Zo vzduchu lovia nepriateľov, vo vode číhajú na nič netušiace obete a na zemi pod svojou obrovskou ťarchou drvia ľudské lebky a kosti. A ich dvojnohí, takmer dokonalí „súrodenci“ medzi ruinami niekdajších metropol bojujú so zvyškami ľudskej populácie, ktoré sa postavili na zúfalý odpor voči tým, ktorí si zaumienili vyhladiť ľudstvo raz a navždy. Proti terminátorom.
Kultový sci-fi filmový seriál Terminátor pred rokmi donútil laickú aj odbornú verejnosť zamyslieť sa nad predstavou, čo by sa stalo, keby roboti jedného dňa získali vlastné vedomie a jednoducho sa rozhodli, že už nebudú počúvať rozkazy ich stvoriteľov, ľudí. A hoci mnoho znalcov v oblasti výpočtovej technológie tvrdí, že žiadne z brutálnych scén zo snímok (ktoré preslávil „takmer ľudský terminátor“ Arnold Schwarzenegger) v blízkej budúcnosti nehrozia, predsa ich reálnosť vo väčšom časovom horizonte vylúčiť nedokázali. Divákov okrem faktu, že sa medzi nami môžu objaviť necítiace stroje, zaujal na filme aj iný fenomén: cestovanie v čase…
Paralelné svety
Vo všetkých príbehoch, v ktorých sa objaví na všetko odhodlaný „Arnold“, sa roboti cestou do minulosti snažia zamiešať karty tak, aby ich boj voči povstalcom bol kratší a účinnejší. Opomeňme teraz technické aj teoretické možnosti samotného cestovania v čase (podľa viacerých teórií možno cestovať v čase len smerom do budúcnosti) a pripusťme, že vyspelá umelá inteligencia nejakým spôsobom prišla na model, ako narušiť časovú os opačným smerom – do minulosti. Mal by to však nejaký význam? Zdravý rozum hovorí, že nie. Bolo by totiž nezmyselné ovplyvniť čokoľvek v minulosti, lebo nasledujúce udalosti by vytvorili len „paralelný svet súčasnosti a budúcnosti“, čiže samotní iniciátori „zmeny v minulosti“ by žiadne reálne zmeny vo svojom (súčasnom) svete nepocítili. Predstavte si: ste vo svojom svete a vyšlete niekoho do minulosti, aby znemožnil vzťah medzi vašou mamou a otcom, čoho výsledkom je, že v nasledujúcom období (čo je pre vás stále minulosťou) sa nenarodíte. Lenže čo sa stane s vami? Prestanete z ničoho nič existovať, skončí vaše bytie? Nuž nie, lebo len tak sa vypariť nemôžete. Jednoducho, dosiahnete iba to, že vytvoríte paralelný svet minulosti a budúcnosti, v ktorom vy už existovať nebudete. Ba čo viac, ten svet bude od vašej reality oddelený, presnejšie povedané, vstúpiť do nej by ste mohli jedine tak, ak by ste sa vydali tiež do minulosti, ale to ešte do času, ktorý by predchádzal príchodu vášho vyslanca. Ale dovtedy by ste museli byť od všetkého odizolovaný, aby ste náhodou nejakým spôsobom neovplyvnili chod dejín, lebo inak by ste sám vytvorili ďalší paralelný svet. Avšak v okamihu, ako váš vyslanec vykoná úlohu, ktorou ste ho pôvodne poverili, musíte zabudnúť na to, že by ste sa mohli vrátiť smerom do budúcnosti – do vlastnej pôvodnej reality. Ocitli by ste sa iba v novej budúcej realite. Podobne by ste dopadli, aj keby ste svojho vyslanca pred vykonaním „úlohy“ zastavili, ale pritom by ste hoci len trochu ovplyvnili „aktuálny svet“ – ocitli by ste sa v budúcnosti, v ktorej by ste existovali VY a ďalšie vaše JA, ktoré by sa s najväčšou pravdepodobnosťou po rokoch ocitlo (ak by ste Vy už nijako zásadne neovplyvnili sled udalostí) v situácii, kedy ste sa vo svojej pôvodnej „budúcnosti“ rozhodli vyslať človeka do minulosti. Ale nechajme teóriu teóriou, ako aj realitu realitou – podobne ako tvorcovia filmovej série Terminátor a milióny divákov – aby sme si dožičili maximálny filmový zážitok z najnovšieho diela, v ktorom sa okrem krvilačných robotov a fenoménu cestovania v čase opäť objaví Arnold Schwarzenegger.
Rola pre Arnolda
Nový príbeh zo sveta terminátorov odštartuje vodca ľudského odboja John Connor (Jason Clarke), ktorý pošle seržanta Kyle Reese (Jai Courtney) späť do roku 1984, aby ochránil Sarah Connor (Emilia Clarke) a zachoval budúcnosť. Nečakaný zvrat udalostí však naruší časovú os. Seržant Reese sa ocitne v novej, neznámej verzii minulosti, kde sa musí vysporiadať s nepravdepodobnými spojencami – vrátane nového terminátora T-800, tzv. Ochrancu (Arnold Schwarzenegger), ktorý prišiel tiež z budúcnosti – a s novými nebezpečnými nepriateľmi na nečakanej misii.
Kto stojí za touto novou misou? Producenti David Ellison a Dana Goldberg zo Skydance Productions. „Terminátor a predovšetkým James Cameron boli hlavným dôvodom, prečo som sa rozhodol robiť filmy; pre mňa, jednoducho, patrí k najväčším filmárom všetkých dôb. Myslím, že Terminátor 2 nastavil latku tomuto žánru. Dostať príležitosť pracovať na filmovej sérii, do ktorej som sa ako dieťa zamiloval a ktorá ma inšpirovala stať sa filmárom, je môj splnený sen,“ hovorí Ellison. Šancu oživiť Terminátora si nenechala ujsť ani Dana Godberg, ktorá spolu s Davidom ešte v roku 2012 oslovili scenáristku a producentku Laetu Kalogridis a Patricka Lussiera. Tí však aj do tretice odmietli akokoľvek spolupracovať na novom filme. „Povedali sme ´nie´ z úcty k filmovému svetu Jamesa Camerona. Pracovala som s ním niekoľko rokov, je pre mňa inšpiráciou osobne i filmársky, a v žiadnom prípade som nechcela urobiť nič, čo by nerešpektovalo jeho tvorbu.” Lenže spoločnosť Skydance vytrvalo pokračovala vo svojej snahe a napokon sa Laeta spojila s Cameronom. A ten jej dal súhlas, ba nadhodil i myšlienku, ktorá spustila reťazovú reakciu: „Urob všetko pre to, aby si napísala dobrú rolu pre Arnolda!“ A scenáristka sa touto myšlienkou doslova nechala „nakaziť“: „Cestovanie v čase je zakotvené v materiáli DNA, ktorý dáva možnosti alternatívnych vesmírov a rôznych časových rovín bez toho, že by sme menili pôvodný materiál. Tieto príbehy existujú a budú existovať aj naďalej. Už sa odohrali, ale môžete vyrozprávať iný príbeh, ktorý z nich vychádza a vydáva sa iným smerom.“
Stratili sme slobodu
Necelých päť rokov pred pádom Berlínskeho múru Terminátor prehlásil: „Ja sa vrátim.“ Hoci film ešte nevyužíval úžasný potenciál moderných možností počítačom generovanej grafiky, naznačil mnoho možností, ako sa chopiť súčasnej podoby Terminátora Genisys. „Cameronove filmy boli pre mňa filmami studenej vojny,” poznamenáva Ellison, „a analógia, ktorá slúžila ako nadstavba príbehu, bola veľmi podobná hrozbe, ktorú ľudia pociťovali počas tejto éry. Pokrok na poli umelej inteligencie ponúka príležitosť aktualizovať túto filmovú sériu pre dnešného diváka. Namiesto toho, aby sme sa oslobodili od Skynetu, vzdávame sa nášho súkromia, našej slobody, našich informácií a stojíme v radoch na najnovšie technológie či software… Preto sme sa rozhodli vyjadriť k tomu, čo sa vlastne dnes deje, a to spôsobom, novým, zábavným i vzrušujúcim… Podľa mňa je sci-fi najviac efektívne, keď využíva reálne svetové udalosti a umiestni ich do fiktívneho prostredia.“
Cameron svoj príbeh postavil na „dysfunkčnej rodine“. Podobný základ chceli mať v novom filme producenti aj filmár Alan Taylor, ktorému záležalo na postavách i na takejto „rodine“. „Zvažoval som niekoľko rôznych projektov, ale tento bol prvý, pri ktorom som nedokázal na začiatku presne povedať, ako na to: bola to hádanka a pre mňa bolo vzrušujúce riešiť ju. Je toho toľko, čo si na Cameronovom svete obľúbite a, samozrejme, i toho, čo si diváci už obľúbili. Zároveň sa tento príbeh vyvíja – musí sa stať väčším a pustiť sa do nových smerov.“ Taylorova častá spolupracovníčka (budúca Sarah Connor), herečka Emilia Clarke, je presvedčená, že sa mu podarilo spojiť staré a nové a zároveň dodať príbehu veľmi citlivú, inteligentnú interpretáciu. „Jedným z jeho cieľov bolo, aby sme sa pýtali, čo to znamená byť skutočne slobodní a aké rozhodnutia pre to musia naše postavy urobiť.“
Tomáš Szmrecsányi
foto Barracuda Movie
Celý článok si prečítate v letnom dvojčísle GOLDMAN (2015)