Pravdivé príbehy dokážu chytiť za srdce. Navyše, ak sa rozprávkové dobrodružstvo premení v nočnú moru a zo splneného sna sa hrou osudu stane skúška psychiky, viery a statočnosti. Práve to prežil pred rokmi na vlastnej koži Yossi Ghinsberg v divokej džungli uprostred Amazónie.
Píše sa rok 1981. Yossi Ghinsberg (Daniel Radcliffe) má dvadsaťdva rokov a práve v Izraeli ukončil povinnú vojenskú službu. Strieda zamestnania, hľadá svoje šťastie, ale nič sa mu nepozdáva. A tak sa rozhodne rozpredať celý majetok a zaplatiť si divokú, dobrodružnú cestu, o akej dlho sníval. Chcel by sa stretnúť s doposiaľ neobjaveným kmeňom amazonského pralesa, žiť s ním, objaviť zlato a oženiť sa s náčelníkovou dcérou. Tento sen však nijako neteší jeho otca, ktorý by syna najradšej videl na vysokej škole práva a s realistickejšou predstavou o budúcnosti. Keď sa Yossi lúči s rodinou, dá mu strýko Nissim malú ošúchanú knihu, ktorá vraj starého rabína chránila po celý život.
Splnený sen
Južnou Amerikou putuje Yossi rok, až kým nedosiahne brehy peruánskeho jazera Titicaca, kde stretne ďalších dvoch mladých dobrodruhov, a to starostlivého a citlivého Marcusa Stamma (Joel Jackson) a sebavedomého Američana Kevina Galea (Alex Russell). Trojica sa vydá do La Pazu, hlavného mesta Bolívie, kde Yossiho zaujme tajuplný rakúsky dobrodruh Karl Ruchprecter (Thomas Kretschmann). Ten ho očarí nápadom vydať sa do ešte neprebádaného územia, v ktorom by si mohol splniť svoj sen: stretnúť sa so vzdialeným kmeňom, nájsť zlato a predovšetkým – spoznať pravú džungľu. Štvorica sa vyberie na putovanie za Indiánmi kmeňa Toromona, pričom cesta by nemala trvať viac ako štyri týždne, lebo vrátiť sa treba ešte pred obdobím dažďov. A tak sa do pralesa vydávajú len s najnutnejšími vecami. Cestou v džungli sa postupne začínajú prejavovať ich pravé charaktery a nedlhé priateľstvo prechádza ťažkými skúškami. Marcusova jemnosť začne ostatným liezť na nervy. Medzitým sa Karl viackrát stratí v džungli, aby sa opäť z nej vynoril. Čas ale beží, cestovatelia sú čoraz unavenejší, najmä Marcus. Napokon sa štvorica rozdelí: kým Kevin a Yossi sa rozhodnú vrátiť späť popri rieke, Karl a Marcus zostávajú, aby počkali na pomoc Indiánov. Nemilosrdná sila rieky napokon rozdelí aj Yossiho a Kevina. Hlavný hrdina zostane osamotený v džungli. Jeho život visí na vlásku a musí sa rozhodnúť, či zomrie, alebo napriek okolnostiam sa bude držať malej nádeje, že bude zachránený…
Inšpirácia a realita
Odkiaľ Ghinsberg čerpal inšpiráciu pre svoju cestu do divočiny? V spísaných pamätiach v knihe Motýľ (1969) od odsúdenca Henriho Charrièra, ktorý popisuje svoj únik z trestaneckej kolónie na Diabolských ostrovov vo Francúzskej Guyane. V roku 1973 bola podľa Charrièrových memoárov natočená filmová adaptácia so Steveom McQueenom a Dustinom Hoffmanom v hlavných úlohách. Charrière sa po úteku usídlil vo Venezuele a Ghinsberg sa s ním túžil pred vlastnou cestou osobne stretnúť a vypočuť si jeho názor na ňu. Nanešťastie, kým však stihol za ním prísť, dobrodruh už bol zopár mesiacov po smrti. Neskôr došlo k osudovému stretnutiu so štyridsaťročným Karlom v La Paze…
Ghinsbergovi, ktorý sa ocitol blízko smrti, sa podarilo tri týždne prežiť v pralese bez zásob a vybavenia. Ako prežil? „Zistil som, že som v prežívaní dobrý. Nikdy predtým som o sebe takto nepremýšľal, predsa len v živote nemáme toľko možností vyskúšať si ako prežiť v náročných podmienkach. Prvé dni boli plné hystérie a paniky, no po nejakom čase sa vo mne čosi prebudilo a zistil som, že už nemám strach ani obavy. Obavy a strach spotrebujú energiu. Prežívanie funguje ako stroj, všetky naše zmysly a schopnosti – fyzické, mentálne a spirituálne sa rozvinú. Akonáhle nastal tento stav, cítil som sa doma, cítil som, že do džungle patrím,“ opisuje svoje skúsenosti reálny Ghinsberg. Prvé dni cítil obrovskú bolesť, trpel, zmáhala ho sebaľútosť. Potom nastala zmena – aj vďaka vlastnej fantázii, ktorá mu umožnila v divočine prežiť. Najhoršie boli noci, vtedy nevedel od strachu zaspať. „Cez deň som strach nemal. V noci som sa ale mohol od strachu zblázniť, pretože v noci všetko ožíva. Okolo vás sú predátori, nemáte oheň, nemáte pištoľ ani nôž.“
Po mesiaci zotavovania v juhoamerickej nemocnici sa Ghinsberg vrátil do Izraela, kde mu hneď ponúkli, aby o svojich zážitkoch napísal knihu. Za štyri mesiace dielo v podobe denníka bolo hotové. „Hľadal som svoj príbeh, našiel som ho a mal túžbu vyrozprávať ho ostatným. Preto bola kniha taká úspešná. Nebola napísaná spisovateľom – spisovateľ by v nej uvádzal popisy a vytváral postavy a analýzy.“
Pred kamerami
Filmové spracovanie knihy malo celkom iný vývoj. Netrvalo 4 mesiace, ale 26 rokov. Keď Ghinsberg v roku 1990 prišiel do Hollywoodu, v ruke mal dobrý príbeh, no nakoniec odišiel smutný a sklamaný. Niektorí producenti totiž chceli až priveľmi „kreatívne“ zasiahnuť do deja. O štrnásť rokov neskôr však za Ghinsbergom prišla producentka Dana Lustigová, ktorá sa zaviazala, že príbeh sa nezmení, a tak práva k filmu podpísal. 14-ročná cesta na plátna kín bola výsledkom vytrvalého odhodlania Dany Lustigovej: „Knihu som pred mnohými rokmi čítala a zanechala vo mne silný dojem. Dala mi v istom zmysle silu. V roku 2004 som žila v Los Angeles, práve som dokončila jeden projekt a rozhodla sa, že Yossiho vyhľadám.“
Nemala však dostatok peňazí na scenár, a preto vyhľadala dvoch priateľov, ktorí mali knihu rovnako radi ako ona, aby jej v začiatkoch pomohli. Neskôr prišiel rad na stretnutie so scenáristom Justinom Monjom a následne s austrálskym režisérom Gregom McLeanom. Tomu sa scenár páčil, takže hneď aj prikývol. Producent Mike Gabrawy: „Greg má neuveriteľnú schopnosť pretvoriť krajinu vo filmovú postavu a vyobraziť jej teror. Vo filme veľká časť strachu a nebezpečia pochádza z neprístupnej krajiny, ktorá je na jednej strane nádherná, ale aj nebezpečná a živá; je to postava sama o sebe.“
Pre samotného filmára je hlavnou témou filmu „náhodný Budha“ – naivný mladík s ešte nevyprofilovanou osobnosťou, ktorý až v divočine pochopí, aký je to pocit byť skutočne nažive. „Je to príbeh plný zázrakov. Niekoľkokrát sa ocitá na hrane medzi životom a smrti, ale z nejakého dôvodu, nech už vďaka božej prozreteľnosti alebo čomukoľvek, čo vo vesmíre určuje osudy ľudí, vždy prežije.“
Tomáš Szmrecsányi
foto Bontonfilm
Celý článok si prečítate v zimnom dvojčísle GOLDMAN (2017)