Jemenskú Sokotru navštívi ročne asi tisícka dobrodruhov. Len na porovnanie, podobné množstvo turistov vypľujú lietadlá na Bali za jednu hodinu. Pre húževnatých cestovateľov, ochotných prekonať zopár nástrah na ceste za poznaním, má perla Arabského mora prichystané fascinujúce odmeny.
Ešte pred pätnástimi rokmi Sokotra na mape turistických destinácií neexistovala. No keď smotanovo biele pobrežie neďaleko hlavného mesta Hadibo preťala pristávacia dráha nového letiska, na ostrov zavítali prví odvážlivci. Do sveta sa rozniesli prvé správy o nevídanej flóre a faune a gýčovo krásnych plážach.
Prezidentský špeciál
Ostrov Sokotra leží na hranici Arabského mora a Indického oceánu. Nedostupnosť ho stáročia chránila pred očami zvedavcov, ba ani po dokončení letiska v roku 2004 sa na tomto tajomnom ostrove s turistami neroztrhlo vrece. Rešpekt zo vzdialenosti a izolovanosti vystriedal strach a obavy o bezpečnosť. Let na ostrov zahŕňa aj medzipristátie v hlavnom meste Saná, a to má v súčasnosti skutočne ďaleko od rajskej záhrady. Turbulentné zmeny počas „arabskej jari“ zasiahli aj Jemen a najchudobnejšia krajina Arabského polostrova sa už roky zmieta v nepokojoch. Politická nestabilita priniesla aj zhoršenie bezpečnosti turistov. Len čo ustali únosy cudzincov pre výkupné, začali pribúdať samovražedné bombové útoky miestnej odnože Al Káidy.
V poslednom období sa Saná stala centrom mocenského zápasu a obsadili ju ozbrojenci vplyvného kmeňa Hutiov. Každodenné demonštrácie odporcov aj prívržencov, bombové atentáty či ojedinelé prestrelky zamestnávali reportérov médií z celého sveta. Ministerstvá zahraničných vecí všetkých západných krajín dôrazne odhovárali od návštevy krajiny, a tak i my sme s pocitmi neistoty vstupovali do príletovej haly medzinárodného letiska, pripomínajúcej hangár pre zopár práškovacích lietadiel. V spoločnosti desiatky zamračených postáv, ovešaných kalašnikovmi, sme sa upokojovali, že o pár hodín nás z jedného z najnebezpečnejších miest na svete na mierumilovnú Sokotru odvezie miestna letecká spoločnosť. Osud sa však nevedel vyrovnať s tým, že by sme prišli o zážitok z návštevy hlavného mesta Jemenu – z ranného driemania nás studenou sprchou prebudil zamestnanec letiska. Lietadlo aeroliniek je pokazené a na Sokotru odletí najskôr o týždeň. Mlčky sa vyrovnávajúc s novou situáciou sme sa taxíkom vydali do hotela v centre mesta. Naše sklamanie našťastie zahnala správa z ministerstva turizmu, ktorá nás čakala na recepcii. Hrozba, že Jemen do sveta vyšle ďalšiu zlú správu – pre zrušené lety totiž na Sokotre zostala uväznená asi desiatka turistov – vystrašila aj najvyššie kruhy. Pomocnú ruku Sokotre podal sám prezident Abd Mansúr Hadi a na druhý deň nás na letisku čakal vojenský špeciál. Vtedy ešte nevedel, že to bude jeden z jeho posledných dobrých skutkov v prezidentskej kariére. O týždeň nato, keď sme krochkali nad krásami Sokotry, pod tlakom ďalších ultimát z funkcie rezignoval.
Muničný sklad
Všetko zlé je na niečo dobré. Zrušený let nám ponúkol možnosť lepšie spoznať jedno z najoriginálnejších hlavných miest sveta. Každodenný život v tu zďaleka nepripomínal dramatické správy z tlačových agentúr. „Médiá situáciu zbytočne nafukujú. Hutiovia po ovládnutí mesta spolupracujú s vládnymi vojakmi pri dohliadaní nad bezpečnosťou v meste. Turistická polícia monitoruje všetky bezpečnostné riziká. Ak by niečo viselo vo vzduchu, nedostali by ste ani víza,“ snaží sa nás upokojiť Ahmed, pracovník miestnej cestovky, hoci jeho slová nepotvrdzujú internetové stránky väčšiny krajín sveta, vyzývajúce cudzincov na odchod z krajiny. „Je to politická propaganda. Rastúci vplyv šiítskych Hutiov začal vadiť aj svetovým mocnostiam. Upodozrievajú ich zo spolupráce s Iránom,“ ponúka svoju verziu bezpečnostnej analýzy. Prvé, na čo si cudzinec v jemenských uliciach musí zvyknúť, sú všadeprítomné zbrane. Kalašnikovov je v Jemene dvakrát viac, ako obyvateľov. Samopal prevesený na pleci je v uliciach mesta takmer takou samozrejmosťou, ako u nás mobilný telefón. Križovatky strážia terénne autá s guľometmi, smerom k prezidentskému palácu pribúdajú aj obrnené transportéry. Kmeňové vojny a mocenské súboje sprevádzajú Jemenčanov odnepamäti a zbrane sa stali ich samozrejmým spoločníkom. Džambija, zakrivená dýka zastrčená za opaskom, je dodnes neoddeliteľnou súčasťou ich tradičného outfitu.
Hlinené perníky
Saná patrí k najstarším mestám na našej planéte. Či je legenda o Noeho synovi Šemovi ako zakladateľovi mesta pravdivá, to nie je úplne isté. Chýry o mystickom meste pod Harazským pohorím sa však definitívne rozšírili približne pred tromi tisícročiami, kedy obchodníkov z ďalekých končín sveta opantala dovtedy neznáma omamná vôňa. Kadidlo sa na dlhý čas stalo lukratívnym vývozným artiklom, zabezpečujúcim bohatstvo aj moc pre viaceré kráľovstvá a sultanáty na území Jemenu. V úzkych uličkách starobylého centra akoby sa zastavil čas. Čulý ruch v labyrinte trhoviska pripomína niektorú z rozprávok Tisíc a jednej noci. Dym z aromatickej živice sa na každom rohu vkráda do nosných dierok, pulty obchodníkov sa prehýbajú pod ťarchou šťavnatých datlí a voňavých orientálnych korenín, pekárne chleba striedajú lisovne oleja (dodnes pracujú na ťaví pohon). Výkriky obchodníkov prehlušuje len úpenlivá modlitba muezína z niektorej z päťdesiatky mešít v starom meste.
Úžas vzbudzujú tradičné vežovité hlinené domy, ktoré preslávili jemenských staviteľov na celom svete. Umní majstri našli dokonalý recept, ako fungovať v neznesiteľnej horúčave jemenského leta. Hrubé múry z nepálenej hliny po stáročia odolávajú pôsobeniu slnka, vetra i dažďov monzúnového obdobia. Popretkávané systémom ventilačných komôr dokonale bránia prehriatiu a malé okná neprepúšťajú horúce lúče slnka. Jemenské tradičné domy možno považovať za pradávnych predkov mrakodrapov. Najvyššie z domov hlavného mesta dosahajú až osem poschodí. S oknami a dverami vyzdobenými náterom z bieleho vápna pripomínajú perníkové kráľovstvo.
Hlineným labyrintom nás Ahmed vedie k časti trhoviska s čulým ruchom. Rušná ulička tu patrí predavačom qatu. Listy nenápadného kríka sú ľahkou drogou – obsahujú povzbudzujúce látky, ktoré potláčajú únavu, zlepšujú náladu a spomaľujú čas… „Qat je našou národnou vášňou a žuť ho začíname zvyčajne poobede. Pracovný čas na štátnych úradoch končí o druhej poobede, aby si zamestnanci stihli nakúpiť dennú porciu,“ prezrádza Ahmed. O chvíľu sa vracia so sáčkom plným zelených lístkov a lícom vydutým od prežutej masy. Obchod s qatom je pilierom jemenskej ekonomiky, ale aj ekologickou časovanou bombou. Podľa odhadov má krajina zásoby pitnej vody už len na 15 rokov. Štyridsať percent jej ročnej spotreby zhltne zavlažovanie qatových plantáží.
Iné Galapágy
Na druhý deň ráno nás na vojenskom letisku už čaká starý Iljušin jemenského vojenského letectva. Sedačky tvoria mechy s mrkvou a spoločnosť nám robia miestni Sokotranci, vracajúci sa na ostrov. Letisko pri hlavnom meste Hadibo nemá radarové a navigačné systémy a lietadlá môžu zosadnúť len pri vizuálnom kontakte pilota s pristávacou dráhou. Obavy, či sa počasie nad ostrovom náhle nezhorší, nás prenasledujú počas celého dvojhodinového letu nad azúrovou hladinou Arabského mora a rozplývajú sa, až keď pocítime náraz kolies o pristávaciu dráhu. Sokotra je unikátnym prírodným arborétom a miestna botanická záhrada vhodným miestom na prvú lekciu z poznávania unikátnej flóry. „Vďaka izolovanej polohe uprostred oceánu ďaleko od pevniny rastie na Sokotre veľké množstvo botanických druhov, ktoré nenájdete nikde na svete. Po Galapágoch má náš ostrov druhý najväčší podiel endemitov na svete, z viac ako 800 druhov stromov a rastlín ich 307 rastie iba tu,“ vysvetľuje Issa, náš sprievodca na ostrove. Ostrov je skutočne botanický raj. Mnohé neznáme druhy objavili len v posledných rokoch, pričom väčšina dodnes nie je vedecky nezdokumentovaná.
Roman Veliačik
foto Roman Veliačik
Celý článok si prečítate v júnovom čísle GOLDMAN (2015)