Predstavte si, že by ste na lavičke potlačili činku ťažkú ako osobné auto. Alebo zodvihli zubami nákladiak. Alebo preskočili 10 či 15 kilometrov… každú sekundu. Niektoré zvieratá to dokážu.
V absolútnych hodnotách je najsilnejším tvorom sveta zrejme najväčšie zviera súčasnosti, vráskavec ozrutný. Žiaľ, celkovú silu tohto zvieraťa len ťažko odhadnúť. Napokon, kedy ste naposledy videli veľrybu niesť alebo ťahať náklad? Silu tvora tak dokážeme odvodiť len od jeho rozmerov. Najväčšie jedince vráskavca ozrutného môžu merať viac ako 30 metrov a vážiť vyše 150 ton. Ich srdce dosahuje rozmery osobného auta a jazyk má rovnakú hmotnosť ako dospelý slon! Jazykom dokážu tieto veľryby z úst vytlačiť niekoľko ton vody. Vráskavce sa totiž kŕmia tak, že doširoka roztvoria obrovité ústa a naplnia si elastickú kožu čeľustí tisíckami litrov vody. Voda samotná ich však nezaujíma, iba drobné živočíchy v nej – zooplantktón. Následne morskú vodu jazykom vytlačia, pričom planktón sa zachytí na kosticiach, ktoré fungujú ako cedidlá. Denne môže vráskavec ozrutný skonzumovať až takmer štyri tony drobných, no početných morských živočíchov.
Najsilnejší operenec
Najväčšie orly môžu vážiť takmer 8 kg a dosahovať rozpätie krídel presahujúce dva metre. Mimoriadnu silu orlov dokazujú ich lovecké úspechy. Ornitológovia pozorovali, ako vďaka mimoriadne veľkým pazúrom a impozantným zobákom zabíjali také veľké zvieratá ako vlky, jelene, antilopy či opice. Teda jedince s osemnásobkom ich telesnej hmotnosti. S veľkou korisťou zároveň dokážu odletieť. Podarilo sa napríklad pozorovať orla letiaceho so srncom, ktorý vážil osem kilogramov, teda toľko, ako orol samotný. Žiadneho iného vtáka sa zatiaľ nepodarilo spozorovať, ako letí s väčšou záťažou.
Synergia spolupráce
Kvôli svojej enormnej sile – a nielen kvôli nej – bol hovädzí dobytok zdomácnený pred viac ako 6.000 rokmi. A mnohí súčasní farmári začínajú znovu uprednostňovať silu týchto zvierat, konkrétne volov, vykastrovaných samcov, pred mechanickou silou strojov. Jednak voly nepotrebujú benzín ani elektrinu, navyše, svojimi kopytami pri ťahaní prevzdušňujú pôdu. Jeden vôl dokáže bez pomoci ťahať po členitom teréne závažie jedenapolkrát ťažšie ako on sám. Pri použití dvoch jedincov ich sila rastie synergicky. Na vzdialenosť dvoch či troch metrov napríklad pár volov potiahne závažie s váhou takmer šesť ton! Voly pritom vládzu pracovať dlhé hodiny a majú dlhú životnosť.
Porazí aj leva
Tiger je najväčšia mačkovitá šelma sveta a samce niektorých väčších poddruhov merajú v kohútiku až 120 cm a vážia vyše 300 kg. To je síce len o málo viac ako lev, no história hovorí, že keď tieto dve šelmy postavíte jednu proti druhej, víťazom sa spravidla stáva tiger. A to aj keď zápasia rovnako veľké jedince. Príčina? Tiger je prispôsobený na lov veľkej koristi osamote, kým levy lovia v celých skupinách.
Tigre sú mimoriadne statní lovci a osamote dokážu skoliť aj medveďa, byvola či (ojedinele) nosorožca i slona. Keď korisť zabijú, obvykle ju odtiahnu do svojho úkrytu. Podarilo sa napríklad pozorovať, ako jediný tiger ťahal mrcinu ohromného gaura (najväčší súčasný zástupca turovitých, väčší ako bizón) na vzdialenosť viac ako desať metrov. Neskôr sa tú istú mrcinu pokúsilo odtiahnuť trinásť dospelých mužov – neúspešne. Mimochodom, na stromy dokáže tiger vytiahnuť korisť vážiacu dvakrát viac ako on. Napriek svojej mohutnosti dokážu tigre na krátku vzdialenosť bežať rýchlosťou viac ako 60 km/h.
Najsilnejší primát
Mladý Arnold Schwarzenegger počas svojej kulturistickej kariéry tlačil na rovnej lavičke činku s váhou 230 až 240 kg. Powerliftéri, súťažiaci v silových výkonoch niekoľkých cvikov a nie v estetike svalov, potlačia aj viac ako 300 kg. Po rokoch a rokoch úmorného systematického tréningu. Ale taká gorila, hoci je len málokedy po vzpriamení vyššia, ako dospelý muž, je aj bez akéhokoľvek tréningu taká silná, že by potlačila aj hmotnosť osobného auta.
Samci týchto veľkých ľudoopov môžu vážiť viac ako 225 kg. Napriek tomu a celkovej robustnosti postavy dokážu na krátku vzdialenosť bežať rýchlosťou ľudského šprintéra, až 35 km/h. Obvykle sa uvádza, že sila ich rúk je šesťnásobne väčšia ako sila dospelého muža. V skutočnosti to však bude viac. O koľko, to nevieme. No v jednej zoologickej záhrade sa podarilo pozorovať, ako gorilí samec zodvihol predmet s váhou okolo 700 kg. Jednou rukou.
Najsilnejší na súši
Nebude asi žiadne prekvapenie, že najsilnejšie zviera súše je zároveň to najväčšie, slon africký. Najväčšie jedince tohto impozantného hrubokožca môžu v kohútiku merať štyri metre a vážiť až 6.000 kg. Len v chobote slona sa nachádza viac ako stotisíc svalov, teda oveľa viac ako v celom ľudskom tele. V ňom by ste ich nenarátali ani tisíc.
Sloní chobot slúži ako hmatový orgán, zosilňovač zvukov a taktiež piata končatina, ktorou zbierajú korene, tŕhajú trávu, ovocie či kôru stromov a presúvajú potravu do úst. Chobot poskytuje aj priestor pre prítomnosť množstva čuchových senzorov, vďaka čomu má slon čuch niekoľko stokrát citlivejší, ako pes. Napriek tejto citlivosti ostáva chobot taký silný, že ním slon bez väčších problémov vytrhne zo zeme celé stromy aj s koreňmi. Na chrbte dokáže podľa odhadov uniesť prinajmenšom päť ton.
Mravce
Ako iste viete, medzi najsilnejšie zvieratá v pomere k vlastnej telesnej hmotnosti patria mravce. Najsilnejšie z nich, tzv. listorezné mravce z rodov Atta a Acromyrex, obývajú oblasť od južných oblasti USA po pralesy Južnej Ameriky. Do tohto typu radíme takmer päťdesiatku druhov. Tieto silácke mravce dokážu za pár rokov vybudovať impozantné podzemné kolónie, rozprestierajúce sa spolu s akýmisi predsunutými, ale prepojenými menšími kolóniami na takmer tisícke metrov štvorcových. Ich spoločenstvá sú rozdelené na rôzne kasty v závislosti od veľkosti jedinca, pričom každá kasta vykonáva iné úlohy. Niektoré sa starajú o „záhradky“ húb, niektoré režú listy a nosia ich do hniezda, iné hniezda strážia alebo divoko útočia na nepriateľov. A ďalšie čistia mravčie chodníčky alebo presúvajú ťažké predmety.
Niektoré prekážky sú vskutku veľmi ťažké. Listorezné mravce však vďaka ohromne silným svalom čeľustí nielenže poľahky rozdelia listy na menšie časti, no dokážu zároveň uniesť päťdesiatnásobok vlastnej hmotnosti. To je akoby človek zodvihol nákladné auto len silou svojich čeľustí!
Mimochodom, tieto mravce sa stali cieľom výskumu hľadajúceho liek na rakovinové nádory. Každý z týchto mravcov má telo pokryté vrstvou baktérií, ktoré majú antibakteriálny účinok. Mravce chránia pred infekciami. V niektorých prípadoch sa zistilo, že vykazujú aktivitu voči rakovinovým bunkám, rezistentným voči štandardným liekom. Tento potenciál by mohol viesť ku vzniku nových, účinnejších typov chemoterapie, samozrejme, pokiaľ sa účinky týchto látok potvrdia okrem bunkových kultúr aj na ľudských pacientoch, čo sa nie vždy stáva.
Dušan Valent
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v októbrovom čísle GOLDMAN (2015)