajú dvaja členovia – Šulo a Andrea. Ich miesto zaujali klávesista Anjou a basgitarista WeeZer. Ďalší rok už chalani držali v rukách svoj oficiálne prvý album Arma Christy.
Tanec bláznov
V histórii kapely je Arma Christy azda najpochmúrnejší počin, o niekoľko rokov sa jej tvorba totiž začala uberať oveľa tvrdším smerom. „Keď sme začínali, naše texty boli melancholickejšie. A ako tvorca textov si uvedomujem, že čím ďalej sú otvorenejšie, kritickejšie, aj naša hudba je priamočiarejšia,“ hovorí spevák. V každom prípade si skladby z debutového albumu podmanilo najmä poľské publikum, kde sa gothic rock tešil veľkej obľube. V roku 1997 mal TLDOJ premiéru na 7. Wave und Gotik Treffen v Lipsku a jedna z jeho skladieb sa objavila na festivalovej kompilácii. Opäť však nastávajú personálne zmeny, kapelu opúšťa basgitarista WeeZer a na krátky čas ho vystrieda neskrotný Šony.
V decembri 1999 TLDOJ krstil mini album Narrentanz (Musik für die Massen), ktorý obsahuje aj cover verzie China Girl od Davida Bowieho a Pet Sematary od Ramones. Nasledovalo niekoľko koncertov v slovenských i českých kluboch a bratislavskí gotici sa stali súčasťou nielen festivalu v Lipsku, ale aj v susednom Poľsku, kde sa dlhoročnej tradícii teší Castle party na hrade Bolkov, ktorý každoročne navštívia tisícky pomaľovaných čiernoodencov.
foto archív hudobných vydavateľstiev
Celý článok si prečítate v GOLDMAN Prémiovom vydaní 2019 Best of Music