Spisovateľ, divadelný dramatik, filmový scenárista, náruživý knihomoľ a milovník života by mal v kníhkupectvách platiť nájomné. Jeho knihy s tradičným podtitulom Najzábavnejšia a najpodivuhodnejšia fantasy v tejto i akejkoľvek inej galaxii totiž zapĺňajú niekoľko políc.
Len si to priznajme: sme dospelí a na niečo ako fantázia, rozprávky či zázračné príbehy väčšinou už nemáme priestor v hlave. S pribúdajúcimi titulmi, povýšeniami, hypotékami, vráskami a kilami sa nám stále ťažšie a ťažšie odlieta kamsi ďaleko za hranice každodenného života. Stojíme s nohami pevne na zemi, veľakrát hlboko pod zemou. Už si nevieme v predstavách vybudovať svoj svet, nevieme sa preháňať jeho zákutiami a vymýšľať si stále voľačo nové, zaujímavé, pútavé. Našťastie, stále medzi nami žijú ľudia s neuveriteľnou fantáziou, ktorí pre nás ten nový svet vybudovať vedia. A jeden z takýchto stvoriteľov je aj spisovateľ Terry Pratchett. Jeho svet je placka, ktorú nesú na chrbtoch štyri obrovské slony, stojace na pancieri Veľkej A’Tuin, šestnásťtisíc kilometrov dlhej korytnačke.
HUMOR A ZASA HUMOR
S fantasy literatúrou (a nielen s ňou) je to tak, že ju buď milujete a položili by ste za ňu život, obetovali pannu či šli bosými nohami mrazom, alebo ju nemôžete vystáť, neorientujete sa v nej a nad všetkými, ktorí sa dokážu zahĺbiť do jej neprebádaných zákutí, ohŕňate nos. V prípade Terryho Pratchetta je tu ešte jedna možnosť (samozrejme, popri tej prvej), fantasy nemáte radi, ale jeho knihy milujete… Má totiž jedinečný, náramne vtipný a zároveň nesmierne inteligentný štýl a spôsob vyjadrovania. Dramatické situácie strieda v príbehoch s opismi prostredia či postáv, a to s takou ľahkosťou, že vás nenudia ako pri mnohých iných knihách a nebrzdia ani samotný dej. Skôr ho prirodzene dotvárajú, dávajú mu ďalší rozmer. Humor, ktorý vládne v Pratchettových knihách, vás dostane takým spôsobom, že sa nebudete hanbiť smiať sa na celé kolo, až vám slzy potečú v preplnenom vlaku či v akýchkoľvek iných, ľuďmi nabitých priestoroch. Pátravé pohľady vám budú ukradnuté. Vy máte svoj príbeh a nedokážete od neho odtrhnúť zrak, myseľ ani bránicu.
ZEMĚPLOCHA
Už pri prvom listovaní v ktorejkoľvek Pratchettovej knihe vás upúta názvoslovie, ktoré si vymyslel sám autor. Z angličtiny ťažko prekladateľná hra so slovami je medzi čitateľmi známa prevažne v českom preklade – toho sa výborne zhostil Jan Kantůrek, Pratchettov dvorný prekladateľ, ktorý získal autorovo požehnanie na tvorbu vlastných názvov a mien do takej miery, do akej to len zákutia českého jazyka povoľujú. A tak vznikol nosný názov Zeměplocha, postavičky ako Časnačaj, Mezinima, Odkraglli, Vyhrožal, Bábi Zlopočasná, Těpic a mnohé ďalšie. (Zeměplocha / Plochozem/ anglicky Discworld – zámerne uvádzame názvy v českom jazyku, nakoľko český preklad je medzi čitateľmi rozšírenejší i populárnejší.) Sprvu sa môže zdať, že si toľko mien, postáv, osudov, (ne)schopností a miest sporadický čitateľ nemôže zapamätať, ale všetko je inak. Po prvé, sporadický čitateľ Pratchettových kníh neexistuje, respektíve nie dlho a po druhé, všetko, čo sa priamo či okrajovo dotýka Zeměplochy, do seba nasajete neuveriteľne rýchlo a nezmazateľne. Navyše, všetky príbehy sa odohrávajú v okruhu zopár miest, ku ktorým sa viaže vždy istá partička postáv. Dokonca, nieakedy vycestuje niektorá z postavičiek k „susedom“, takže v jednotlivých príbehoch nezabudnete na tie ostatné. Pratchett nepíše o jedinom hlavnom hrdinovi, vždy sa pozornosť sústreďuje na niekoho iného, čo je ďalší dôvod, aby sa vám nik zo Zeměplochy nestratil v hlave.
TOLKIEN A BRAK
Nezainteresovaní v tom majú zrejme guláš, ale treba sa len začítať do niektorej z kníh, ono to príde samo. Hoci po sebe chronologicky nasledujú v poradí vydávania aj v príbehoch, netreba sa báť siahnuť po ktorejkoľvek knihe. To, čo ste sa nedočítali v predošlých dieloch, si poľahky domyslíte. Netreba ich čítať ako ságu, každý jeden diel tvorí samostatný príbeh. Pratchett tvoril pod vplyvom iného veľkého spisovateľa, J. R. R. Tolkiena. Netajil sa tým, naopak, hrdo sa k tomu hlásil. A bol nesmierne rád, že aj on sám inšpiroval zasa ďalších spisovateľov. Začiatkom 80. rokov 20. storočia bol knižný trh preplnený literatúrou s fantasy tematikou. A väčšinou šlo o nezaujímavý brak. Keďže Pratchett miloval fantasy a písanie, rozhodol sa pre inú cestu ako jeho kolegovia, a síce humornú. V jeho príbehoch cítiť názor na dnešnú spoločnosť, ako napríklad rasová problematika, náboženské rozpory či mentalita jednotlivých národov a mnohé iné. Dôjde vám to až na poslednej stránke knihy a súhlasne pokyvkáte hlavou. Za všetko hovorí napríklad veta z knihy Zaslaná pošta (Going Postal, 2005): „Ukradnete sto toliarov a ste malý zlodej. Ukradnete stotisíce a viac a ste buď vláda alebo hrdina.“
S PEROM V RUKE
Mnohokrát máme obľúbeného autora, a pritom nič netušíme o jeho živote. No tento sympatický spisovateľ to schvaľoval a sám o sebe nerád rozprával, nakoľko „veď to čitateľa aj tak nezaujíma, pretože sa chce pustiť do čítania knihy a nie prekusávať sa rozprávaním, ktoré má dokázať, že autor je veľmi zaujímavý človek.“ Koniec koncov, posúďte sami.
Terry Pratchett sa narodil 28. apríla 1948 v meste Beaconsfield v anglickom grófstve Buckingham. Študoval na High Wycombe High school, i keď viac času ako v školskej lavici strávil medzi regálmi miestnej knižnice. Jeho talent a cesta, ktorou sa vydá so zápisníkom a perom v ruke, sa vyjasnila relatívne skoro. Prvá poviedka Kšeft v Hádese (The Hades Business, 1963) mu vyšla v školskom časopise, keď mal trinásť rokov. O dva roky neskôr ju publikoval magazín Science Fantasy. Pratchettov honorár: 14 libier. O ďalšie dva roky vydal časopis New Worlds poviedku Nočný tvor (Night Dweller, 1965). Mladučký spisovateľ medzitým začal študovať umenie, históriu a anglický jazyk, no po prvom roku sa vrhol na štúdium žurnalistiky. Ani v ňom však nenašiel uspokojenie. Skúsil pre zmenu len diaľkové kurzy angličtiny, ktoré napokon úspešne absolvoval. Získal prácu v miestnych novinách a neskôr prešiel viacerými regionálnymi periodikami. Krátko po skončení kurzov angličtiny mu vyšiel prvý román Kobercové (The Carpet People, 1971). Toho roku slávil svoje 23. narodeniny a veľmi pozitívne recenzie.
SPOKOJNÝ SPISOVATEĽ
Ako potvrdenie nádejného talentu takmer okamžite vydal druhý román Temná strana Slnka (The Dark of the Sun). Jeho tvorbu nesprevádzala chudoba, odriekanie, hlad ani strašlivé zamestnania. Nemusel klesnúť pod ľudskú dôstojnosť ako mnohí svetoznámi spisovatelia, ktorým práve neľahký životný údel priniesol námety na knihy. Nepotreboval podporovať fantáziu ranami osudu. Vyťažil z novinárskej práce, čo sa dalo, od editora, redaktora, investigatívneho novinára až po kresliča skečov. Keď si preliezol žurnalistiku krížom-krážom, skúsil sa živiť ako tlačový hovorca štyroch jadrových elektrární. Popri tejto práci napísal prvú knihu série Zeměplochy – Barvy kouzel (The Colour of Magic, 1983). Po vydaní ďalších troch kníh sa rozhodol naplno venovať tvorbe a post hovorcu prenechal niekomu, komu sa úniky z elektrární budú rozhorčenej verejnosti vysvetľovať ľahšie. A oplatilo sa. Sprvu sa síce obával o svoj príjem, no pri tempe dve knihy ročne čoskoro nemusel rátať každú libru.
AJ PRE DETI
Na konte má päťdesiatku kníh, pričom popri príbehoch o Zeměploche sa venoval aj iným témam. Svet fantasy však neopúšťal. Pre ich pobavenie a nesmierne potešenie vytvoril s talentovaným ilustrátorom Paulom Kidbym encyklopédiu Portfolio (The Pratchett Portfolio, 1998), v ktorej sú jednotlivé postavy detailne rozkreslené – s drobnými textami a popismi dolaďovali predstavy tam, kde fantázia čitateľov mohla zlyhávať. Tým však jeho rozlet zďaleka nekončil. Vydal zbierku receptov jednej z trojice čarodejníc, zhýralej Starenky Oggovej, diár Neviditeľnej Univerzity na rok 1998, štyri mapy – Ankh-Morporku (1993), Zeměplochy (1995), Lancre (1998) a Smrťovej ríše (1999). A spolu s matematikom Ianom Stewartom a prírodovedcom Jackom Cohenom sa v troch knihách so spoločným názvom Veda na Zeměploše v humornom duchu snažil priblížiť zákutia vedy. Z jeho pera sa zrodili aj príbehy pre detských čitateľov a po prvýkrát v histórii sa stali najpredávanejšími bestsellermi… v kategórii pre dospelých.
foto archív redakcie
Celý článok si prečítate v GOLDMAN Prémiovom vydaní 2020 Best of Man